Ilustračný obrázok: Dominik D. Pixabay
Túto otázku, by si mal povinne položiť každý z nás, pretože to, čo u nás na Slovensku ľudia berú ako samozrejmosť a prestávajú si vážiť, je inde vo svete veľkou vzácnosťou.
A práve preto je aj naša malá krajina v pozornosti tých, ktorí sa ju snažia za každú cenu ovládnuť.
Ľudia u nás, zaslepení falošným mačacím zlatom nevidia skutočné bohatstvo, ktoré sme dostali darom.
Máme čistú vodu a máme jej dosť.
Tí, ktorí vlastnia obrovské ropné polia a iné nerastné bohatstvá, veľmi dobre vedia akú obrovskú hodnotu má čistá, obyčajná voda.
Onedlho príde doba, keď sa práve tá obyčajná voda bude platiť zlatom.
Máme pôdu a to ešte celkom úrodnú a obrovské hektáre ležia ladom, neobrábané. Tú najúrodnejšiu si nevážime a dovolíme s ňou kšeftovať a stavať na nej montážne haly a sklady. Dokonca naši politici ešte za to aj platia, vraj nové pracovné miesta. Vraj…
Máme nádhernú prírodu, čistý vzduch a nechali sme drancovať lesy a vyvážať drevo za pár babiek za hranice. Chodíme obdivovať krásu iných krajín a ochkať nad ňou a v našich lesoch a na lúkach robíme skládky odpadu a dovolíme ich nič diletantom a hochštaplerom, ktorí sa vydávajú za odborníkov.
Nemali by sme zabúdať, že obnova lesa trvá desaťročia a obnova ornej pôdy aj niekoľko storočí.
Ale čo je veľmi dôležité, máme životný priestor. Naše dediny sú však vyľudňované kvôli tomu, že tam, kde je najviac krásy, je najmenej pracovných príležitostí.
Možno je to dlhodobým zámerom. O pár rokov nás budú tí zhora presviedčať, aké je výhodné predať opustené domy a pôdu, na ktorej mladí ľudia nechcú a už nevedia robiť, zahraničným záujemcom. Slováci sa budú tlačiť v malých bytoch pri veľkých mestách a fabrikách postavených na úrodnej pôde a ani si nevšimnú, že ich vlastná krajina bude patriť niekomu inému a nie im.
Tí bohatí, ktorí ovládajú svet vedia, že ropa sa piť nedá a zemný plyn sa nedá dýchať a dá sa bez nich prežiť. Ale, bez čistej vody a vzduchu sa prežiť nedá.
Veľmi dobre vedia, že potraviny sa iba ťažko dopestujú v montážnej hale a karoséria auta, alebo počítač sa zjesť nedajú.
Vedia aj to, že ich nezasýti ani zlato, ani iné bohatstvo, ale najedia sa z obyčajného chleba.
Prečo na to ľudia zabúdajú?
Máme vôkol seba bohatstvo nevyčísliteľnej hodnoty a kvôli falošnému, bezcennému pozlátku, sme ochotní všetko to predať a nemyslieť na generácie, ktoré prídu po nás.
Keď si ľudia uvedomia, aké bohatstvo má tento náš malý kúsok zeme, urobia všetko pre to, aby sme o všetko to vzácne neprišli. A keď začnú pracovať aj na duchovnej a mravnej obnove krajiny a národa, tak budeme skutočne bohatou krajinou. Najmä v našich srdciach.
Devana
Slnovratovo 19. jún 2017
Pridaj komentár