Ilustračný obrázok: Pixabay
Socializmus už skončil… Povedal jeden pán podnikateľ živnostníkom, s ktorými mal uzavretú „Zmluvu o dielo“, keď sa ho pýtali, ako to bude s prácou a zaplatením faktúr za niekoľko mesiacov ich práce.
Áno, socializmus už skončil a s ním skočili sociálne istoty, vytráca sa primárna slušnosť a čestnosť.
Zarába sa na všetkom a na všetkých, je úplne jedno akým spôsobom.
Nuž, pán podnikateľ využíva možnosti kapitalistickej spoločnosti, ktorá ponúka neobmedzené možnosti ľuďom ako je on.
Pracovnoprávne vzťahy na Slovensku už pomaly neexistujú, zákonník práce je len zdrap papiera. Takisto ako aj obchodné zmluvy, ktoré uzátvarajú podnikatelia prevažne so živnostníkmi „z donútenia“.
Nie je to tak dávno, keď sa prepierala kauza „Váhostav“, ktorá ukáza obludnosť systému, ktorý tu vznikol.
Najhoršie obišli ľudia, ktorí sa nadreli ako kone a museli platiť štátu povinné odvody z peňazí, ktoré nikdy nevideli.
Na Slovensku bežná prax.
Firiem, ktoré takýmto spôsobom jednajú s ľudmi, ktorí pre ne vykonavajú objednané práce je veľa.
Len sa o tom veľmi nehovorí. Živnostníci čakajú na zaplatenie faktúr, zadlžujú sa, hľadajú urýchlene inú prácu.
Bolo by zaujímavé urobiť štatistiku, koľko ľudí na Slovensku, živiacich sa stavbárskou prácou, pracuje ako zamestnanec a koľko ako SZČO.
Áno socializmus už skončil, preto média riešia holé prsia a rozkroky celebritiek, aféry politikov a „zločiny komunizmu“.
Priživujú sa na tragédiach a bolesti, ale podstatné veci ich nezaujímajú. Sem tam síce uverejnia nejaký srdcervúci príbeh, ale často nakoniec výjde najavo, že pravda je niekde úplne inde.
Socializmus už skončil a práve preto sa bežní ľudia nemôžu dovolať spravodlivosti. Zákony, ktoré by ich mali chrániť už skoro ani neexistujú.
Zato funguje mnoho takých zákonov, ktoré robia z ľudí nevoľníkov systému.
Práve preto nikdy nebudú potrestaní podvodníci, ktorí sa nečestne obohacujú prácou iných.
Práve preto neexistuje stredná vrstva a rozširujú sa pomyselné nožnice medzi bohatými a chudobnými.
Práve preto v tomto štáte nefunguje nič pre jeho občanov, tak ako by malo.
Práve preto sú umlčiavané a zosmiešňované názory tých, ktorí „socializmus“ ešte reálne zažili.
Devana
Slnovratovo 25. júl 2017
Dodatok autora:
Opäť som siahla po článku starom päť rokov.
Prečo?
Možno preto, aby ľudia nezabudli na to, čo sa dialo pred pár rokmi. Už pár týždňov na Slovensku prebieha petičná akcia, ktorej cieľom je vypísanie refenda, v ktorom by ľudia smeli vyjadriť svoj názor na túto vládu a demokratickým spôsobom ju aj odvolať…
Áno súčasná vláda likviduje tento štát po všetkých stránkach a ľudia sú veľmi nahnevaní. Začali si idealizovať minulé vlády a postupne zabúdajú na to podstatné a to, že náš štát a nielen ten náš likviduje v skutočnosti „davovo-elitársky“ mocenský systém -pod názvom „liberálna demokracia“.
Aj keď politické strany majú vo svojom názve prívlastok „sociálna demokracia“ a snažia sa vyvolať dojem, že im o sociálnu bezpečnosť občanov štátu, opak je pravdou.
Žiaľ, len málo ľudí si uvedomuje, že všetky politické strany slúžia tomuto mocenskému systému. Je úplne jedno aký majú názov a aký majú prívlastok, všetky tieto politické strany slúžia na to, aby všetkými dostupnými prostriedkami presadzovali davovo-elitársku ideológiu v spoločnosti a nie budovanie ľudsky a sociálne spravodlivej spoločnosti.
Preto, aby ľudia pochopili, ako to v skutočnosti je, sa stačí vrátiť napríklad tých päť rokov späť do minulosti a začať premýšľať. Premýšľať o tom, kto naozaj vládne. Ako vládne a prečo vládne.
A prečo socializmus skončil…
Dodatok Mariána Moravčíka
K tomuto článku by mohol vari každý pridať nejaké vlastné skúsenosti. A pevne dúfam, že sa to stalo a aj najpresvedčenejší zástancovia „liberálneho kapitalizmu“ už boli v situácii, keď si museli uvedomiť, že svet nie je čiernobiely a že kedysi by boľavý zub, ktorý sa ozve v piatok podvečer, bol síce nepríjemnosť, ale nie problém. Spomínam si, že Fedor Gál, na ktorého medzi inými bez menovania naráža Pavol Janík v dnešnom článku, raz povedal: „Veď to je fantastické, mať veľa problémov. To je bohovsky zaujímavý život. (Nie ako tá nuda za socializmu.)“
Z vlastnej skúsenosti by som rád dodal, že tento pocit „socializmus už skončil“ u mňa častejšie pramenil zo zážitku so slovenským rýchlokvaseným podnikateľom. Jedného z nich som počul hovoriť zamestnancom: „Áno, podľa Zákonníka práce môžete ísť o tretej domov, ale keď som tu ja do šiestej a niečo od vás potrebujem… no raz, povedzme, ale ak vás tri razy nenájdem v kancelárii, tak sa potom nečudujte, keď potom na svojich dverách uvidíte inú menovku.“
Táto bezohľadná dravosť a vyžmýkanie človeka až na kožu, pramení z Ameriky. Európu spred 20 rokov som poznal ako oveľa slušnejšiu a sociálnejšiu. V Belgicku napríklad, výplata na účty chodí zamestnancom vopred. Takže keby neprišla, človek nepríde do práce a nastúpi inde. A napriek tomu (alebo práve preto) mala na prelome milénia Európa na to, aby sa stala významným centrom multipolárneho sveta. Je celkom pochopiteľné, že to svetový hegemón nemohol dopustiť.
Tá sociálna a ľudskejšia tvár európskeho kapitalizmu bola motivovaná teóriou konvergencie, ktorej uverilo mnoho ľudí na obidvoch stranách Železnej opony. Takže „socializmus už skončil“ znamená aj to, že nie je k čomu konvergovať a už „podnikatelia“ nemusia mať žiadne sociálne zábrany. Pripomínam, že aj vyššie spomínaný Váhostav bol protežantom vlády, ktorú viedol Smer-SD. Ako píše Pavol Janík, „dúfali sme v niekoľko zázrakov, ktoré sa nekonali“, ale nenechajme sa ukolísať ilúziami, že sa taký zázrak udeje po budúcich voľbách.