Ilustračný obrázok: flickr
Citát André Gide: „Dôveruj tomu, kto hľadá pravdu. Daj si pozor na tých, čo ju našli.“
Už počas pandémie COVIDU 19 sme denne čelili rôznym dezinformáciám. Od vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine sa s dezinformáciami opäť „roztrhlo vrece“. Rôzne nepodložené informácie sa šíria najmä prostredníctvom sociálnych sietí. Akým spôsobom si ich má bežný čitateľ overiť nie je jednoduché.
Výraz „dezinformácia“ alebo „konšpiračná teória“ sa často používa ako obušok, ktorým sa bije názorový oponent. Politici a žurnalisti sa tvária, že ich šíria zlomyseľníci, ale generátorom dezinformácií sú často oni.
Čo sa aktuálne deje má spoločného objednávateľa – hŕstku sociopatických „elít“, ktoré sa nevedia nabažiť moci. Vlastnia všetko, okrem našej duše a to im nedáva spať.
Navyše je to voda na mlyn pre lenivých hlupákov. Veď čo sa mu môže stať, keď niečo zanedbá a potom na svoju obhajobu povie: „Ja som si myslel, že je to hoax.“ Alebo „vyzeralo to ako konšpiračná teória.“
Je ťažko v mnohých prípadoch identifikovať pravdu. Myslím to tak, že každý odborník to má o niečo ťažšie mimo svojho odboru. Ale dnes je veľmi rozšírené to „skupinové myslenie“ – skupina odborníkov si nekriticky opakuje nejakú chybnú koncepciu a ani ich nenapadne o nej pochybovať. Takéto veci ten odborník zvonku odhalí skôr.
Vo vede treba skúmať všetky hypotézy a to, že „znie bizarne“ nie je žiadny faktický argument.
Zjavne bude treba zmeniť cely koncept výchovy a výuky vo sfére ako fundovane narábať s myšlienkovým procesom, ktorý sa odohráva na úrovni nášho vedomia a podvedomia. Ľudia proste nevedia, čo je manipulácia, ako prebieha, ako sa jej brániť a ani ako rozoznať manipulátora. Pritom internet je plný článkov, stačí si to len vyhľadať. Teda pokiaľ vás premýšľanie nebolí tak, že to radšej necháte na niekoho iného, kto chce pre vás”len dobr”, teda aspoň to vám tvrdí, ale jeho činy ukazujú niečo úplne iné, čo radšej ani nechcete vidieť.
V každom prípade internetové diskusie potrebujú reguláciu ako soľ. To, čo si indivíduá dovoľujú tu, si vonku nedovolia, lebo riskujú, že im niekto výbušnejšej povahy spočíta zuby.
Želám všetkým čitateľom veľa úspechov v samostatnom uvažovaní a prípadných osobných aktívnych krokoch na báze inak vyhodnotených informácií ako je bežné.
V každom prípade táto úvaha je k dispozícii na použitie hlavne pre tých, ktorí porozumejú jej dôležitosti.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
Informačnej sebaobrane sme sa už v minulosti venovali (napríklad tu). Namiesto opakovania výkladu upozorním premýšľavého čitateľa na jeden zaujímavý posun významu slova, ktorý sám osebe veľa napovie o dnešnej téme. V jednom z minulých článkov upozornil Pavol Janík na „Westernizovanú propagandu“ a na rozdiely v prístupe medzi východom a západom.
A skutočne. Slovo „propaganda“ malo iný význam v Slovníku cudzích slov z roku 1979 (neutrálny a veľmi blízky k slovu propagácia, rozdiel bol v tom, že propaganda bola politická propagácia) ako v súčasných slovníkoch Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra. Dnes má slovo „propaganda“ jednoznačne negatívnu konotáciu a zdôrazňuje sa, že propaganda vždy obsahuje manipulatívnu zložku a klamlivé informácie.
Dôvod je ten, že v posledných desaťročiach sme postupne (hlavne mladšie ročníky) prevzali význam slova z angličtiny. Napríklad Britannica definuje propagandu ako jednoznačne zápornú aktivitu. Ale v záujme objektivity tiež dodáva, že pojem do verejného používania zaviedla katolícka cirkev (17. storočie), šlo o vysvetľovanie postojov cirkvi a propagáciu viery a vtedy mal pojem jednoznačne kladný význam. Kladný význam mal aj v socialistických krajinách po celý čas pôsobenia komunistických strán. V obidvoch prípadoch šlo hlavne o vysvetľovanie postojov.
Rozdiel vo významoch slova nám signalizuje úplne rozdielnu paradigmu – prístup k životu. Cirkev a komunisti mali vo svojom prístupe k propagande spoločné to, že boli presvedčení o svojej pravde. Verili, že stačí ľuďom svoje myšlienky vysvetliť tak, aby ich pochopili, a to bude stačiť. Naproti tomu, v liberálnom kapitalizme je takéto bezúčelné šírenie svetonázoru nepraktické a nezmyselné. Tu sa propaguje (aj výrobky na trhu) s určitým cieľom. Efektívnosť sa nemeria tým, či poslucháči uverili, ale či kúpili. Paradoxne ale každý západniar svoju činnosť volá propagáciou a propaganda je to, čo robí konkurencia.
Záverom zmysel citátu na ilustračnom obrázku: „Dôveruj tomu, kto hľadá pravdu. Daj si pozor na tých, čo ju našli.“
