Pribúda dôkazov, že za eskaláciu na Ukrajine sú zodpovedné USA

Russel Brand je populárny britský komik a aktivista, dalo by sa povedať, že taký britský Zelenský. Až na to, že je skutočne nezávislý a vyniká jadrným zdravým sedliackym rozumom.

Názov videa Russela Branda znie: „Vedeli ste, že niečo nie je v poriadku… a mali ste pravdu“

Russel Brand predstavuje Aarona Maté ako investigatívneho žurnalistu svetovej triedy, ktorý vlastným prieskumom robí z „konšpiračných teórií“ konšpiračné fakty. Russel sa pýta: „Aj vy sa považujete za konšpiračných teoretikov? Tak si vypočujte tento rozhovor a zistíte, že ste len vedeli/tušili to, čo ste vedieť nikdy nemali.“

Rozhovor na videu začína od minutáže 1:16.

RB: Nakoľko odhaduješ, že vláda USA príliš tlačí na pílu a ženie situáciu, napríklad k masívnej nukleárnej vojne?

AM: V USA je už viac ako desaťročie, na najvyšších vládnych miestach, presne známe, kam toto bude viesť. Autorom tejto výstražnej informácie bol súčasný šéf CIA v administratíve Jo Bidena, William Burns. V roku 2008 bol veľvyslancom v Rusku a do USA odoslal dlhé memorandum. Jeho obsah poznáme vďaka Wikileaks, bolo vo zverejnenom balíku diplomatickej korešpondencie USA.

Podstatu tohto memoranda tvorila výstraha, že snahu USA o vytvorenie amerického proxy-štátu z Ukrajiny priamo na hraniciach Ruska, chápe prakticky celé vedenie Ruskej federácie ako červenú čiaru. Je jedno, či na čele Ruska bude Vladimír Putin alebo najväčší odporca Vladimíra Putina, každý v Rusku to vníma rovnako. Členstvo Ukrajiny v NATO je červenou čiarou.

Je to kvôli tomu, že Ukrajina má hlboké historické väzby s Ruskom a týka sa to miliónov ľudí na Ukrajine, ktorí hovoria po rusky a ktorí sa identifikujú s Ruskom. Takže pokusy o otočenie smerovania takej krajiny, ktorá má takú rôznorodú populáciu a medzi nimi ľudí, ktorí milujú Rusko a ľudí, ktorí by boli radi súčasťou Ruska je… receptom na katastrofu.

A presne toto bolo vo výstražnej informácii od Williama Burnsa – ak bude USA pokračovať v smerovaní Ukrajiny k členstvu v NATO, dôsledky takejto politiky budú nakoniec viesť k občianskej vojne a Rusko bude prinútené intervenovať na strane vlastných ľudí. Túto výstrahu odoslal Burns v roku 2008. Bushova administratíva ju totálne ignorovala. Ešte v tom istom roku verejne oznámila, že Ukrajina a Gruzínsko budú raz prijaté do NATO. Takáto deklarácia bola sformulovaná na summite NATO.

USA v tejto politike pokračovala celý čas až doteraz. V roku 2014 to viedlo k Majdanskému prevratu, počas ktorého sa prezident Janukovič nechcel prikloniť ani na jednu stranu. V skutočnosti si chcel udržať obidve strany. Chcel udržať vzťahy s Ruskom aj s USA. Pre USA to nebolo dobré, chceli získať Ukrajinu za každú cenu, ako aj prehlásil vtedajší vodca svetových demokracií. Preto zorganizovali ten prevrat, ktorý bol príčinou vypuknutia vojny…

Takže v USA sa vedelo, kam to povedie. A myslím, že takúto imperialistickú aroganciu si Rusko nemohlo dovoliť znášať. Oni  vedeli, že Rusko to nenechá tak a jedného dňa sa postaví na odpor. A že bude nasledovať masívna invázia. Ja osobne som si vtedy nemyslel, že to Rusko urobí. Ale oni v každom prípade na najvyšších miestach vedeli, že existuje takéto nebezpečenstvo a bolo im to jedno. Takýto vysoký stupeň arogancie môžu mať len ľudia, ktorí si myslia, že vládnu celému svetu.

RB: Chcem sa ťa spýtať, že keď sme sa ocitli v situácii, že tá, ako si to pekne nazval, imperialistická arogancia viedla k masívnej vojenskej reakcii, ktorá sa všeobecne pripisuje práve Putinovmu imperializmu. No teraz kvôli nestrannému zameraniu tohto portálu nechcem robiť advokáta Putinovi ani nechcem kritizovať dominantný naratív a jeho detaily, ale ako to vidíš ty – vzhľadom na to, že ani ty si nepredvídal masívnu vojenskú akciu, dá sa v tejto situácii predvídať ešte radikálnejšia vojenská reakcia a existuje skutočné riziko nukleárnej vojny, alebo je to len v rovine prehnaného strašenia? Alebo takto – čo si myslíš, ako ľudia, ktorí prijímajú závažné rozhodnutia, posudzujú riziko takejto možnosti?

AM: Našťastie, v rámci vládnych štruktúr USA existuje inštitúcia, ktorá brzdí eskaláciu. Tou inštitúciou je Pentagon. Pentagon si je veľmi dobre vedomý dôsledkov, ku ktorým by viedlo stupňovanie proxy-konfliktu s Ruskom. Oni vedia, že to môže viesť k nukleárnej vojne. Presne kvôli tomu Pentagon od samého začiatku ruskej invázie jasne deklaruje, že armáda USA sa nijako nezúčastní.

Je to šialené, že sa v tejto veci musíme spoliehať na Pentagon. Lebo väčšina ľudí v Bielom dome a na Ministerstve zahraničných vecí ako keby tomu neverili, že sa to môže stať. Tí ľudia musia byť úplne posadnutí svojim hegemonistickým myslením, že nedokážu odhadnúť dôsledky svojich činov.

Tragické na tom všetkom je, že k tomu vôbec nemuselo dôjsť. Od roku 2015 na Ukrajine existuje niečo, čo poznáme pod názvom Minské dohovory. Túto medzinárodnú dohodu v podstate sprostredkovali Francúzsko a Nemecko. Strany dohody sa zaviazali, že vojna na Ukrajine sa skončí, že povstalci zložia zbrane a výmenou dostanú určitý stupeň autonómie. Ale hranice Ukrajiny ostanú nezmenené. To znamená, že povstalecké regióny Doneck a Luhansk ostanú súčasťou Ukrajiny, budú však mať autonómiu. Tá autonómia však prakticky znamenala toľko, že tieto dva regióny mohli zablokovať členstvo Ukrajiny v NATO.

A presne toto je pravdepodobne príčina, prečo USA nikdy nepohli prstom, aby umožnili Ukrajine implementovať Minské dohovory. Vláda Ukrajiny, hoci sama sľúbila implementovať Minské dohovory, tiež v tej veci neurobila vôbec nič, lebo na Ukrajine je veľmi silné ultrapravicové hnutie. To neznamená, že by ho podporovala väčšina obyvateľstva, ale to hnutie má veľký podiel na moci a je ozbrojené. Napríklad batalión Azov, ako vodca tohto ultrapravicového hnutia, má v rukách veľa moci od prevratu v roku 2014. A kedykoľvek sa riešila otázka o ukončení vojny, tieto ultrapravicové skupiny hrozili zvrhnutím vlády a prevzatím politickej moci.

Zelenský, súčasný prezident, bol zvolený s veľmi silným mandátom ukončiť vojnu a nastoliť mier. Získal 70 % všetkých hlasov. Veľmi silný mandát. Volili ho ľudia z obidvoch strán ukrajinského občianskeho konfliktu. Spočiatku to vyzeralo veľmi optimisticky. Ale bol prakticky bezmocný, lebo ultrapravičiari mu hrozili doslova zabitím, ak sa pokúsi implementovať Minsk. A zo strany USA v tomto nedostal žiadnu podporu. USA v skutočnosti preferovali krajnú pravicu. Takže myslím, že ľudia v Pentagone vedia, že pokračovanie môže viesť k nukleárnej vojne, no otázka je, prečo s tým hazardovať? Prečo pokúšať osud a zvyšovať riziko?

RB: Vyzerá to, že v procese prijímania rozhodnutí absolútne chýba morálka. Lebo predstav si to, že sa pokúšame urobiť prevrat v krajine, ktorá má zavedený autentický systém hodnôt a staviame to na ultrapravicovom hnutí. Je v tom neskutočná miera „plasticity“ pri zdôvodňovaní zahraničnopolitických cieľov USA, ktoré nevyhnutne vedú ku konfliktom takéhoto druhu.

Takže ešte pár otázok, Aaron. Prvá – čo myslíš, koľko z tých 40 miliárd pomoci Ukrajine od USA skončí u zbrojárskych gigantov ako Lockhead-Martin a koľko sa skutočne použije na podporu tých ozbrojených skupín, ktoré tam pôsobia? A druhá – popri pochopiteľnej motivácii o destabilizáciu Ruska, má z toho prospech ešte niekto iný, povedzme ako angažovanosť mladého Bidena ako vrchol ľadovca, alebo energetický sektor, kto by profitoval zo stupňovania tohto konfliktu?

AM: Presne tak, je v tom aj faktor energetiky. Ešte pred začiatkom ruskej invázie existovala veľmi silná iniciatíva na americkej strane, ktorá tu bola aj počas Trumpa a trvala za Bidena, a to prekaziť prevádzku plynovodu Nordstream. Myslím Nordstream2, čo je nový plynovod, ktorý mal ruskú energiu prepraviť rýchlejšou cestou do Nemecka a zvyšku Európy.

A z pohľadu amerických plánovačov bol s týmto plynovodom taký problém, že nielen tento plynovod bude znamenať väčší podiel ruskej energie na európskom trhu a americký podiel sa zmenší, ale zároveň sa výši miera integrácie medzi Ruskom a Európou a sťaží to vyprovokovanie všetkých budúcich konfliktov a sankcií. Pretože ak nakupujete od niekoho energiu, je ťažké začať s ním vojnu, alebo odrezať Rusko sankciami od zvyšku Európy. USA teda chceli zlikvidovať tento projekt plynovodu a iróniou bolo, že stupňovaním posadnutosti Američanov proti Putinovi sa Putinove pozície v Rusku posilňovali.

Biden teda pokračoval v tejto politike, hoci vlastne bol už na jej začiatku, a nútil Nemecko, aby odstúpilo od spustenia plynovodu. Nemecko to nakoniec urobilo. Hoci samo bude znášať dôsledky vo forme vyšších cien energií a rizika, že nasledujúcu zimu nebude mať dostatok paliva.

USA sa podaril ďalší husársky kúsok, keď presvedčili Nemecko, že mu budú dodávať chýbajúci plyn, ktorý by sa tam dostával priamou cestou z Ruska a budú mu ho dodávať loďami cez oceán. Znie to šialene, ale súkromné spoločnosti z USA na tom zarobia, takže to je jediné, na čom vláde USA z toho celého záleží.