Dňa 12. apríla 1961, teda pred 62. rokmi, svet ohromila správa, že na cestu do vesmíru sa vydal prvý člověk. Jurij Alexejevič Gagarin s pomocou rakety Vostok 1 obletel jeden krát planétu Zem a vrátil sa v poriadku späť. Až teraz, po niekoľkých desaťročiach, sa dozvedáme ďaľšie utajené skutočnosti o tejto historickej udalosti.
Ešte začiatkom roku 1959 zvolal hlavný sovietsky raketový inžinier a konštruktér kozmických lodí Sergej Pavlovič Koroľov poradu. Prítomní mali odpovedať na otázku: „Kto má letieť do vesmíru?“ Sám pritom vyslovil názor: „Najlepšie sa na to hodia dobre vycvičení letci, predovšetkým stíhači. Ideálni by boli skúšobní piloti.“ A zároveň nadiktoval požiadavky na budúcich kandidátov: vek okolo 30 rokov, výška do 170 centimetrov, váha do 70 kilogramov a samozrejme absolútne zdravý.
Veliteľstvo letectva poslalo v auguste 1959 k stíhacím plukom v európskej časti Ruska lekárske komise, ktoré našli 3.461 kandidátov, zodpovedajúcich zadaným požiadavkám. Z nich nakoniec ostalo 206 mladých pilotov, zaradených do ďalšej etapy výberu. Nasledujúce vyšetrenia boli tak prísne, že ich ani títo piloti, ktorých zdravie všetci starostlivo sledovali, do tej doby nezažili. Začiatkom roku 1960 vybrala komisia dvadsať stíhačov, medzi ktorými bol už aj Jurij Gagarin. Spolu s ním sa dostali do najužšieho výberu kandidátov aj Vladimír Komarov, Alexej Leonov, či German Titov. Zatiaľ čo Američania prijali do prvej skupiny skúšobných letcov, ktorí nalietali aspoň 1.500 hodin, Sovieti tak prísni neboli. Gagarin dovtedy strávil vo vzduchu len 230 hodin, Titov 240 a Leonov 250.
Dvadsať je už veľa!
V pondelok 14. marca 1960 začala v Moskve výuka budúcich kozmonautov. Raketovú techniku, dynamiku letu, konštrukciu lode a jej jednotlivých systémov im prednášali tí najlepší odborníci. Nasledovali pobyty v izolácii, parašutistický výcvik, prežitnie v pustatine, vo vákuovej komore i na centrifúge. Nechýbali ani činnosti v stave beztiaže.
Trénovať súčasne celú dvadsiatku uchádzačov však nebolo možné. Na jeseň 1960 preto vybrali menšiu skupinu a nakoniec sa šéfovia zhodli na šestici: Gagarin, Kartašov, Nikolajev, Popovič, Titov a Varlamov. Kartašov odpadol po jazde na centrifúge. Po osemnásobnom preťažení mu lekári našli na chrbáte mikroskopické krvavé podliatiny a radšej ho z ďalšej prípravy vyradili. Varlamov skončil pri kúpani v neďalekom Medveďom jezere, kde skočil po hlave na plytčinu a pohmoždil si chrbticu. Nahradili ich Neľubov a Bykovskij.
Havária spôsobila zdržanie
Na jeseň, 25. septembra 1960 oznámil viceprezident sovietskej Akadémie lekárskych vied Vladimír Timakov: pripravujeme let človeka do vesmíru! Tak sa svet o tomto plánu po prvýkrát dozvedel z oficiálneho zdroja. Štátna komisia a konštruktori predpokladali, že k letu dôjde ešte do konca roku 1960. Ak by sa podarili nasledujúce dve výpravy so psami, v tretej lodi by už mohol sedieť človek.
Lenže 24. októbra otriasla kozmodrómom havária. Pri tankovaní vybuchla bojová raketa R-16. Zabila 92 ľudí vrátane maršála delostrelectva Mitrofana Nedelina. Jeho smrť však Moskva nemohla len tak utajiť a preto aspoň zahmlila príčinu úmrtia a tvrdila, že zahynul pri leteckom nešťastí. To bola rana aj pre Koroljova. Riskovať život kozmonauta a tým aj prestíž svojej krajiny nemohol! Kozmická loď preto musela ešte prejsť ďalšími skúškami.
Pred tým, ako v rakete poletí človek, preto museli dve bezpilotné rakety absolvovať po jednom oblete Zeme – teda cestu, na ktorú sa mal vydať aj prvý kozmonaut. Vo štvrtok 9. marca 1961 to Sputnik 9 so psom Černuškou a figurínou „Ivanom Ivanovičom“ na palube zvládol. Všechno prebehlo podľa plánu a Sovieti mohli začať pripravovať ďalší stroj.
Na vypustenie Sputnika 10 pozvali aj šesticu kandidátov, ktorí v sobotu 25. marca sledovali štart kozmickej lode Vostok so psom Zviezdočkou a s „Ivanom Ivanovičom II“ na palube. Sovieti zároveň skúšali rádiové vysielanie. Na palube lode bol magnetofón, ktorý prehrával rady na prípravu boršču. Tieto depeše zachytili západné sledovacie stanice a amerických odborníkov to poriadne zmiatlo.
Konečne bolo všetko pripravené na let človeka do vesmíru. Fotografie oboch hlavných kandidátov na let do vesmíru, Germana Titova a Jurija Gagarina, nakoniec doputovali až na stôl ku Chruščovovi, ktorý si zložku so záujmom prezrel a údajne povedal: „Obaja mládenci vyzerajú dobre. Nech dole sami rozhodnú, ktorého z nich pošlú.“ Funkcionárom však vadilo Titovovo krstné meno German. Generál Kamanin preto určil prvým kozmonautom Gagarina. Celý let mali riadiť automaty podľa predom stanoveného programu. Človek na palube kozmického korábu mal byť len pokusnou osobou. S manuálnym ovládaním lode sa na rozdiel od amerických astronautov nepočítalo.
Kennedy to tušil
Raketa s kozmickou loďou Vostok 1 odštartovala z kozmodromu Bajkonur bez problémov. Bola streda 12. apríla 1961 – 9:07 moskovského času, 7:07 CET (CET – Central European Time – stredoeurópsky čas). Kabína s Gagarinom sa dostala na obežnú dráhu. Jej vypustenie okamžite zaznamenal aj americký radar v Turecku. O trinásť minút neskôr zistila stanica rádiotechnickej špionáže Shemya na Aleutskom súostroví, že v rakete je skutočný človek. Po piatich minútach odeslali šifrovanú správu do Washingtonu. Prezident John F. Kennedy túto informáciu očakával. CIA mu večer oznámila, že Sovieti zrejme chystajú štart človeka do kozmu. Prezident im však zakázal, aby ho kvôli tomu budili. „Správu mi podajte až ráno!“
Zato ostatok sveta ešte o ničom nevedel. Moskovský rozhlas túto senzačnú novinu ohlásil až o 10:08 miestneho času, teda skoro až hodinu potom, čo to Američania odhalili. Veliteľstvo letectva čakalo, až sa potvrdí, že sa loď dostala na oběžnú dráhu Zeme.
Problémy s návratom
Let prebehol bez akýchkoľvek problémov. Až keď sa automaticky zapol motor brzdenia, nastali problémy. Od kabíny sa mal oddeliť aj prístrojový úsek, ktorý však zostal spojeny elektrickým kábelom. Loď začala rotovať. Keby sa ju nepodarilo stabilizovať, nezamierila by do hustých vrstiev atmosféry správnou stranou s tučným ochranným krytom, ktorý mal pri návrate zhorieť, ale hrozilo, že padať bude niektorou z menej chránených častí. Gagarin o tom referoval riadiacemu stredisku. Aj keď vedel, že mu hrozí smrť, ostal pokojný. Na Zemi však vypukol poplach.
Keď sa však rotujúca kabína, spojená káblom s prístrojovým úsekom, ocitla na pokraji atmosféry, prvé plamene plazmy kábel spálili. Jeho pretrhnutie návrtový modul vymrštilo a uštedrilo mu zrychlujúcu rotáciu. Gagarin takmer stratil vedomie. Našťastie rotácia pozvoľna ustala a kabína letela po plánovanej návratovej dráhe. Vo veľkej výške nad Zemou sa nad ňou postupne otevárali padáky. Konštruktéri ju však nedokázali dostatočne zbrzdiť, a preto rozhodli, že sa má kozmonaut vo výške sedem kilometrov aj s kreslom katapultovať.
Gagarin pristál neplánovane neďaleko Saratova v dnešnej Samarovskej oblasti. Naviac dopadol na pole, asi tridsať metrov od strmého brehu rieky Volgy a kabína skončila necelých desať metrov od prudkého zrázu nad riekou, ale až dva kilometre od Gagarina. Rozhlasové a televízne stanice na celom svete prerušili obvyklé vysielanie a vo všetkých jazykoch skloňovali meno sovietského kozmonauta. Podľa tlačovej agentúry TASS, probehol let bez najmenších závad. O všetkých problémoch sa tak svet dozvedal s veľkým časovým odstupom. O komplikáciách pred zostupom lodi do atmosféry, dokonca až po troch desaťročiach.
Jurij Alexejevič Gagarin sa tak stal prvým človekom, ktorý vyletel do kozmického priestoru. Po ňom tam letelo už niekoľko stoviek pozemšťanov. Dobývaniu vesmíru dlhodobo dominovali USA a Rusko. Najrozsiahlejší vesmírny program má dnes ale Čína. Viac sa o tom môžete dočítať v knihe „Vzostup červeného draka“ z nášho vydavateľstva TORDEN.
Zdroj: Voľne preložené z https://www.stoplusjednicka.cz/gagarin-prvni-kosmonaut-ve-vesmiru-co-soveti-tajili