Prečo je HORČÍK taký dôležitý pre ľudské zdravie

Ilustrácie (free): flickr, Pixabay, Wikimedia Commons

Z odbornej literatúry pripravil: Ing. Martin Fuchsberger

Žilina, 04. 04. 2023.

Obsah

I. Základné informácie o horčíku a následky jeho nedostatku
II. Pozitívne účinky HORČÍKA na naše zdravie
III. Čo je magnéziový olej?
IV. Prečo často máme, alebo prijímame, málo horčíka a prečo si myslíme, že nám nepomáha
V. Namiesto záveru
VI. Zoznam použitej literatúry

I. Základné informácie o horčíku a následky jeho nedostatku

I. 1 Úvod

Predpokladám, že túto prácu budú čítať predovšetkým tí čitatelia, ktorí už čítali nejaké články, ktoré som ohľadne horčíka preložil. Možno si povedia, že tento minerál považujem za výnimočný, a to aj preto, lebo o ňom často hovorím a odporúčam ho pri mnohých zdravotných ťažkostiach. Nuž je pravdou, že je výnimočný, lebo zasahuje do mnohých metabolických reakcií. V literatúre sa píše napríklad, že sa zúčastňuje ako kofaktor až 300 enzymatických reakcií (!). Že je skutočne výnimočný a spolu so zinkom má obrovský vplyv na naše zdravie, to dokážu informácie, ktoré uvádzam ďalej. Avšak znovu chcem zdôrazniť, že nie je zázračným liekom alebo zázračným výživovým doplnkom, lebo aj jeho účinok závisí od viacerých ďalších faktorov!

Avšak horčík nie je taký významný len pre človeka. Je dôležitý pre celú živú prírodu, lebo len s jeho pomocou vzniká v rastlinách chlorofyl, ktorý robí rastliny zelenými a ktorý umožňuje fotosyntézu v nich! Tieto rastliny sú ale zdrojom horčíka pre zvieratá, ktoré sa kŕmia rastlinami a listami. Preto nazval Dr. Robert YOUNG, autor knihy (1), horčík „svetlom života“. A ďalší popredný bádateľ horčíka a lekár Dr. Marc SIRCUS, autor knihy (2), zase „lampou života“.

I.2 Čo je HORČÍK a koľko ho potrebujeme?

Horčík/magnézium (Mg) je chemický prvok, no v ľudskom organizme je esenciálnou minerálnou látkou, lebo ľudské telo ho nedokáže produkovať. Keďže v tele nemáme miesto, do ktorého by sa mohol horčík priamo ukladať, musíme ho – ak chceme zostať zdraví – prijímať denne v dostatočnom množstve v potrave alebo aj v inej forme!

Čo sa týka jeho množstva v organizme, v porovnaní s inými minerálmi je horčík na 4. mieste. Je ho 25 až 28 gramov. Je to relatívne málo, veď takéto množstvo sa zmestí na dve kávové lyžičky, a predsa nemôže v ľudskom tele bez neho nič poriadne fungovať! Približne 60% z uvedeného množstva sa nachádza v kostiach a asi 39% je rozdelených v orgánoch. V krvi koluje len asi 1% horčíka (!), a to v červených krvinkách. Metabolizmus udržuje striktne toto 1% tak, že ak dôjde k jeho poklesu, zoberie si telo horčík z dostupných zásob v tele, teda z kostí a svalov, konkrétne z ich buniek, lebo horčík je vnútrobunkový prvok (!). Ak teda chcem zistiť, ako je ľudský organizmus

na tom s horčíkom, jeho vyšetrenie v sére alebo v plazme má veľmi slabú výpovednú hodnotu! Obzvlášť veľa horčíka je v srdci a v svaloch, odkiaľ si ho telo odoberá do krvi na dopĺňanie, ak je to nutné. Na distribúcii horčíka sa podieľajú aj hormóny, obličky a črevo. Tieto orgány ho buď vracajú späť do krvi, alebo – ak ho je veľa – vylúči sa stolicou a močom. Bližšie je o tom pojednané v kapitole č. I.3.

Údaje o odporúčanej dennej dávke horčíka sa v rôznych zdrojoch a štátoch značne líšia. V USA je to 1200 mg okrem množstva prijatého v strave.Vo Veľkej Británii to je 700 mg a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) 400 až 500 mg, kým v NSR je celkové odporúčané množstvo 800 až 1000 mg. Podľa organizácie RDA a Nemeckej spoločnosti pre výživu je vhodná denná dávka horčíka pre mladistvých a dospelých 300 až 400 mg. Vidíme teda, že v tejto otázke existujú značné rozdiely. Avšak mnohí odborníci sú toho názoru, že denná odporúčaná dávka 300 až 400 mg je pre optimálne zdravie a výkonnosť človeka nedostatočná (!).

Uznávaná výskumníčka horčíka Dr. Mildred Seelig prišla po 40 rokoch intenzívneho výskumu k odporúčanej dennej dávke 7 až 10 mg na kilogram telesnej hmotnosti, kým Dr. Carolyn Dean, ktorá sa zapodieva s horčíkom viac ako 30 rokov, konštatuje, že dávka 350 až 400 mg postačuje na pokrytie zá- kladnej potreby organizmu, ale pre optimálne zdravie a 22 stavov vyvolaných nedostatkom horčíka odporúča dvojnásobnú dávku.

Ale ani tieto údaje nemožno brať úplne jednoznačne, pretože v prípade chorôb, v tehotenstve, pri športových aktivitách alebo inom veľkom telesnom (aj psychickom ) zaťažení je spotreba horčíka výrazne vyššia! Toto konštatovanie platí aj pre fajčiarov, konzumentov alkoholických nápojov, ale aj pre ľudí, ktorí sa veľmi potia a tiež tých, ktorí majú zvýšený príjem vápnika. A Dr. Mark Sircus konštatuje, že: „Pri všetkých závažných chorobách, či akútnych alebo chronických stavoch, musí byť súčasťou liečebného plánu zvýšiť hladinu horčíka.“

Avšak ani údaj o tom, koľko je horčíka v tom-ktorom výživovom doplnku, či v potravine, nie je zárukou toho, že sa ho dostane do tela dostatočné množstvo. To záleží totiž aj od toho, v akom stave je náš zažívací trakt a v akej forme je horčík vo výživovom doplnku. Vo všeobecnosti platí, že ak je horčík naviazaný na nejakú organickú zložku, je jeho vstrebateľnosť do tela lepšia, ako keď sa prijíma len v anorganickej forme. No je potrebné vedieť, že ak zjeme nejakú potravinu obsahujúcu horčík, do metabolizmu sa nedostane všetok z nej (!). Brigitte Hamann udáva v (3), že v skutočnosti sa dostáva do organizmu len 30 až 60 % horčíka obsiahnutého v strave. Pritom tých 60% platí vtedy, keď sú podmienky optimálne. Vo vyššom veku a v prípade porúch čreva, ktorých je teraz stále viacej, sa množstvo vstrebaného horčíka ešte znižuje (!). To je zrejme aj dôvod, prečo pribúda ľudí, ktorí majú nedostatok horčíka. Avšak k dôvodom toho prečo je nedostatok horčíka veľmi rozšírený, sa ešte vrátim v kapitole číslo I.5.

Ak by sme chceli zistiť, koľko horčíka prijímame v strave, je situácia ohľadne zistenia, koľko ho takto vlastne prijmeme, ešte zložitejšia. Hoci rôzne zdroje udávajú, koľko horčíka obsahujú jednotlivé potraviny, je veľmi odvážne tvrdiť, koľko ho tieto potraviny skutočne obsahujú. Závisí to totiž od toho, ako bohatá je/bola na horčík pôda, v ktorej boli tieto potraviny (zelenina a ovocie) dopestované, aké boli klimatické podmienky v tom-ktorom roku, ako boli tieto plodiny pestované a tiež akou metódou sa dokazoval obsah horčíka v tej ktorej potravinovej zložke.

Avšak na druhej strane musíme uznať, že prírodné zdroje horčíka obsahujú aj iné látky, ktoré zvyšujú jeho účinnosť a vstrebateľnosť, kým v syntetických výživových doplnkoch sa tieto „podporné“ látky

nenachádzajú (!). Tento fakt neplatí, samozrejme, len v prípade horčíka. Preto je najvhodnejšie prijímať horčík v kvalitnej potrave!

Povedzme si tuná aspoň stručne, ktoré potraviny obsahujú najviac horčíka. V prvom rade sú to orechy a jadrá či semená, ďalej rôzne bylinky a všetka zelená zelenina. Tá obsahuje totiž, ako už bolo uvedené, chlorofyl, ktorého ústredným prvkom je práve horčík (!). Veľa horčíka obsahujú tiež všetky horké potraviny, teda aj kakao a horká čokoláda. Horčík obsahujú ale aj banány, cibuľa, cesnak, ovsené vločky, pšeničné klíčky, strukoviny, celozrnný chlieb…

To, čo je napísané vyššie o vstrebateľnosti horčíka z potravy alebo z výživových doplnkov, neplatí, ak použijeme na doplnenie horčíka do tela magnéziový olej. Ten sa dokáže totiž vstrebať do tela cez kožu prakticky všetok (!). Možno sa s ním natierať, dávať si ho do kúpeľa, alebo si robiť s ním kúpele nôh. Väčšinou účinkuje veľmi rýchlo, čo zbadáme najmä vtedy, ak máme po nejakej namáhavej činnosti, napríklad po športe, stuhnuté svaly alebo tzv. svalovú horúčku. Dr. Sircus dokonca tvrdí, že pri závažných chorobách a chronických stavoch ani nie je možné dopĺňať horčík do tela s výživový- mi doplnkami a že sa to dá dosahovať len pomocou magnéziového oleja.

Vzhľadom na všetko to, čo je uvedené vyššie, musíme konštatovať, že nie je skutočne jednoduché zistiť, či prijímame dostatok horčíka, ale tiež to, či ho majú naše bunky naozaj dostatok. Riešenie sa ale dá nájsť. Musíme sa naučiť pozorovať naše telo a rozumieť tomu, čo nám hovorí. V postate môžeme konštatovať, že sa musíme naučiť dávkovať si prídavné množstvo horčíka sami.

I.3 Je možný nadbytok horčíka v tele?

Nadbytok horčíka v krvi je možný, no je to veľmi zriedkavé. Ak je človek zdravý, nedôjde k zvýšeniu jeho koncentrácie v krvi ani vtedy, ak sa aplikuje na telo horčík s magnéziovým olejom, alebo ho prijímame vo výživových doplnkoch, lebo telo dokáže jeho nadbytok vyrovnávať. Horčík sa vylučuje hlavne obličkami a pri jeho nadbytku sa toto vylučovanie posilní.

Na druhej strane ak je v tele horčíka málo, jeho vylučovanie sa utlmí a viac sa aj rezorbuje spätne. Množstvo horčíka v tele reguluje aj črevo. Ak prijmeme príliš veľa horčíka inou formou, odoberie ho črevo menej zo stravy a nadbytok vylúči. Táto regulácia nefunguje len v mimoriadnych prípadoch, napríklad pri závažných poruchách obličiek, nedostatočnej funkcii štítnej žľazy, ako aj nedostatočnej funkcii kôry nadobličiek (Addisonova choroba) a keď sa podáva horčík intravenózne na potlačenie bolesti. S dodatočným dodávaním horčíka treba byť tiež opatrný, ak má človek nízky krvný tlak! V týchto prípadoch sa odporúča konzultovať dodávanie horčíka do organizmu, najmä pomocou magnéziového oleja, s lekárom.

Avšak u zdravých ľudí je riziko vzniku nadbytku horčíka veľmi malé, lebo tento nadbytok sa z tela vylúči prirodzenými cestami a oveľa častejšie majú ľudia nedostatok horčíka a nie nadbytok. Prečo je tomu tak, je uvedené v nasledujúcej kapitole.

I.4 Prečo má mnoho ľudí v tele nedostatok horčíka?

Príčin je samozrejme viac, niektoré už boli naznačené vyššie. Tak si ich tu pomenujeme:

vyčerpaná alebo s draslíkom a nitrátmi nadmerne presýtená poľnohospodárska pôda,
pravidelná konzumácia „civilizačných“ potravín, akými sú napríklad cestoviny, sladkosti, alebo strava typu „fast food“, nápoje s obsahom fosforu („koly“), jednostranné diéty a v neposlednom rade prevaha potravín obsahujúcich vápnik – s väčším obsahom mlieka a mliečnych výrobkov,
veľká spotreba liekov, medzi ktorými sú skutočne také, ktoré doslova požierajú horčík!
Patria medzi ne napríklad prostriedky na odvodňovanie (diuretiká), na znižovanie krvného tlaku, antibiotiká, kortikoidy a ďalšie lieky proti astme, tabletky proti počatiu, preháňadlá, lieky na posilnenie srdca, inzulín a iné.

V tejto súvislosti treba upozorniť na to, že tehotné ženy potrebujú viac horčíka, najmä ak trpia nevoľnosťami, vracajú, majú kŕče alebo vysoký krvný tlak!

Na rezorbovaní horčíka majú veľký podiel obličky a črevo. V dôsledku moderného stravovania a životného štýlu má mnoho ľudí zápal sliznice tenkého čreva, čo významne zhoršuje príjem vitamínov a minerálov do organizmu a na druhej strane oslabuje blokovanie prieniku toxických látok do krvi.

Nadmerné množstvo horčíka prijaté do tela sa vylúči z neho močom alebo potom, ale stolicou sa vylúči len ten horčík, ktorý sa nerezorboval v tenkom čreve. Na druhej strane obličky rozhodujú o tom, koľko horčíka sa vylúči a koľko sa ho vráti späť do organizmu. Ak obličky nefungujú správne, vylučuje sa cez ne z tela príliš veľa, alebo príliš málo, horčíka. Ak sa ho vylučuje priveľa, dochádza k nedostatku horčíka v tele. K tomu dochádza aj pri častom nadmernom potení, k čomu môže dôjsť aj pri častom navštevovaní sauny (!).

Takže sa nemožno čudovať, že viaceré štúdie a prieskumy uskutočnené koncom minulého, a za- čiatkom tohto, storočia ukázali, že až 40% obyvateľstva NSR malo nedostatok horčíka, teda nespĺňalo odporúčané kritérium.

Význam horčíka pre zdravie človeka sa dostáva do povedomia len v poslednom čase, hoci – ako už bolo spomenuté – niektorí lekári a bádatelia ho skúmajú už desiatky rokov a svoje poznatky zverejnili v kvalitných knihách. Napriek tomu sa dá konštatovať, že liečba s horčíkom je v oficiálnej medicíne stále popoluškou.

Medzi ďalšie príčiny nedostatku horčíka patria:

nadmerná konzumácia potravy s vysokým obsahom bielkovín,
konzumácia potravín s vysokým obsahom cukru a bielej múky,
veľká konzumácia alkoholických nápojov (väčšina alkoholikov má nízke hodnoty horčíka),
fajčenie,
konzumácia drog,
stres,
hnačka,
vysoké hodnoty cholesterolu a triglyceridov,
cukrovka (zvýšené vylučovanie horčíka močom),
slabšia rezorbčná schopnosť čreva ( najmä u starších ľudí!).

I.5 Päťdesiat príznakov nedostatku horčíka

1. Nezvládate stres, ste nervózni, pociťujete vnútorný nepokoj a podráždenie?
2. Rýchlo sa unavíte, pociťujete slabosť a vyčerpanie, alebo máte chronickú únavu? Ste po noci hneď ráno unavení?
3. Pozorujete na sebe slabú fyzickú alebo psychickú výkonnosť?
4. Máte zníženú schopnosť koncentrácie?
5. Ste priveľmi citliví na hluk?
6. Máte tinnitus (zvonenie v ušiach )?
7. Trpíte často závratmi?
8. Spíte zle, alebo máte zvýšené nároky na spánok (dlhšie spať, ako je zvyčajné)?
9. Máte časté kŕče svalov, najmä v stehnách, lýtkach alebo v prstoch na nohách?
10. Mávate napnuté svaly po telesnej námahe, napr. po športe, v zátylku a v ramenách?
11. Pozorujete trhanie alebo trasenie očných viečok?
12. Mávate mykanie svalov pod očami?
13. Objavuje sa u vás častý tras tela?
14. Mávate nechutenstvo?
15. Mávate kŕče v žalúdku alebo v črevách, zápchu, hnačku, zažívacie problémy alebo bolesti v bruchu?
16. Máte nejaký chronický zápal čreva?
17. Trpíte bolesťami chrbta?
18. Mávate problémy s koordináciou pohybu?
19. Pociťujete častejšie svrbenie rúk alebo nôh, alebo máte v nich pocit necitlivosti?
20. Trpíte bolesťami hlavy, alebo mávate migrény?
21. Mávate poruchy rytmu srdca, búšenie alebo zrýchlený tep alebo pociťujete zvieranie srdca, diagnostikovali vám anginu pectoris?
22. Pociťujete často tlak na hrudníku, alebo sa nemôžete poriadne nadýchnuť?
23. Máte nejaké ochorenie srdcovo-cievneho systému?
24. Máte vysoký krvný tlak?
25. Máte výraznú nadváhu?
26. Máte obličkové kamene/piesok, alebo žlčníkové kamene? Máte artériosklerózu?
27. Trpíte na poruchy prekrvenia?
28. Máte zlé zuby?
29. Máte osteoporózu alebo riedke kosti?
30. Vypadávajú vám (nadmerne) vlasy,
31. Trpíte na predmenštruačný syndróm, alebo máte nepravidelnú menštruáciu?
32. Máte počas menštruácie kŕče?
33. Ste diabetik?
34. Máte šedý zákal?
35. Máte astmu?
36. Máte sklerózu multiplex?
37. Trpíte na fibromyalgiu (bolesti mäkkých tkanív)?
38. Výrazne ste schudli bez zjavnej príčiny?
39. Trpíte na studené nohy?
40. Trpíte na depresie, cítite sa často ubitý, alebo ste apatický?
41. Trpíte poruchami vedomia?
42. Často sa cítite byť zmätený alebo dezorientovaný?
43. Máte pocit, že starnete prirýchlo?
44. Pijete často alkoholické nápoje?
45. Stravujete sa hlavne v jedálňach typu „fast food“?
46. Pijete často nápoje typu „kola“ alebo nejaké iné limonády?
47. Máte veľkú potrebu dosálať si jedlá?
48. Užívate pravidelne lieky na odvodnenie, ACE-inhibítory (lieky na znižovanie tlaku krvi), preháňadlá, alebo lieky na posilnenie srdca (digitalis)?
49. Máte nedostatočný príjem vitamínu B1 alebo B6?
50. Bola u vás zistená záťaž s hliníkom?

I.6 Prečo je horčík pre naše zdravie taký dôležitý?

Už zo zoznamu v predchádzajúcej kapitole je zrejmé, aké problémy nám môže spôsobovať nedostatok horčíka. Napriek tomu je vhodné priblížiť si aspoň stručne, prečo vlastne môžeme pozorovať uvedené príznaky.

Brigitte Hamann konštatuje v (3): „Antioxidanty, omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, vitamíny, vápnik, selén a zinok sú „trhákmi“, pokiaľ ide o naše zdravie. Ale horčík je tým chýbajúcim ohnivkom v reťazci procesov, ktoré rozhoduje vo vysokej miere o našom zdraví!“ A ďalej konštatuje: „Nejeden liek by nebolo nutné užívať a mnohé operácie by neboli potrebné, keby sa v tele človeka so zdravotnými problémami doplnili najprv zásoby horčíka a potom by sa pravidelne dopĺňali!“ Dá sa to ľahko pochopiť, keď si uvedomíme, kde všade v ľudskom tele je horčík potrebný. Naznačuje to aj zoznam príznakov v predchádzajúcej kapitole, ale aj informácia v samom úvode tohto článku, že horčík sa zúčastňuje asi 300 enzymatických reakcií! Opísať o aké reakcie ide, by bolo na samostatnú knihu, a tak dôležitosť tohto faktu sa pokúsim priblížiť čitateľovi len vetou, že „bez enzýmov nefunguje v ľudskom tele nič!“. Keďže sme ale stvorení zázračne, naše telo má často nejaké náhradné riešenia, no musíme si uvedomiť, že náhradné riešenia nie sú nikdy plnohodnotnými riešeniami (!). Nedostatok horčíka má vážne následky najmä vtedy, ak nedostatok trvá dlhšiu dobu, lebo tento minerál sa podieľa na mnohých metabolických reakciách a procesoch, napríklad na tvorbe energie v bunkách, na produkcii bielkovín, aktivácii enzýmov, delení buniek, prenose nervových impulzov, ako aj na bezproblémovom fungovaní svalov. Horčík potrebuje aj zažívací trakt, imunitný systém a podieľa sa aj na regeneračných pochodoch tela. Horčík ovplyvňuje ja činnosť srdca, nervov a mozgu, zúčastňuje sa na uvoľňovaní hormónov, na pochodoch súvisiacich so zrážaním krvi, na regulácii tlaku krvi a hladiny cholesterolu, ako aj na produkcii inzulínu! Tieto všetky funkcie nášho tela nie sú bez horčíka možné! Okrem toho horčík reguluje aktivitu vitamínu C a D, ako aj vápnika, draslíka, medi a zinku!

Ako už bolo uvedené, horčík je vnútrobunkovým („intracelulárnym“) prvkom a potrebuje ho každá jedna bunka, aj bunky mozgu! No len prednedávnom sa začalo hovoriť o tom, že pre zdravé kosti a zuby nestačí len vápnik, ale že je k tomu potrebný aj horčík. Avšak horčík neriadi len vápnik, on usmerňuje všetkých 18 minerálov v našom tele tam, kde sú potrebné! Je tiež dôležité vedieť, že horčík má aj protizápalové účinky.

Horčík ovplyvňuje dokonca aj našu náladu, lebo podporuje tvorbu hormónov šťastia. Na druhej strane majú nedostatok horčíka práve ľudia trpiaci depresiami. Jeho vplyv na látkovú výmenu v mozgu je tak veľký, že jeho nedostatok môže vyvolať rôzne neurologické príznaky, nielen známe kŕče svalov, ale aj migrény zvýšenú citlivosť na bolesť (!). Každý pohyb, naše myslenie, naše pocity sa dejú len za spolupôsobenia horčíka!

Bez horčíka by nebol inzulín schopný dostávať cukor do našich buniek a tie by nemali potom dostatok energie, telo by nebolo schopné tvoriť bielkoviny, svaly by sa nedokázali sťahovať, ani rozťahovať, cievy by boli stále užšie, narastal by tak tlak krvi, tvorili by sa krvné zrazeniny, čo by malo za následok srdcové infarkty, mozgové príhody, nespavosť, stavy vyčerpania a oslabený imunitný systém!

Zoznam následkov nedostatku horčíka je, ako vidíme, dlhý, no je hodné povšimnutia, že mnohé uvedené príznaky zdravotných problémov sú časté u chorých ľudí a najmä v starobe. V nej sa stretávame často aj s artériosklerózou, ktorá súvisí tiež významne s nedostatkom horčíka! Lenže každá sklerotizácia (vytvorenie usadenín vápnika) znamená určité obmedzenia života, viaznutie alebo prerušenie prirodzených tokov energie, informácií a telesných tekutín! To sa prejaví skôr-neskôr úbytkom vitality. Horčík zabezpečuje v tele mäkkosť, jemnosť a pružnosť, kým vápnik zase pevnosť, tvrdosť až stuhnutosť. Preto u detí a mladých ľuďoch prevažuje v tele horčík, kým u starých ľudí je to vápnik. Horčík má teda aj veľký vplyv na pružnosť kože a na jej obranyschopnosť!

Samozrejme potrebujeme, aby bolo naše telo a jeho štruktúry pevné a aj pružné, no v primeranej miere a na správnom mieste. Avšak je dôležité, že horčík môže pomáhať pri odstraňovaní, ale aj prevencii, tvorby všetkých foriem stvrdnutých štruktúr, ako aj stuhnutí (!), či už ide o kŕče svalov, astmu, tvorbu obličkových alebo žlčníkových kameňov, šedý zákal (katarakt), zatvrdnutia kože alebo vznik kuracích ôk. Dr.Mark Sircus, špecialista na transdermálnu aplikáciu horčíka (pomocou magnéziového oleja), autor knihy (4), uvádza, že obličkové kamene možno rozpustiť zmesou horčíka a vitamínu B6.

Výživová vedkyňa Ana Maria Bergasa uvádza v (5), že po dôkladnom skúmaní významu horčíka pre zdravie človeka prišla k záveru, že pomocou tohto minerálu možno predchádzať, alebo liečiť, asi 80 chorôb a zdravotných ťažkostí!

Ak zoberieme do úvahy tieto poznatky, ako aj iné, ktoré budú ešte v ďalších kapitolách, možno konštatovať, že tento super minerál by mohol zmeniť život väčšiny ľudí, aj ten Váš!

I.7 Vzťah medzi horčíkom a vápnikom

Ako už bolo naznačené, medzi horčíkom a vápnikom jestvuje veľmi úzky, a pre naše zdravie dôležitý, vzťah, do ktorého vstupujú ešte aj iné látky. Vápnik sa považuje totiž za najdôležitejší prvok pre zdravie kostí a zubov. A tak vznikol mýtus, ktorý sa stále tvrdošijne udržuje v presvedčení mnohých ľudí. Podľa neho musíme konzumovať mlieko a mliečne výrobky, aby sme pokryli potrebu vápnika v našom tele. Avšak postupne sa objavilo mnoho štúdií, ktoré dokazujú škodlivosť veľkej spotreby mlieka. Ukázalo sa, že mlieko nechráni pred zlomeninami kostí a osteoporózou, ale naopak, môže ju ešte podporovať. Napríklad ženy získavajúce vápnik zo zvieracích produktov (nie z rastlinných) majú 3x vyššie riziko zlomenín kostí (!).Pri skúmaní a porovnávaní zvyklostí vo výžive sa ukazuje podobný obraz. Napríklad Číňania nekonzumujú mliečne produkty a vápnik získavajú len z rastlinných zdrojov. Hoci prijímajú takto len asi polovicu vápnika v porovnaní s Američanmi, je osteoporóza v Číne zriedkavá. Brigitte Hamann pridáva v (3) aj ďalšiu skúsenosť, no z iného kontinentu – z Južnej Afriky:ženy kmeňa Bantu jedia hlavne rastlinnú stravu a prijímajú denne len 200 až 350 miligramov vápnika. Priemerne porodia 6 detí a tie aj dlho dojčia. Napriek tomu nevedia, čo je to osteoporóza. Na druhej strane v USA, a podobne v NSR, kde prijímajú obyvatelia denne viac ako 1000 mg vápnika, je 9x vyššie riziko zlomenín bedrovej kosti a osteoporóza je značne rozšírená. Aj ďalšie výsledky štúdii, napríklad v (6), potvrdzujú, že čím viac prijmeme vápnika, najmä v produktoch z kravského mlieka, s výnimkou masla, tým vyššia je miera výskytu osteoporózy.

Prečo je tomu tak, vysvetľujú Barbara Bourke a Walter Last vo svojom článku: „Chlorid horečnatý: zdravie podporujúci zdroj mladosti“. Píšu: „Hladina vápnika, horčíka a fosforu je udržiavaná hormónmi prištítnej žľazy v kolísavej rovnováhe. Ak stúpne hladina vápnika, poklesne hladina horčíka a naopak. Pri nízkom príjme horčíka sa využije vápnik z kostí na zvýšenie hladiny vápnika v tkanivách, kým naopak vysoký príjem horčíka spôsobí, že sa vápnik z tkanív presunie do kostí.“ Podobný efekt bol pozorovaný v prípade zásobovania pitnou vodou, keď voda obsahovala veľa vápnika, no málo horčíka. Ak ale obsahovala vodovodná voda veľa horčíka a málo vápnika, boli prípady osteoporózy a zlomenín kostí veľmi zriedkavé. Zistilo sa tiež, že kým kosti ľudí s osteoporózou obsahovali len 0,62% horčíka, kosti zdravých ľudí ho obsahovali až 1,26%. Horčík potrebujú aj zdravé zuby a jedna novozélandská štúdia preukázala, že v zdravých zuboch bolo 2x viacej horčíka ako v zuboch s kazmi.

Argumenty, ktoré uvádza Brigitte Hamann v (3) pôsobia presvedčivo a nemienim ich spochybňovať. Okrem toho som našiel podobné informácie a argumenty aj v (6). Napriek tomu si myslím, že táto problematika je zložitejšia. Nemal som možnosť oboznámiť sa s tými štúdiami, a tak neviem, či ich autori brali do úvahy aj iné faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku osteoporózy a lámavosti kostí. Významným faktorom je napríklad pohyb. Ľudia, ktorí sa nehýbu, alebo sa hýbu málo, sú ohrozovaní osteoporózou viac, ako tí, ktorí sa pravidelne hýbu! Uvažovať by sa asi dalo aj o genofonde týchto etník a/alebo kvalite mlieka a mliečnych produktov… Napriek tomu by som odporúčal kontrolovať si spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov.

Horčík a vápnik sú vo svojich účinkoch tesne prepojený. Raz sú spoluhráčmi, inokedy protihráčmi. Významnú úlohu hrajú pri šírení nervových vzruchov do buniek svalov a pôsobia ako kofaktory pri mnohých enzymatických reakciách. Podieľajú sa aj na rovnováhe vnútorného prostredia, teda na rovnovážnom pomere kyselín a zásad. Veľmi dôležitý je tiež ich účinok ohľadne zrážanlivosti krvi. Kým vápnik podporuje zrážanie krvi, a teda aj tvorbu zrazenín, horčík krv riedi a bráni vzniku krvných zrazenín. To je veľmi dôležité,lebo tieto zrazeniny môžu spôsobiť trombózy, ktoré môžu vážne ohroziť zdravie a život človeka!

Hoci sú vápnik a horčík aj protihráčmi, môžu sa užívať súčasne,aj keď mnohí odborníci to neodporú- čajú. Profesor Hans Georg Classen to vysvetľuje tým, že oba prvky sú vstrebávané cez tenké črevo rôznym spôsobom. Prof. Classen vysvetľuje ďalej, že nedostatok horčíka môže vyvolať nedostatok vápnika aj vtedy, keď je ním telo zásobované dostatočne. Môže sa to prejaviť tetániou – kŕčmi v prstoch, ramenách, v nohách, ako angina pectoris ap. Tieto príznaky odznejú až potom, keď sa dodá do tela horčík! Je tomu tak preto, lebo podstatné procesy súvisiace s obsahom vápnika sa môžu uskutočňovať len s pomocou horčíka, napríklad aj premena vitamínu D na vitamín D3.Avšak stále nie sme na konci s vyratúvaním nepriaznivých účinkov nedostatku horčíka v súvislosti s vápnikom. Ak cirkuluje v krvi priveľa vápnika, musí sa niekam uložiť. Možnými miestami sú kĺby, čo vedie k vápenateniu kĺbov a k artritíde, alebo vaječníkov a iných žliaz, ktoré potom produkujú stále menej hormónov. Postihnuté môžu byť aj obličky a tkanivo prsníkov (v nich najmä mliečne žľazy). Samozrejme hrozí aj skleróza ciev za súčasného úbytku hustoty kostí zubného materiálu.

No treba zdôrazniť, že vápnik je pre naše zdravie rovnako dôležitý ako horčík a iné látky! Len je nevyhnutné, aby boli všetky tieto látky v tele v dostatočnom množstve a v správnom pomere!

Na záver tejto kapitoly uvediem niekoľko citácií z kníh Dr. Sircusa (2) a Dr. Dean (7):

• „Zdravá bunka sa vyznačuje vysokým obsahom horčíka a nízkym obsahom vápnika. Čím je koncentrácia vápnika, a zároveň nižšia koncentrácia horčíka, v mimo bunkovej tekutine (v lymfe), tým je pre bunky ťažšie dostať vápnik z nich von! Takýto stav má pre telo veľmi závažné dôsledky: zvýšené množstvo vápnika v bunkách spôsobí kalcifikáciu (vápenatenie) mitochondrií, v dôsledku čoho klesne v bunkách tvorba energie!“
(Poznámka: pri nedostatočnej tvorbe energie v bunkách je človek unavený, vyčerpaný, nevýkonný ).

• „Na vytlačenie vápnika z buniek spotrebúvajú bunky až 30% energie“ (poznámka: vápnik je výlučne mimobunkový (extracelulárny) prvok). „Problém nastáva vtedy, keď bunky obsahujú málo horčíka v pomere k vápniku. Vápniková pumpa bunkovej membrány je závislá na horčíku! V takom prípade vápniková pumpa spomalí svoju činnosť a vznikne bludný kruh: nízka hladina horčíka v bunkách brzdí tvorbu energie a to zase brzdí činnosť vápnikovej pumpy! Výsledok: mitochondrie kalcifikujú! Toto je začiatok procesu starnutia. Ak dôjde ku kalcifikácii mitochondrií, ovplyvní to všetky funkcie tela!
Možno povedať: Biochemický vek nášho tela je určovaný pomerom horčíka a vápnika v našich bunkách!“

(Poznámka: Ak má naše telo vážne poškodené mitochondrie v bunkách, prejaví sa to s istotou zdravotnými problémami. Na to upozorňuje vynikajúci nemecký lekár Dr. Bodo Kuklinski, ktorí aj lieči ľudí ozdravovaním ich mitochondrií. Na túto tému napísal niekoľko kníh, z ktorých má – podľa môjho názoru – najväčšiu výpovednú silu kniha (10) ).

• „Nadmerné dávky vitamínu D a vápnika môžu spôsobovať nadmerné straty horčíka močom! Preto je slnečné svetlo jediným bezpečným zdrojom tvorby vitamínu D, lebo naše telo si reguluje, koľko vitamínu D si vytvorí z jeho prekurzora, ktorý sa vytvára v našom tele pôsobením slnečného svitu. Ak teda prijímame vitamín D a vápnik v nadmerných dávkach, môže sa porušiť rovnováha vápnika v tele s vyššie uvedenými následkami.“

• „Pri každom nedostatku horčíka v tele sa stáva účinok vápnika viac toxickým!“

• „Všetky svaly,aj srdcový,a cievy obsahujú za normálneho stavu viac horčíka ako vápnika. V prípade nedostatku horčíka sa zaplavia bunky hladkého svalstva vápnikom, čo spôsobí kŕče, zúženie ciev, a tým vysoký krvný tlak a spazmy ciev. To môže viesť až k angine pectoris a srdcovému infarktu!“

• „Vápnik je síce nevyhnutný pre nervový systém,avšak ak ho je veľa, môže to byť nebezpečné. Nadbytok vápnika podporuje zápalové procesy v tele!“

• „Výskumy ukazujú, že pomer vápnika a horčíka bol v „Paleo-diéte“ (teda v minulosti) 1: 1, no dnes je tento pomer 5: 1 alebo až 15: 1!“

• „Tým, že sa pripísal nadmerný význam výživovým doplnkom s obsahom vápnika, sme stratili z nášho zorného poľa ostatné minerály,hoci tieto sú pre správnu funkciu nášho tela absolútne nevyhnutné. Naša spoločnosť má sklon hľadať vždy niečo,čo je najlepšie a najdôležitejšie, teda „hviezdu“.
Pritom sa zabúda, že je potrebné spoločné pôsobenie viacerých faktorov, aby sa dosiahol potrebný účinok (tým je rovnováha všetkých pochodov a procesov v tele = homeostáza). A keďže vápnik je najviac zastúpený v ľudskom tele, stal sa on tou „hviezdou“. A hoci výskum významu horčíka pre ľudské zdravie urobil za posledných 40 rokov pokrok, neboli tieto výsledky adekvátne publikované.“

II. Pozitívne účinky HORČÍKA na naše zdravie

II.1. Horčík napomáha štíhlosti a chráni pred cukrovkou

Súvisí to so spaľovaním cukrov a tukov. Ak je v tele málo horčíka, inzulín nie je schopný dostať cukor z krvi do buniek! Cukor cirkuluje v krvi a pankreas pracuje na plné obrátky – snaží sa vyprodukovať ešte viacej inzulínu, aby hladina cukru v krvi poklesla a aby sa cukor predsa dostal do buniek. Avšak ak chýba horčík, bunky zostávajú zavreté. Nedostatok horčíka vedie k inzulínovej rezistencii. Bunky sú čoraz menej pripravené prijať cukor, v dôsledku čoho viazne tvorba energie v nich. Nadbytočný cukor sa napokon premení na tuk, a človek priberá (!), alebo sa vylúči močom. Dostatok horčíka nám nezabezpečuje teda len zdravie ale aj štíhlosť. Ak sa situácia nezmení a inzulínová rezistencia bude narastať, človek ochorie na cukrovku 2. typu! Potom už nejde len o to, koľko vážime. Na druhej strane ak chceme schudnúť, musíme sa zbaviť nadbytočného tuku. Ale aj to sa môže udiať len vtedy, keď máme v tele dostatok horčíka!

Povedzme si teraz trochu viac (aj keď len stručne) o tom, ako je to s inzulínovou rezistenciou a úlohou horčíka pri jej vzniku, alebo pri liečbe cukrovky 2. typu.

Existencia bunkových receptorov na inzulín bola zistená podľa dostupnej literatúry okolo roku 1980. Odvtedy sa dosiahol v skúmaní tohto fenoménu značný pokrok, no celý proces vzniku tejto rezistencie nie je stále známy. Viaceré práce venované tejto problematike, ktoré som prebehol na internete, ukazujú, že je to veľmi komplikovaný proces, ktorý má povahu kaskády viacerých (ak nie mnohých) metabolických reakcií. Brigitte Hamann uvádza v (3), že na aktivovaní receptorov zabezpečujúcich účinok inzulínu na transfere glukózy do buniek sa podieľa aj jeden z enzýmov tyrozínkináz, ktorý ale nefunguje, podľa jej informácie, bez horčíka. Túto informáciu sa mi nepodarilo síce nájsť v článkoch, ktoré som vyhľadal za týmto účelom, avšak informácie uvedené ďalej to, podľa môjho názoru, nepriamo potvrdzujú.

• Viaceré dlhodobé štúdie preukázali, že ľudia s dostatkom horčíka majú cukrovku výrazne zriedkavejšie.

• Ďalšie, dobre podložené výsledky, získané v dvoch veľkých štúdiách, celkovo s 130 tisícmi účastníkmi, tiež ukazujú, že nedostatok horčíka nepodporuje len vznik cukrovky, ale zhoršuje jej následky v tele. A na druhej strane zase preukázali, že dostatok horčíka môže cukrovku ovplyvňovať pozitívne tým, že sa zvýši ich citlivosť na inzulín, teda schopnosť prijímať cukor z krvi.

• Za významné možno považovať aj závery jednej štúdie z roku 2014, uverejnenej v časopise „Diabetes Care“, ktorou sa zistilo, že ľudia užívajúci horčík v najväčšej dennej dávke (žiaľ autorka neupresňuje túto dávku a z kapitoly 2. vieme, že odporúčané denné dávky sa značne líšia) mali o 37% nižšie riziko vysokej hladiny cukru v krvi, ako aj nadmerné množstvo inzulínu, čo sú prekurzory vzniku cukrovky 2. typu (!).

• Vysoká hladina cukru a inzulínu v krvi poškodzuje tkanivá, cievy a vyvoláva zápaly. Je zaujímavé, že práve diabetici majú mimoriadne málo horčíka. V dôsledku jeho nedostatku sa diabetici nielen veľmi rýchlo unavia, ale ich krv je aj kyslejšia. Kombinácia prekyslenia organizmu a vysoké hodnoty cukru spôsobuje ešte väčšie straty horčíka močom (!).

Postupne sa zistilo, že inzulín má v tele aj iné funkcie. Okrem iného napomáha tomu, aby sa do buniek dostával aj horčík. Keď teda nie je inzulín produkovaný v dostatočnom množstve, chýba v bunkách aj horčík (!). Keďže je ho potom ale v krvi viacej, ako ho má byť, vylúči sa z tela tiež močom. Takže horčík a inzulín sa potrebujú navzájom, ale na začiatku je vždy horčík, lebo ten sa zúčastňuje aj na tvorbe inzulínu!

II.2. Odkyslenie a detoxikácia organizmu

Ak chýba v tele horčík, hromadia sa v ňom toxické látky a kyseliny. Telo upadá a rýchlo starne. Dr. Mark SIRCUS

Ľudstvo hľadalo od nepamäti príčiny chorôb. Bádatelia na tomto poli, a neskôr aj lekári, prichádzali s rôznymi teóriami, o ktorých by sa dalo napísať mnoho kníh. Keď ale Robert Koch a neskôr aj Luis Pasteur objavili baktérie, všetko sa zdalo byť jasné: pôvodcami chorôb sú baktérie! Také bolo ich presvedčenie a toto sa prejavovalo aj v ich výskumoch a výrokoch. Napríklad Luis Pasteur tvrdil, že v zdravom tele nemôže byť ani jedna baktéria (!). Ale nie všetci zdieľali toto presvedčenie. Medzi jeho odporcov patril aj francúzsky lekár Dr. Pierre Jaque Antonie Béchamp, ktorý tvrdil, že rozhodujúci je „terén“, teda stav organizmu. Podobne bolo tomu aj v Nemecku, kde odporcom Roberta Kocha bol Max von Pettenkofer. Aby vyvrátil tvrdenia Roberta Kocha, prehltol dokonca kultúru cholery, no neochorel. Niečo podobné urobil aj francúzsky lekár Claude Bernard. Ani on neochorel.

Tieto skutočné príhody potvrdzujú teda tvrdenie a presvedčenie tých vedcov tej doby, ktorí tvrdili, že o tom či ochorieme, alebo neochorieme, rozhoduje stav nášho organizmu. Dá sa to povedať aj slovami: „Keď je zdravé naše vnútorné prostredie, sme zdraví aj my.“ Takže otázku, čo vyvoláva vznik chorôb, môžeme nahradiť v tomto zmysle otázkou: „Čo nám poškodzuje naše vnútorné prostredie?“. Napriek tomu, že dnes vieme o chorobách podstatne viac, ako vedeli spomenutí páni, odpoveď na túto otázku nie je ani dnes vôbec jednoduchá. Ale keď odpovieme, že je to štýl života, aký vedieme, často budeme blízko pravdy.

Zaujímavý je tiež názor Dr. Matthiasa Ratha, ktorý tvrdí, že pri srdcových infarktoch a mozgových príhodách sa nejedná o skutočné choroby ale o následky nedostatku vo výžive. Hovorí: „Ochorenie srdca je zapríčinené menej tým, čo jete, ale skôr tým čo nejete.“ A veterán biochemického výskumu Dr. Richard Passwater dodáva: „Laikom nie je jednoduché vysvetliť, že také živiny ako sú beta-karotén, vitamíny A, C a E, ako aj minerál selén, sú dôležitejšie pre zdravie srdca ako množstvo cholesterolu v strave. “Dnes už vieme, že mnoho zdravotných ťažkostí a chorôb nám spôsobujú toxické látky, ktoré prijímame zvonku, či už v potrave, zo životného prostredia, alebo aj inými cestami. Ale môžu to byť aj metabolický odpad, ktorý – keď sa z tela nevylúči – je tiež toxický! Aj v samotných bunkách vzniká rôzny odpad a aj tzv. voľné radikály, s ktorými sa musí telo vysporiadať, ak nemá ochorieť. K tomu slúžia látky, ktoré sa nazývajú antioxidanty. Medzi najvýznamnejšie antioxidanty patria: glutatión, vitamín C a vitamín E. Avšak tieto antioxidanty sú účinné len pôsobením horčíka! Dr. Mark Sircus, autor citátu v úvode tejto kapitoly, tvrdí,že: „Nedostatok horčíka podporuje tvorbu voľných radikálov a spôsobuje tiež nedostatok glutatiónu, najdôležitejšieho antioxidantu pre najdôležitejší metabolický orgán v našom tele – pre pečeň!“

Dr. Carolyn Dean, autorka vyše 30 kníh o zdraví a expertke na liečbu pomocou horčíka, hovorí: Ak máme v tele dostatočné zásoby horčíka (myslí sa tým, ako ho máme dosť v našich bunkách) a tento je správnom pomere k iným minerálnym látkam,sme chránení pred nánosmi ťažkých kovov a neurologickými chorobami. Platí to aj pre mozgové bunky. Je napríklad známe, že ľudia trpiaci na Parkinsonovu alebo Alzheimerovu chorobu vykazujú v mozgu málo horčíka, no na druhej strane sú v ňom ložiská ťažkých kovov. V tejto súvislosti je zaujímavý poznatok Dr. Sircusa, ktorý hovorí: „Jednou z najdôležitejších vlastností/schopností horčíka je schopnosť stabilizovať membrány buniek a dokonca aj krvno-mozgovú (hemato-encefalickú) bariéru.“ Podobne je tomu v tenkom čreve, cez ktoré sa minerály vstrebávajú do krvi. Ak je v tele dostatok horčíka, hliník sa cez stenu tenkého čreva do krvného obehu nedostane!

Predpripravené jedlá (polotovary) obsahujúce neprirodzené látky, jedlá z „fast foodov“, biely cukor, alkohol a rôzne limonády,a to nie je tento výpočet vôbec úplný, odčerpávajú z tela veľa horčíka, ktorý sa spotrebúva na likvidáciu látok v takýchto, potravinách. Napríklad lekárka Dr. Natasha Campbell McBride je toho názoru, že na to, aby sa dostala do metabolizmu jedna jediná molekula glukózy, je potrebných minimálne 28 molekúl horčíka (!). Tiež sa vie, že fosfáty v minerálkach s obsahom kyseliny uhličitej a v mäsových výrobkoch, akými sú napríklad hot dogy a iné, viažu horčík. Tvoria s nim nerozpustný fosforečňan horečnatý, ktorý telo nedokáže zužitkovať.

Ďalší problém predstavujú, ako už bolo uvedené vyššie, lieky. Tieto nielenže spotrebúvajú horčík ale obsahujú aj látky, od ktorých sa musí telo očistiť. Dr. Mildred Seelig zistila ako prvá, že mnohé lieky vytláčajú horčík z buniek vo veľkom množstve do krvi! Pri dlhodobom užívaní takýchto liekov sa zásoby horčíka v bunkách vyčerpajú, no tento nepriaznivý účinok liekov sa ukáže zvyčajne až po čase!

II.3 Horčík aktivuje vitamín C a vitamín D!

O tom, že oba tieto vitamíny sú pre naše zdravie dôležité, vie už asi každý človek. Ale to, že o ich účinku rozhoduje dostatok horčíka v tele, to už vie asi málokto.

II.3.1 Vitamín C a horčík

Je to určite jeden z najdôležitejších vitamínov. Naše telo ho nedokáže tvoriť a ani si ho ukladať do rezervy. Preto ho musíme prijímať každý deň v strave. Pritom má v ľudskom tele celý rad úloh: je potrebný pre hojenie, pre tvorbu kolagénu, je dôležitým antioxidantom, podporuje činnosť štítnej žľazy a pečene, ako aj tvorbu dôležitých hormónov. Už z toho výpočtu funkcií vitamínu C, ktorý nie je určite úplný, je zrejmé, že jeho nedostatok má pre naše zdravie vážne následky! Tie sú oveľa závažnejšie ako známy skorbut!

Ale – ako už bolo naznačené vyššie – nestačí mať dostatok vitamínu C, lebo bez horčíka sa nestáva aktívnym a jednoducho sa z tela vylúči. Ak ste teda boli niekedy chorí a užívali ste vysoké dávky vitamínu C a ten Vám nezaberal, mohol byť na príčine nedostatok horčíka!

II.3.2 Vitamín D a horčík

Nedostatok vitamínu D môže mať pre naše zdravie taktiež veľmi vážne následky. Mnoho štúdií dokazuje, že jeho nedostatok sa podieľa na vývoji takých chorôb ako: osteoporóza, cukrovka, artritída, psoriáza. Môže tiež prispievať k vývoju srdcových a duševných chorôb, ba aj rakoviny.

V roku 2013 bola uverejnená štúdia, ktorej záver bol, že užívanie vitamínu D a vápnika ženami po prechode ich nechráni pred zlomeninami kostí. Dr. Carolyn Dean to neprekvapuje: „Vitamín D a vápnik môžu byť prijaté do tela a stať s súčasťou jeho metabolizmu len vtedy, keď je v ňom dosť horčíka.“ Horčík premieňa vitamín D do jeho aktívnej formy, čím sa podporuje príjem vápnika. To napomáha prevencii pred vápenatím ciev a ich zužovaniu, a to tým, že sťahuje vápnik z ciev a mäkkých tkanív a transportuje ho znovu do kostí. Tam je vápnik potrebný na výstavbu zdravých kostí. Takže tieto látky synergicky spolupracujú a nedostatok jednej z nich sa prejaví na ostatných. Platí to najmä o horčíku, pretože tento hrá kľúčovú úlohu pri skoro všetkých funkciách tela! Výskumy tiež ukázali, že všetky enzýmy potrebné na zužitkovanie (metabolizáciu) vitamínu D, potrebujú nevyhnutne horčík ako kofaktor (!). Takže na prevenciu pred osteoporózou nestačí užívať vitamín D3.

Teda kosti, chrupavky a zuby potrebujú vápnik, ale aj horčík, no vzniká otázka, v akom pomere? Ako už bolo naznačené vyššie, tento pomer by mal byť vyvážený, lebo ak je v tele priveľa vápnika, nie je to nič platné, ak je v ňom zároveň málo horčíka! Nevhodný pomer týchto dvoch minerálov, môže vyvolať opačný účinok a potom kosti a zuby trpia. Odporúča sa, aby bol tento pomer 2:1 v prospech vápnika. Avšak výsledky niektorých štúdií naznačujú, že také vysoké dávky vápnika, predovšetkým zo zvieracích zdrojov, sú menej pozitívne, ako sa predpokladá. A naopak,, vyššie dávky horčíka sa ukázali byť prínosné. Treba si tiež uvedomiť, že v potravinách, ktoré sú často odporúčané pre svoj obsah vápnika, je pomer vápnika a horčíka nevyvážený. Napríklad v kravskom mlieku je 10x viacej vápnika ako horčíka. Horčík podporuje tiež regeneráciu poškodených a zlomených kostí a má aj stabilizujúci účinok po operáciách. Platí to obzvlášť v prípade aplikácie horčíka cez kožu.

Na zdravie kostí a zubov má výrazný vplyv aj hormón kalcitonín, ktorý sa tvorí v štítnej žľaze. A aj v tomto prípade je v hre horčík, ktorý stimuluje jeho tvorbu. Kalcitonín znižuje hladinu vápnika v krvi tým, že napomáha jeho presunu do tkanív a kostí. Takto znižuje riziko osteoporózy, artériosklerózy, srdcového infarktu alebo tvorby obličkových kameňov.

II.4 S horčíkom zostávame dlhšie mladí!

Keď sme starší, potrebujeme prijímať viacej horčíka!
Súvisí to aj so stavom zažívacieho traktu (!). Popri stále narastajúcom počte ochorení čreva (aj u mladších ľudí), hrá tu určitú úlohu aj schopnosť nášho tela produkovať dostatok účinnej žalúdočnej kyseliny. No a starší ľudia produkujú zvyčajne menej žalúdočnej kyseliny. Uwe Karstädt uvádza v (6), že ľudia vo veku nad 60 rokov tvoria väčšinou len 20 až 25% žalúdočnej kyseliny v porovnaní s 20-ročnými (!). Dokonca aj u mladšej populácie sa objavuje pálenie záhy a tento príznak je často zapríčinený paradoxne nie nadbytkom, ale nedostatkom, žalúdočnej kyseliny. Tým sa výrazne znižuje schopnosť tela získavať zo stravy minerálne a iné látky! Vek a nedostatok horčíka úzko súvisia. Súvisia s tým také príznaky ako klesajúca hustota kostí, zhoršený zrak a sluch, tvorba kameňov v tele. Všetky kalcifikačné procesy sú nielen príznakom starnutia, ale aj nedostatkom horčíka!

Na tomto fenoméne sa môže podieľať aj zlá diagnostika a liečba pálenia záhy. Znie to až neuveriteľne, ale autori kníh (6) a (7) udávajú, že až 80% (!) pacientov, ktorých liečili, lebo sa sťažovali na pálenie záhy ( odborne sa hovorí tomu ezofagiálny reflux ),malo slabú a nie nadmerne silnú žalúdočnú kyselinu (!!). No títo pacienti boli liečení tak, že im predpísali prostriedky na zníženie kyslosti žalúdočnej kyseliny (!).Tento zdanlivý paradox vysvetľujú títo autori takto:

•Len ak je zvierač pažeráka (ezofágu) dráždený dostatočne silnou kyselinou (pH ‹ 2,0), tento zvierač sa uzavrie!

• Keď je žalúdočná kyselina slabá, žalúdok sa snaží premiešať jeho obsah intenzívnymi sťahmi, čím sa zvýši tlak na zvierač pažeráka a časť obsahu žalúdka sa pretlačí do pažeráka.To vyvolá v ňom pálenie, lebo sliznica pažeráka nie je, na rozdiel od žalúdka, chránená hlienom! No a ak sa prejeme, pravdepodobnosť, že nás začne trápiť pálenie záhy sa ešte zväčší.

Ak sa potom predpíše týmto pacientom nejaký prostriedok na riedenie žalúdočnej kyseliny, tak schopnosť zažívacieho traktu vstrebávať do tela potrebné živiny, vrátane horčíka, sa samozrejme zhorší a v organizme môžeme mať jeho nedostatok!

Sme takí mladí, ako sú naše bunky! Toto je pomerne známy výrok, no treba ho ešte doplniť. V našom tele prebiehajú neustále (každú sekundu) metabolické a obnovovacie procesy. Tento fakt potvrdzuje Brigitte Hamann v (3) údajom, že každú sekundu sa musí obnoviť v našom tele asi 50 miliónov (!!!) buniek. Takže ak máme zostať zdraví a dlhšie mladí, musia byť nové bunky zdravé! No a k tomu musia byť vytvorené vhodné predpoklady. Vieme napríklad, že bunky sú ohrozované neustále tzv. voľnými radikálmi. Tie sa dostávajú do nás zvonku, napr. v strave, ale tvoria sa aj v bunkách samotných v rámci látkovej výmeny a tvorbe energie (pri tvorbe ATP).Tieto radikály urýchľujú starnutie buniek, no majú aj podiel na prekysľovaní organizmu, ktoré tiež urýchľuje starnutie. No a aj v tomto prípade je naším ochrancom a spojencom horčík, ktorý sa podieľa, okrem iného, aj na tvorbe antioxidantov pôsobiacich proti voľným radikálom. Jedným z najdôležitejších je glutatión, ktorý pôsobí najmä v našej najdôležitejšej „metabolickej továrni“ – v pečeni.

V tejto súvislosti treba tiež spomenúť to, že horčík stimuluje tvorbu super hormónu DHEA (jeho plný názov je dehydropiandrosterón). Táto látka je prekurzorom pre tvorbu 18 ďalších hormónov, medzi ktoré patria aj sexuálne hormóny estrogén, progesterón a testosterón.DHEA sa považuje za hormón proti starnutiu, lebo má široké spektrum omladzujúcich a zdravie podporujúcich účinkov. Avšak užívanie tohto hormónu vo forme výživového doplnku nie je bez rizík, ako je tomu vlastne pri užívaní všetkých hormónov!

Takmer u všetkých chorôb sa zistili nízke hodnoty DHEA a horčíka, tvrdí neurochirurg Dr. Norman Shealy, špecializujúci sa na liečbu bolestí a depresií. Pomocou vyšších dávok horčíka aplikovaného transdermálne, sa mu podarilo znormalizovať obe hodnoty, lebo horčík stimuluje tvorbu DHEA.

II.5 S horčíkom proti glutamátu

Glutamát sodný (glutamát) predstavuje v súčasnosti povážlivú záťaž nášho tela, najmä pre mozog, hoci oficiálne sa tvrdí, že nie je nebezpečný. Používa sa ako posilňovač chuti a nachádza sa v mnohých potravinách, aj v takých, v ktorých by sme ho neočakávali! V skutočnosti je ale glutamát zdraviu veľmi škodlivý! Pritom často nie je v potravinách jednoznačne deklarovaný. Je ukrytý za kódom E621 až E625 alebo pod názvom extrakt z kvasníc, ktorý nie je podľa zaradenia posilňovačom chuti. Preto sa nachádza aj v bio-produktoch, ktoré nesmú glutamát obsahovať.

Mnohé štúdie dokazujú, že glutamát má veľmi škodlivý účinok na nervový systém! Táto látka je schopná prekonať krvno-mozgovú bariéru a narúšať funkciu mozgu,najmä tú jeho časť,ktorá spracováva emocionálne podnety, okrem iného aj pocit hladu. Glutamát vyvoláva umelo pocit hladu a podnecuje človeka jesť viac, ako je nutné/vhodné. Spôsobuje poruchy koncentrácie, znižuje schopnosti učenia sa a môže spôsobiť dokonca odumieranie nervových buniek a poškodiť neuroendokrínny systém, ktorý je zodpovedný za tvorbu a vylučovanie dôležitých nervových hormónov. Jedna štúdia zverejnená v roku 2006 v odbornom časopise Biomedicine & Pharmacotherapy preukázala, že glutamát poškodzuje pečeň a obličky a vo všeobecnosti ovplyvňuje funkciu vnútorných orgánov. Hovorí sa tiež o tom, že dlhodobým účinkom môže spôsobiť zelený zákal (glaukom).

Výrobcovia potravín obohacovaných glutamátom sa obhajujú radi tým, že ho obsahujú aj prirodzené potraviny. To, že sa nachádza v prírode nejaká látka, ktorá nie je pre človeka zdravá, neznamená ale, že by sa mala táto látka pridávať do potravín,a to v množstve ďaleko prekračujúcom množstvo, ktoré sa môže objaviť v prirodzenej strave!

Treba ale dodať, že Glutamát je dôležitá aminokyselina, ktorá sa nachádza v celom mozgu a pôsobí ako hlavný excitačný neurotransmiter. Pokiaľ ide o prirodzené potraviny, nachádza sa v mäse, rybách, mlieku a v mliečnych produktoch, v šampiónoch a v mnohých druhoch zeleniny. Telo dokáže tvoriť glutamát aj z iných aminokyselín.

Ďalej treba tiež dodať, že naše telo potrebuje k tomu, aby fungovalo správne, povzbudzujúce neurotransmitery. Takže podstata je v množstve. Ak je v krvi priveľa glutamátu, môže tento prekonať krvno-mozgovú bariéru a podráždiť nervové bunky mozgu, ba môže ich podráždiť do takej miery, že tieto bunky odumrú! No to, čo sa deje v takomto prípade v mozgu, sa odohráva aj na iných miestach nervového systému. Bunky s glutamátovými receptormi sú všade, aj v zažívacom trakte, aj v srdci. A tak nadmerná dávka glutamátu môže vyvolať zažívacie problémy, bolesti hlavy a môže vyvolať dokonca srdcový infarkt!

No a čo má s tým spoločné horčík? Ľudia s nedostatkom horčíka sú obzvlášť náchylní na nepriaznivé účinky glutamátu! Podľa Dr. Carolyn Dean (7) je: „Horčík jedným z mnohých antagonistov glutamátových receptorov ; nedostatok horčíka súvisí s mnohými chorobami spájanými s glutamátovými receptormi“. Horčík chráni mozog pred nadmerným dráždením takými spúšťačmi, ako je glutamát a iné neurotransmitery. Tieto látky sú schopné zabíjať mozgové bunky, ktoré nie sú ale schopné regenerácie!

II.6 Horčík a artróza

Tento problém ľudského tela, ktorý sa týka kĺbov, sa bežne nazýva „opotrebovanie kĺbov“. Avšak príčiny artrózy môžu byť rôzne: úraz, mikro-trauma, šport preťažujúci kĺby (napr. vzpieranie), poruchy prekrvenia, alebo zápalové procesy. Kedysi sa považoval za jej príčinu aj intenzívny pohyb, no dnes už vieme, že nedostatok pohybu k artróze skôr prispieva, ako pred ňou chráni (!). Je tomu tak preto, lebo ak sa kĺby hýbu nedostatočne, nie sú adekvátne vyživované a taktiež detoxikované. Pohyb pomáha tiež odkysľovanie organizmu. Ak je organizmus prekyslený, zhromažďuje sa v ňom metabolický odpad (aj v kĺboch) a príznaky artrózy sa zhoršujú. Úbytok chrupavkovej hmoty môžu podporovať aj antibiotiká (!). Vo väčšine prípadov je problematické určiť príčinu artrózy a príčina jej vzniku sa pripíše veku. Oficiálna medicína považuje artrózu za nevyliečiteľnú. Ale horčík je dôležitým faktorom pre zachovanie zdravej chrupavky, a teda zdravých kĺbov! Veľmi veľa horčíka je totiž v okostici (koži, ktorou je kosť obalená). Ak je v krvi nedostatok horčíka, telo si odoberá horčík zo všetkých možných zdrojov, a teda aj z okostice. Avšak klesajúce množstvo horčíka v okostici podporuje artrózu!

Na druhej strane horčík podporuje obnovovanie chrupavky viacerým spôsobom (!). Základom zdravého tela je dobre fungujúci metabolizmus, a práve tu zohráva horčík kľúčovú rolu. To platí aj pre metabolizmus tkaniva chrupavky, ktorý znamená, že bunky chrupavky musia byť neustále zásobované vodou, cukrom a aminokyselinami. Keďže chrupavka pozostáva zo 60 až 70% z vody, je dôležité, aby bola voda v nej viazaná. S množstvom tekutiny narastá aj zaťažiteľnosť chrupavky. Horčík hrá výnimočnú úlohu pri tvorbe bielkovín, a to platí aj pre obsah bielkovín v chrupavkách a pre kolagén. Preto sa môžu chrupavky pomocou horčíka regenerovať. Pomáha regulovať obsah vody v tele. Lekárka Anna Maria Bergasa pripisuje vznik artrózy trom príčinám: nedostatku horčíka, vitamínu C a nedostatku bielkovín. Táto lekárka dokázala vyliečiť svoju artrózu pomocou chloridu horečnatého, teda magnéziového oleja (!). Opísala to v (5). Brigitte Hamann tvrdí v (3), že to nie je ojedinelý prípad. Tento regeneračný proces podporuje aj koenzým Q10. Avšak Dr. Bergasa upozorňuje, že je dôležité neužívať žiadny kortizón, lebo ten podporuje rozkladné procesy a oslabuje imunitný systém!

II.7 Horčík znižuje cholesterol a tuky v krvi

Vysoká hladina cholesterolu v krvi, a najmä LDL-cholesterolu (tzv. „zlého cholesterolu“), sa považuje za hlavný faktor artériosklerózy a zvýšeného rizika srdcového infarktu. Horčík aktivuje enzým, ktorý znižuje hodnotu LDL-cholesterolu a zvyšuje hladinu HDL-cholesterolu, ktorý sa označuje ako „dobrý“. Avšak takéto bežné rozdelenie typov cholesterolu na „dobrý“ a „zlý“ je veľmi zjednodušujúce. Aj veľ- mi vysoká hladina HDL-cholesterolu sa považuje za riziko vzniku srdcových chorôb (!).Dôležitý je totiž ich vzájomný pomer. Mimochodom, spomínaný Dr. Kuklinski upozorňuje v (11), že podobné to je s cholesterolom, že zdraviu škodlivý („zlý“) je len zoxidovaný cholesterol!

Treba ešte dodať, že väčšinu cholesterolu neprijímame stravou, ale sa tvorí v pečeni. Cukor a alkohol hrajú pri tom dôležitú úlohu. No a horčík aktivuje, alebo blokuje, enzým, ktorý riadi produkciu cholesterolu. Ak je v tele cholesterolu dosť, jeho aktivita sa spomaľuje. Naopak, ako ho je málo, tak sa urýchľuje. Avšak rovnaký, dôležitý enzým znižuje triglyceridy – tuky v krvi. Ak ich je v krvi veľa, narúšajú látkovú výmenu a môžu poškodzovať cievy! Minimálne 18 štúdií uskutočnených s ľuďmi dokazuje, že horčík môže mať mimoriadne priaznivý účinok na hodnoty tukov v krvi.

Experti sa rozchádzajú v tom, aké hodnoty cholesterolu sú dobré, resp. normálne. Hodnoty farmaceutických koncernov sú väčšinou výrazne nižšie, ako udávajú inštitúcie, ktorým nejde o prepisovanie liekov na znižovanie cholesterolu, ale len o zmenu stravovacích návykov ľudí (!). V tejto súvislosti treba uviesť a zdôrazniť, že cholesterol plní v ľudskom tele viacero absolútne dôležitých funkcií, takže možno konštatovať, že život človeka, ale ani zvierat, nie je bez cholesterolu možný! A tak je otázka, či môže byť cholesterol naším nepriateľom oprávnená! Brigitte Hamann k tejto otázke píše v (3), že experti diskutujú o tom, či by sa hraničné hodnoty cholesterolu nemali zmeniť, alebo úplne zrušiť a „American Heart Association“ tak už urobila. Avšak nemecká spoločnosť pre výživu to odmieta. Jej vedúci, Prof. Klaus Parhofer argumentuje tým, že súčasná stratégia hodnotenia cholesterolu a liečba statínmi sa osvedčila. Tvrdí, že počet aterosklerotických kardiovaskulárnych ochorení sa znížil. Avšak tento pán profesor nehovorí o nepriaznivých účinkoch užívania statínov. Každopádne je pravdou, že výrazným znížením hornej hranice cholesterolu sa objavili na svete zrazu milióny chorých ľudí, ktorým sa začali predpisovať statíny. Otvorila sa zlatá baňa pre viaceré farma-firmy… Avšak v súvislosti s horčíkom je dôležité zdôrazniť, že reguluje cholesterol absolútne prirodzeným spôsobom. Je to regulácia bez vedľajších nepriaznivých účinkov! A tak konštatuje Dr. Dean v (7), že horčík pôsobí v tele ako prírodný statín (!).

II.8 Artérioskleróza, srdcový infarkt, mozgová príhoda:
horčík chráni srdce a cievy!

Už v r. 1957 bolo jednoznačne dokázané, že nedostatok horčíka je príčinou artériosklerózy a vápenatenia mäkkých tkanív. Ale tieto poznatky boli ignorované, lebo za vinníka takéhoto poškodzovania tela bol vyhlásený cholesterol a strava obsahujúca nasýtené mastné kyseliny. Od okamihu keď sa medicína vydala týmto nesprávnym smerom, vedecké výskumy dokázali, že nedostatok horčíka sa spája so všetkými rizikovými faktormi a aj s cholesterolom a vysokým krvným tlakom. Dr. Andrea Rosanoff

V skutočnosti sú vedomosti o význame horčíka pre ľudské telo, ako aj o následkoch jeho nedostatku, známe už oveľa dlhšie. V prípade kalcifikácie mäkkých tkanív ide o: kožu, šľachy a väzivo, svaly, nervy a cievy (!). Tieto zložky ľudského tela spájajú, držia a obklopujú ďalšie štruktúry a orgány. Poskytujú telu iný druh opory ako kosti a vďaka kolagénu a elastínu mu zabezpečujú pružnosť. To že táto kalcifikácia spôsobuje vlastne stvrdnutie týchto štruktúr tela a má závažne následky, sa dá ľahko zistiť. Keďže horčík je „protihráčom“ vápnika, je logické, že horčík sa musí podieľať na týchto procesoch (teda pôsobiť proti kalcifikácii).

Srdcovo-cievny systém potrebuje horčík tak, ako ryba vodu. Jeho nedostatok spúšťa celý reťazec následkov, ktoré vyúsťujú napokon do trombóz, srdcových infarktov a mozgových príhod! Postupnosť týchto procesov sa dá ľahko vysvetliť: cievy sa zužujú stále viac, stúpa tlak krvi, krv prúdi menej rýchlo a má tendenciu vytvárať zrazeniny. Srdce, mozog a všetky ďalšie orgány dostávajú stále menej živín, najmä kyslíka. Keďže každá bunka srdcového svalu potrebuje horčík v dostatočnom množstve, aby mohlo srdce fungovať správne. Ak ho nemá, stratí normálny rytmus. Začne byť nerovnomerne alebo zrýchlene. Je preťažené, stáva sa náchylné na poškodenie. Veľmi často sa objavia potom aj choroby vencových ciev srdca. Môžu sa objaviť bolesti na hrudníku, alebo priamo bolesti srdca, ako aj stavy úzkosti.

Avšak horčík rozširuje cievy, znižuje riziko náhleho infarktu, zabraňuje poruchám srdcového rytmu a zmierňuje ich, ak už k nim dôjde.

Už v roku 1948 uskutočnila jedna organizácia v USA rozsiahly prieskum. Jeho cieľom bolo zistiť, prečo sú koronárne choroby srdca najčastejšou príčinou smrti v USA. Tento výskum je známy ako „Framinghamská štúdia“, lebo sa uskutočnil v meste Framingham v štáte Massechusettes. Jeho účastníci boli systematicky skúmaní na artériosklerózu a koronárne ochorenie srdca. Výsledok bol presvedčivý! Účastníci tejto štúdie, ktorí zvýšili svoj denný príjem horčíka len o 50%, mali riziko sklerozitizácie vencových ciev srdca nižšie o 22%. A práve sklerotizácia (zvápenatenie) týchto ciev môže viesť k infarktu srdca v dôsledku nedostatku jeho zásobovania živinami.

Ďalším problémom, ktorý má veľký podiel na týchto smrteľných chorobách, je vysoký krvný tlak! Je to jeden z nežiaducich, no veľmi rozšírených, fenoménov súčasnej doby. Trpí ním pomaly každý druhý muž a každá desiata žena! Naznačuje to štúdia „Global Burden of Diseases Study“ z roku 2010. Jej výsledky boli zverejnené v lekárskom časopise Lancet vr. 2012.

Aj niektoré iné choroby (napr. cukrovka) zvyšujú krvný tlak. Deje sa tak nenápadne a jeho zvýšenie sa prejaví/zistí často až po rokoch, niekedy len na preventívnej prehliadke. Príznakmi vysokého krvného tlaku môžu byť tieto stavy: časté bolesti hlavy, závrate, hučanie v ušiach, pokles výkonnosti, problémy s koncentráciou, dýchavičnosť, bolesti na hrudi. Preto je podstatné vedieť, že mnoho štúdií dokazuje, že horčík má pozitívny účinok na krvný tlak. Znižuje tak horný, ako aj dolný tlak krvi! Dr Sircus k tomu píše v (2): „Žiaľ, lekári nevyšetrujú, či majú ich pacienti dostatok horčíka. A to je tragédia pre modernú medicínu, ako aj pre pacientov, ktorých liečia.“

Spomenuté štúdie odporúčajú užívať denne 500 až 1000 mg horčíka. Nežiaduce účinky prakticky neexistujú, len pri perorálnom užívaní sa môžu objaviť hnačka. Avšak pri aplikácii cez kožu (napr. s magnéziovým olejom) toto nehrozí. S užívaním horčíka treba byť opatrný len vtedy, ak má niekto príliš nízky krvný tlak, alebo má problém s obličkami. Vtedy je aj dobré poradiť sa s lekárom.

Takýto pozitívny účinok horčíka sa vysvetľuje jednak tým, že rozširuje cievy v dôsledku toho, že stimuluje tvorbu hormónu prostaglandín, ktorý má na cievy tento účinok.. No horčík redukuje aj sklerotizáciu ciev! Zvápenatené a cievy sú menej pružné a sú zúžené. To je najčastejšia príčina vysokého krvného tlaku. V tejto situácii je srdce viacej zaťažené a ak trvá takéto preťaženie dlhšiu dobu, následky môžu byť veľmi závažné a môže dôjsť aj k infarktu!

II.9 Horčík chráni pred zápalmi a pomáha ich riešiť

„Reakcia tela na určité podnety sa môže prejavovať zápalmi. Tie môžu byť akútne alebo chronické. Akútny zápal trvá spravidla len niekoľko dní. Ide vlastne o imunitnú reakciu podporujúcu hojaci účinok. Ale ak sa vymkne takýto proces spod kontroly, môže to byť nebezpečné.“
Dr. Mark Sircus

Zápaly sú dôležitou obrannou stratégiou nášho tela. Zápal môže byť obrannou reakciou proti baktériám vírusom, jedom a chemikáliám… Telo sa tak snaží zbaviť takýchto agensov. Ak sa ale dostane imunitný systém mimo kontrolu, dochádza k zápalom v tele aj vtedy, keď mu nič nehrozí, alebo útočí imunitný systém na vlastné štruktúry. Objavia sa potom alergie a autoimunitné ochorenia, akými sú napr. astma, artróza (úbytok hmoty chrupaviek), reumatická artritída, zápal hrubého alebo tenkého čreva a ďalšie. Tieto chronické zápaly môžu mať ale za následok aj ďalšie, ešte vážnejšie, choroby, ako sú cukrovka, skleróza multiplex, Parkinsonova a Alzheimerova choroba, lupienka (psoriáza), infarkt, mozgová príhoda, demencia… Chronické zápaly urýchľujú aj proces starnutia. Vznikajú často v dôsledku oslabeného imunitného systému a tento potom oslabujú ešte viac. Vzniká tak bludný kruh.

Nedostatok horčíka podporuje zápalové procesy v tele! Preukázali to viaceré štúdie. Platí ale aj opačný efekt: horčík zmierňuje chronické choroby, minimálne ich zápalovú zložku. Odborníčka na horčík Dr. Carolyn Dean hovorí dokonca, že horčík sa používa ako prostriedok proti zápalom po stáročia a dodáva: „To vie predsa každý, kto niekedy už vyskúšal Epsomsku soľ. (Zložením je to síran horečnatý ; pomenovanie dostal podľa anglického mesta Epsom, kde bola táto soľ objavená. Možno ju dávať do kúpeľov, ale užívať aj ústne, napr. proti zápche.) Napokon dobre známe v tomto zmysle sú aj účinky Mŕtveho mora, ktorého voda (aj soľ z neho) je bohatá na horčík.

Horčík pôsobí proti zápalom, no uvoľňuje úžasne svaly a zmierňuje bolesti. Má upokojujúci účinok. Dokázalo to napr. aj sedem štúdií spolu so 32918 účastníkmi. Ich denný príjem horčíka sa porovnával s hodnotami CRP (C-Reaktívny Proteín), ktorý je nešpecifickým zápalovým markerom v tele.Táto štúdia ukázala, že čím bol denný príjem horčíka vyšší, tým boli hodnoty CRP nižšie (!). No keď probandi užívali vyššie dávky horčíka, klesali aj iné zápalové markery!

Liečebný účinok horčíka potvrdila aj štúdia kalifornskej univerzity UCLA v Los Angeles uskutočnená v roku 2009. Zúčastnilo sa jej 3713 žien v prechode. Keď tieto ženy zvýšili svoj denný príjem horčíka o 100 mg, ich zápalové markery klesli (!). Horčík lieči na bunkovej úrovni (veď to je vnútrobunkový prvok) tak, že reguluje pochody spojené so zápalovými reakciami.

Dobré výsledky s horčíkom sa dosahujú aj pri liečbe akné (čo je vlastne zápal kože). Avšak pri aplikácii horčíka, napr. magnéziového oleja, na tvár musíme byť veľmi opatrní! Tento sa nesmie dostať v žiadnom prípade do očí!!! No a pokožka tváre je tiež veľmi citlivá. Preto je lepšie začínať takúto aplikáciu radšej so zriedeným magnéziovým olejom.

V tejto súvislosti je tiež zaujímavé, čo píše o vzniku zápalov v tele Dr. Sircus v (2): „Medicína si neuvedomuje, aké nenápadné a zdĺhavé môžu byť zápalové procesy a ako ľahko sa spúšťajú. Spravidla po jedení vznikne zápal trvajúci 3 až 4 hodiny a potom zmiznú“. Dr. Sircus cituje ďalej istého Dr. Paresha Dandonu, ktorý hovorí: „Jesť samozrejme musíme, ale my rozhodujeme o tom, ako často, čo a koľko jedla zjeme. Ak je niekto každé 3 – 4 hodiny jedlo typu „fast food“, a to robia mnohí, potom sú ich telá v stave podporujúcom zápalové procesy.“

Poznámka: S týmto poznatkom som sa už stretol v knihe Dr. Ralpha Birchera (12). Tento autor opisuje v kapitole „ Zažívacia leukocytóza“ práve tento fenomén. Už v roku 1846 objavil Donders, že po každom jedle dochádza k zvýšeniu počtu leukocytov v krvi. Virchow potvrdil tento fenomén v roku 1860, keďže ale nepredpokladal, že by boli škodlivé látky v každej požitej potrave, ktoré by to vyvolávali, nazval tento úkaz „zažívacia leukocytóza“. Považoval ho ale za fyziologický proces a nepovažoval za potrebné skúmať jeho príčinu, hoci počet leukocytov vzrastal 2 až 3-násobne. Takto to zostalo až do objavu P. Kouchaakoffsa. Ten nepozoroval zvýšenie počtu leukocytov len v krvi ale aj v čreve. Avšak k leukocytóze nedošlo, ak mala požitá potrava rastlinnú povahu. Lenže ak sa táto potrava zohriala, došlo neomylne k zažívacej leukocytóze! Ukázalo sa tiež, že čím viac sa potrava zohreje, tým výraznejšia je táto leukocytóza (!). Chaukachoffs zistil, že táto reakcia sa spustí krátko na to, ako príde potrava do styku so stenou žalúdka (behom 3 až 5 minút). Touto problematikou sa zaoberali neskôr podrobne Tropp a Chalupka. Prišli k záveru, že pre vytvorenie a zachovanie zdravej črevnej flóry (dnes sa už hovorí o mikrobióme) je nevyhnutné anaeróbne prostredie, ktoré bráni rastu patologických baktérií a že zažívacia leukocytóza je obrannou reakciou organizmu proti chorobám, ktoré môžu vzniknúť narušením zdravej črevnej flóry v anaeróbnom prostredí črevného systé- mu. Zistili tiež, že poriadna dávka surovej zeleniny veľmi napomáha tomu, aby nedošlo k takejto leukocytóze. Neskôr zistil Kollath, že pre určité druhy potravín existujú kritické teploty a že k zažívacej leukocytóze dochádza vtedy, ak sa tieto kritické hodnoty pri príprave jedál prekročia. Zároveň ale zistil, že potraviny chrániace pred zažívacou leukocytózou musia byť konzumované buď pred jedlom alebo spolu s ním. Ich dodatočná konzumácia už nepomôže! Zaujímavé je, že už Hippokrates odporúčal pred 2400 rokmi: „Zeleninu jedzte neuvarenú pred jedlom a varenú stravu potom ako ďalší chod. Ovocie jedzte v miernom množstve pred hlavným jedlom.“

Ani Hippokrates, ani menovaní bádatelia na tomto poli, nespomínali horčík, no keďže vieme, že práve surová zelenina (predovšetkým šaláty a bylinky) obsahujú veľa horčíka, môžeme sa domnievať, že aj pri tomto fenoméne sa podieľal horčík na zmierňovaní zápalových procesov spojených so zažívacou leukocytózou.

Tento historický exkurz je názorným príkladom toho, ako sa zabúda na staré múdrosti, objavy a teórie, a to aj napriek tomu, že tieto neboli nikdy vyvrátené, alebo dokonca ani len spochybnené. Žiaľ takýchto prípadov je v histórii dosť veľa. Ďalším príkladom sú zabudnuté objavy Dr. Warburga o vzniku rakoviny, a to napriek tomu, že za svoje objavy dostal v roku 1931 Nobelovu cenu. Do módy prišli objavy v genetike, a tak sa skoro všetci vedci snažili vysvetľovať choroby pomocou princípov genetiky. Túto históriu opísal veľmi názorne Travis Christofferson v obsiahlej knihe „Űber die Wahrheit stolpern“ („Potkýnanie sa o pravdu“), (13), keď v jej závere konštatuje, že pre úspešnú liečbu rakoviny bude potrebné vrátiť sa k objavom Dr. Warburga…

Musím ale, žiaľ, konštatovať, že za takýmto zabúdaním na staršie objavy vedy nie je len veľké ego mladších vedcov, ale aj finančné záujmy určitých skupín a najmä farmaceutického priemyslu.

II.10 Horčík pomáha pri reumatoidnej artritíde

Reumatoidná artritída (RA) sa nazýva ľudovo aj „reuma“. Je to zápalové, chronické autoimunitné ochorenie kĺbov poškodzujúce ich chrupavky. Často sa zamieňa s artrózou, avšak ide o úplne inú chorobu. S artrózou má RA spoločné len to, že ide tiež o chorobu poškodzujúcu chrupavky kĺbov, no jej príčina je iná.

RA sa považuje za nevyliečiteľnú chorobu. Ako je uvedené vyššie, považuje sa za autoimunitné ochorenie, hoci to nebolo zatiaľ dokázané. Bežné lieky nasadzované na liečbu RA majú silné nežiaduce vedľajšie účinky – od žalúdočných ťažkostí, krvácavých stavov, poškodenie pečene a obličiek, vysoký krvný tlak, až po impotenciu. Pri liečbe/zmierňovaní RA sa predpisuje často aj kortizón, ktorý má rovnako závažné nežiaduce vedľajšie účinky!

Štúdie venované výskumu RA ukázali, že jej sprievodným príznakom je nedostatok horčíka! A naopak dostatok horčíka podporuje tak výstavbu chrupaviek, ako aj hustotu kostí. Napokon o horčíku a osteoporóze je pojednané už v kapitole I.7, a preto tuná len zopakujem slová Brigitte Hamann v (3): „Je mnoho dôvodov, prečo treba byť s užívaním vápnika opatrný, najmä ak sa nejedná o prírodné produkty.“

Ak chýba v tele horčík, zvyšuje sa hladina vápnika v krvi. Potom sa začne tvoriť viacej kalcitonínu, hormónu znižujúceho hladinu vápnika, ktorý ho pomáha tiež dostať do kostí. Zároveň sa ale potlačí tvorba parathormónu (PTH), ktorý naopak zvyšuje koncentráciu vápnika v krvi. Oba tieto hormóny regulujúce množstvo vápnika v krvi sa podieľajú aj na vývoji artritídy a osteoporózy. Avšak na tomto procese sa zúčastňuje aj horčík, ktorý reguluje koncentráciu vápnika v krvi tým, že potláča PTH a stimuluje tvorbu kalcitonínu. Tento jednoduchý, no geniálny, proces zabezpečuje dobrú kvalitu kostí a chrupaviek a zároveň chráni cievy pred vápenatením. Okrem toho sa môžu bielkoviny premieňať na tkanivo chrupaviek len pomocou horčíka (!). No a ďalším dôvodom, prečo je horčík dôležitým prirodzeným prostriedkom pri liečbe artritídy, je fakt, že má protizápalový účinok (!).

II.11 S horčíkom proti obličkovým a žlčníkovým kameňom

Ak porovnáme, koľko je v tele vápnika a horčíka, musím skonštatovať, že horčíka je podstatne menej. Ale – a ako je zrejme z predchádzajúcich kapitol – bez horčíka sa nemôže vápnik v tele zužitkovávať a dostávať tam, kde je potrebný. Nadbytok vápnika, najmä pri súčasnom nedostatku horčíka, môže mať ďalekosiahle následky! K nim patria všetky formy tvorby kameňov v tele a procesy kalcifikácie. Preto je odporúčanie zabezpečovať telu dostatok vápnika konzumáciou mlieka a mliečnych výrobkov sporné. A to nielen preto, že sa vápnik z mlieka v tele zle zužitkúva, ale aj preto, lebo v mlieku horčík chýba. A preto pri konzumácii veľkého množstva mlieka a mliečnych výrobkov je nutné prijímať bezpodmienečne dodatočne horčík! Ak tomu tak nie je, telo si berie horčík z kostí a svalov. A ak sa nedostáva do neho horčík z iných zdrojov, hrozí vznik jeho nedostatku v organizme! Potom už nie je ale adekvátne zužitkovávaný ani vápnik a začnú sa prejavovať sprievodné úkazy nedostatku horčíka. Medzi ne patrí úbytok kostnej hmoty, ktorý môže skončiť až osteoporózou, artériosklerózou, ochoreniami srdca, ako aj vznikom obličkových a žlčníkových kameňov!

Obličkové kamene vznikajú zo zložiek moča ako vápnik, kyselina močová, cysteín alebo struvit (to je vodnatý fosforečnan horčíka ; struvit-kamene sa spájajú väčšinou s infekciou moču baktériami štiepiacimi močovinu). Za normálnych okolností sú tieto látky v moči rozpustné. Avšak za určitých podmienok sa môžu usadzovať a vykryštalizovať. Najčastejšie sa vyskytujú obličkové kamene z kalciumoxalátu. V tomto prípade sa spája vápnik v moči s oxalátom, soľou kyseliny oxalátovej. Oxalát sa tvorí v pečeni, no nachádza sa aj v mnohých druhoch ovocia a zeleniny. Obzvlášť bohatou na kyselinu oxalátovú je tmavozelená zelenina, orechy a čokoláda. Platí to ale aj pre rebarboru, štiav, mangold, špenát, petržlen a viacero druhov húb.

Aby sa mohli obličkové kamene vyplavovať, ale aj aby sa bránilo ich vzniku, je potrebné piť veľa vody, radšej bez sýtenia s kysličníkom uhličitým (!). Keďže ide ale väčšinou o problém vyvolaný vápnikom, je horčík prostriedkom voľby. Horčík nie je totiž len protihráčom vápnika ako element pôsobiaci proti tvorbe tvrdých častíc a podporujúci rozpúšťanie kalcifikátov, ale je potrebný – ako už bolo uvedené – aj pre odbúravanie a zužitkovávanie vápnika. Avšak riziko tvorby kameňov neznamená, že sa máte vyhýbať vápniku. Dôležité je zredukovať konzumáciu potravín bohatých na kyselinu oxalátovú (!). A pamätajte: Horčík bráni tvorbe kalciových oxalátov v moči!

Vedci z Harvardskej univerzity zistili, že 180 mg horčíka a 120 mg vitamínu B6 prijímaných denne môže zabrániť až v 92,3% prípadov vzniku močových kameňov! Toto potvrdili aj iné štúdie, keď ľudia užívali denne 500 mg horčíka, ale bez vitamínu B6.

Keď sa naruší rovnováha medzi zložkami tvoriacimi žlč, teda bielkovinami, cholesterolom a bilirubí- nom a tieto zložky sa začnú zhlukovať, vytvoria sa žlčové kamene. Najčastejšie sú to cholesterolové kamene alebo kamene zo zmesi cholesterolu a bilirubínu. Keďže horčík reguluje aj tvorbu cholesterolu, môže vplývať aj na tvorbu žlčových kameňov. Potvrdila to aj jedna americká štúdia z roku 2008, ktorá dokázala, že riziko vzniku žlčových kameňov sa znížilo o 33%, ak sa zvýšil dlhodobo príjem hor- číka. Avšak poznatky o vplyve horčíka na tvorbu žlčových kameňov (ako aj redukovanie ich tvorby) sú známe ešte zo začiatku 20. storočia. Vtedy profesor Delbet dokázal, že v žlči sa objaví horčík ihneď po požití stravy bohatej na horčík. Jeho obsah v žlči sa môže takto dokonca zdvojnásobiť. Okrem toho sa cholesterol rozpúšťa ľahšie vo vode v prítomnosti horčíka. Delbet používal na liečenie problémov žlčníka chlorid horečnatý, no nebol jediný. Svojim pacientom ho podával aj pred operáciami a referoval o jeho pozitívnom účinku na zažívací trakt.

II.12 Máte lenivé črevo? Horčík Vám pomôže!

Zažívacím trakt je komplexný systém, ktorý plní v tele významné funkcie! Už jeho malé poruchy môžu vyvolať problémy a tieto môžu súvisieť aj s nedostatkom horčíka, lebo ten sa podieľa aj na aktivácií zažívacích enzýmov a produkcii žlče. Prispieva taktiež k vylepšeniu mikrobiómu („črevnej flóry“).

Horčík je potrebný aj pre svalstvo čreva, no svaly v tele si môžu plniť dobre svoje funkcie len vtedy, keď na horčíku závislý metabolizmus buniek funguje správne! No a na pohyb obsahu čriev je potrebné práve toto svalstvo, ktoré ale bez dostatku horčíka nefunguje tak, ako je treba (!), teda hrozí zápcha. Ak sa potom nasadia preháňadlá, stráca sa z tela ešte viacej horčíka. Ak užíva niekto takéto prostriedky pravidelne, stráca možnosť vstrebávať z čreva vodu a cenné látky, vrátane horčíka a iných minerálnych látok. V tele vzniká ich nedostatok. A na vzniku zápchy sa môže podieľať aj nedostatok minerálov v tele, na čom majú teda preháňadlá paradoxne podiel. Pravdepodobne je aj preto nutné postupné zvyšovanie ich dávok. Užívanie horčíka rozhýbe pohyb čriev. To je veľmi cenné, najmä vtedy, keď bola zápcha alebo syndróm lenivého čreva vyvolaný stresom. Vtedy sa môžu dostať totiž svaly čreva do kŕčovitého stavu a horčík ich uvoľní.

II.13 Cukrovka 2. typu: horčík potláča inzulínovú rezistenciu a zlepšuje metabolizmus cukru

Cukrovka 2. typu súvisí úzko so vznikom inzulínovej rezistencie buniek. To bráni prechodu cukru z krvi do buniek a získavaniu energie jeho spaľovaním v nich, pri ktorom zohráva horčík dôležitú úlohu. Nedostatok horčíka napomáha vzniku inzulínovej rezistencie a naopak jeho dostatok bráni jej vzniku, alebo ju zmierňuje.

Na rozdiel od cukrovky 1. typu produkuje pankreas (podžalúdková žľaza) v prípade cukrovky 2. typu dostatok inzulínu, no telo nedokáže tento hormón správne využívať – cukor sa nedostáva z krvi do buniek. To je dôsledok uvedenej inzulínovej rezistencie. A keďže sa cukor nedostáva do buniek, vylučuje sa z tela močom. Ale to nie je zďaleka ten najhorší dôsledok cukrovky.

Príčiny vzniku cukrovky 2. typu sú: nesprávna výživa, nedostatok pohybu a nadváha. Táto choroba sa prejaví väčšinou po 40. roku života, a preto sa nazývala aj „starecká cukrovka“. Avšak v súčasnosti postihuje cukrovka 2.typu stále viac aj mladých ľudí a dokonca aj deti. To dokazuje, že vyššie uvedené príčiny sa skutočne podieľajú na vzniku tejto chronickej choroby aj u mladých ľudí najmä v tzv. vyspelých krajinách.

Cukrovka 2. typu je zákerná a nebezpečná aj tým, že vzniká nenápadne, a tak človek, ktorý ju má, nemusí o tom ani vedieť. Avšak nadmerné množstvo cukru v krvi spôsobuje mnohoraké poškodenie organizmu, napríklad poškodzuje cievy, vnútorné orgány a nervy, zrak… Na základe niekoľkých dlhodobých štúdií vedci zistili (uskutočnili sa v rokoch 2004 až 2008), že ľudia majúci dostatok horčíka majú cukrovku 2. typu výrazne menej často v porovnaní s tými, ktorí ho majú nedostatok! Výsledky týchto štúdií boli neskôr spoľahlivo potvrdené. Avšak ukázalo sa, že nedostatok horčíka nepodporuje len vznik cukrovky 2.typu, ale má za následok oveľa väčšie škody v organizme! To dokazuje napokon aj obsah tejto práce. Bolo napríklad zistené, že veľmi málo horčíka majú v tele diabetici s (už) poškodeným zrakom!

Iné štúdie, zaoberajúce sa vplyvom horčíka na účinnosť inzulínu, dokázali zase, že jeho dodatočný príjem zlepšuje jeho účinnosť (teda zmierňuje inzulínovú rezistenciu) a znižuje hladinu cukru v krvi nalačno.

Nedostatok horčíka u diabetikov má aj ten následok, že sa veľmi rýchlo unavia. Dôvod bol už vysvetlený vyššie – v ich bunkách nevzniká dostatok energie. No zistilo sa tiež, že ich krv je kyslejšia. Nepríjemné na tom je tá skutočnosť, že kombinácia prekyslenia a zvýšenej hladiny cukru v krvi spôsobuje ešte väčšie straty horčíka močom.

Horčík a inzulín sa potrebujú navzájom, avšak dá sa povedať, že horčík je v tomto smere dôležitejší, lebo ten je nevyhnutný aj pre tvorbu inzulínu!

II.14 Ako pomáha horčík pred menštruáciou, počas nej, ale aj v menopauze

Pod pojmom predmenštruačný syndróm (PMS) rozumieme celý súbor telesných a psychických ťaž- kostí prejavujúcich sa týždeň, no aj dva týždne, pred nástupom menštruácie. Avšak prakticky každá žena má tieto príznaky iné. PMS postihuje asi 75% žien v plodnom veku, aj keď väčšinou nie sú problémy s ním spojené až také silné. Ženy s nadváhou ich mávajú viac výrazné. Ich intenzitu a dĺžku ovplyvňuje nedostatok minerálov (najmä horčíka) a stres. Horčík má všeobecne kladný vplyv na nervy a náladu, uvoľňuje a oživuje súčasne. Preto je horčík aj prirodzeným prostriedkom na zmierňovanie takýchto ťažkostí. Ak je teda v bunkách dostatok horčíka, je to dobrý predpoklad k tomu, že ťažkosti PMS budú mierne, alebo sa vôbec neobjavia. Potvrdila to aj jedna štúdia v roku 2007, v rámci ktorej dostávali jej účastníčky denne počas 3 mesiacov 250 mg horčíka. Príznaky PMS sa zmiernili o 30%! Ale už v roku 1991 bolo preukázané, že horčík má zmierňujúci účinok na výkyvy nálady pri PMS.

A v roku 2010 bolo dokázané, že kombinácia horčíka s vitamínom B6 poskytuje ešte lepšie výsledky. Vysvetlenie je jednoduché. Vitamíny B6 a aj B1 zlepšuje vstrebávanie horčíka.

Prečo je horčík pri PMS taký účinný? Jeden dôvod je zrejmý – horčík má upokojujúci účinok na nervy! Zosilnené krvácanie a bolesti sú vyvolávané najmä svalmi. Vieme, že horčík zabezpečuje uvoľňovanie svalov. Avšak pri jeho nedostatku sa dostanú príslušné svaly do kŕča, lebo popud na ich uvoľnenie chýba. Kým kostrové svalstvo dokážeme ovplyvňovať, svalstvo maternice ženy ovládať nedokážu, lebo to je ovládané autonómnym nervovým systémom za spolupôsobenia s horčíkom.

Ďalším dôvodom PMS je nedostatok vápnika. Jeho hladina počas menštruačného cyklu kolíše. Vie sa, že hormóny produkované vaječníkmi ovplyvňujú zhodnocovanie vápnika. Jeho vstrebávanie v čreve ovplyvňuje najmä estrogén. Preto sú mnohí odborníci presvedčení, že PMS vyvoláva nedostatok vápnika a štúdie aj dokazujú, že ženy prijímajúce dostatok vápnika majú PMS zriedkavejšie. Avšak treba dodať, že bez horčíka nemôže byť vápnik v tele správne využívaný! Okrem toho spolu s hladinou vápnika kolíše aj hladina vitamínu D, ktorý je tiež závislý na horčíku. Bez dostatku horčíka nie sú vápnik a vitamín D účinný! Vyššie dávky vápnika, najmä bez adekvátneho množstva horčíka, sú preto riskantné! Jedna štúdia z roku 2012 potvrdila výsledky 2 predchádzajúcich štúdií, podľa ktorých dodatočné dávky vápnika zvyšujú riziko infarktu srdca! To sú alarmujúce výsledky. Tí účastníci z 24 tisíc účastníkov tejto štúdie vo veku 35 až 64 rokov, ktorí užívali výživový doplnok s vápnikom, mali o 86% vyššie riziko infarktu srdca!!! V tomto prípade je podstatné to, či bol vápnik prijatý v prirodzenej forme, alebo to bol vápnik anorganický (syntetický).V potrave je vápnik naviazaný na prirodzené kofaktory ako aminokyseliny a lipidy (tuky), teda na látky predstavujúce podstatu života. Syntetický anorganický vápnik nemá k dispozícii tieto látky, ktoré umožňujú jeho využitie v tele biologicky zmysluplným spôsobom. Bez nich sa nemôže vápnik metabolizovať správne a môže sa zhromažďovať na určitých miestach, na ktorých vznikajú potom kalcifikáty. Ak sa užíva takýto vápnik vo väčších dávkach, môže spôsobiť neprirodzene zrýchlené delenie buniek tvoriacich kosti, čo môže viesť k silnému úbytku kostí a až k zlomeninám!

V prechode sa situácia s hormónmi mení. Klesajúca hladina estrogénu má vplyv na metabolizmus horčíka, a to najmä v kostiach, obličkách a v čreve. Horčík sa vstrebáva horšie a aj jeho transport v bunkách prebieha menej úspešne. Bunky tvoriace kosti dozrievajú pomalšie a sú menej kvalitné. Ich aktivita a životnosť klesá. Dochádza k odbúravaniu kostnej hmoty a ustupujú aj metabolické pochody v kostiach. Tieto procesy sa prejavia zníženou pružnosťou. Rozdiel v hladine estrogénu je príčinou toho, že mladé ženy trpia podstatne menej osteoporózou a majú aj menej často ochorenia srdca.

II.15 Horčík a tabletky proti počatiu

V medicínskej literatúre je mnoho prác a výskumov poukazujúcich na deficity vo výžive, ktoré sú vyvolávané užívaním tabletiek proti počatiu. Najdôležitejšie a najčastejšie sa prejavujú tieto nedostatky a komplikácie takto:

nedostatkom vitamínu B6,
nedostatkom vitamínu B2 (riboflavínu), vitamínu B12 (kobalamínu), vitamínu C a zinku,
poklesom vitamínu B12 a kyseliny listovej (B 9) až o 40 % (!),
zvýšenou zrážanlivosťou krvi, teda rizikom vzniku trombóz ( toto riziko sa ešte zvyšuje ak žena fajčí).

Aj v tomto prípade spočíva problém v tom, že tieto prípravky sú umelé – obsahujú umelé, chemicky pozmenené hormóny (!), ktoré sú telu cudzie. Toto je názorná ukážka toho, že aj tie najmenšie zmeny v štruktúrach látok môžu úplne rozvrátiť biochémiu tela! V prípade hormónov to platí na 100%. Preto je aj naivné veriť tomu, že moderné tabletky proti počatiu sú bezpečné, lebo obsahujú nižšie dávky týchto syntetických hormónov. Sú síce menej rizikové ako tie predchádzajúce s vyššími dávkami, no neškodné nie sú v žiadnom prípade! Aj užívanie syntetických hormónov môže vyvolávať nedostatok horčíka v tele!

Predpokladá sa tiež, že nárast migrén mladých žien súvisí s blokovaním prirodzeného progesterónu, ženského pohlavného hormónu. Horčík nemôže zabraňovať negatívnym účinkom tabletiek proti počatiu, ale keďže sa podieľa na viac ako 300 enzymatických reakciách, zasahuje mnohorakým spôsobom do ženského hormonálneho cyklu. No a syntetické hormóny zvyšujú výrazne spotrebu horčíka, ktorý potrebujú nutne ale aj vitamíny C a D, aby mohli byť v tele účinné. Avšak to, čo je uvedené vyššie, neplatí len pre hormóny – naše telo sa nedá len tak jednoducho oklamať. Potvrdili to štúdie, ktoré dokázali, že telo dokáže rozlíšiť aj prírodné vitamíny od umelých (!), teda nielen syntetické hormóny od tých prirodzených.

Okrem toho môžu byť syntetické vitamíny aj nebezpečné. Napríklad vitamín E môže výrazne poškodiť hormonálny systém a syntetický vitamín A zvyšuje riziko rakoviny! A v prípade veľmi obľúbenej kyseliny askorbovej (teda vitamínu C), čo je čisto laboratórny produkt, ktorý nie je plnohodnotným vitamínom, hrozí výrazný negatívny účinok na črevnú flóru!

II.16 Horčík pomáha aj pri astme

Astma je choroba zapríčinená chronickým zápalom dýchacích ciest. V jeho dôsledku sa tvorí na slizniciach dýchacích ciest lepkavý hlien, sliznice opuchnú a dýchacie cesty sa zúžia. Astmatici majú dýchacie ťažkosti, no keď dôjde k záchvatu, tieto príznaky sa vyostria, svalstvo dýchacích ciest sa dostane do kŕča a človek sa dusí.

Výskumy preukázali u astmatikov nízke hodnoty horčíka v bunkách krvi a v moči. Okrem toho mali zvýšenú produkciu histamínu, ktorý vyvoláva u mnohých ľudí alergické reakcie. To ešte zhoršuje kŕče svalov dýchacích ciest. Ale viaceré štúdie dokázali aj to, že zvýšené dávky horčíka majú na astmu zmierňujúci účinok, lebo – okrem toho, že horčík uvoľňuje kŕče – má aj protizápalové účinky.

Avšak svoju rolu tu zohráva aj pomer horčíka a vápnika v bunkách hladkého svalstva (!). Ak je v bunkách priveľa vápnika a málo horčíka, svaly majú tendenciu sťahovať sa (ísť do kŕča). No a tak môže dôjsť aj k trvalému stiahnutiu svalstva. Nedostatok horčíka v bunkách môže byť vyvolaný aj nedostatkom žalúdočnej kyseliny alebo jej vysokým pH (viac ako 2,0). Horčík je viazaný obyčajne na iné organické látky, napríklad na kyslinu citrónovú. Ak je žalúdočná kyselina slabá, nedokáže rozložiť takýto komplex a horčík sa nedostane tam, kam patrí – do buniek. Takto môže dôjsť aj k nepomeru medzi horčíkom a vápnikom s následkom opísaným vyššie. No a ak títo pacienti užívajú ešte aj lieky na znižovanie kyslosti žalúdočnej kyseliny (čo sa deje dosť často), riziko takýchto príhod sa zvyšuje.

Problematika astmy v súvislosti s horčíkom sa komplikuje ešte aj tým, že bežné preparáty na liečbu astmy – betablokátory, kortikosteroidy, alebo preparáty s obsahom sulbutamolu, odoberajú z tela tiež horčík! Okrem toho ďalšie lieky ako Aminofylín/Teofylín blokujú ešte aj aktivitu vitamínu B6, bez ktorého nemôže horčík poriadne účinkovať (to bolo už spomenuté predtým). Horčík je teda účinným prostriedkom proti spazmom priedušiek. Jeho užívaním možno predchádzať vývinu astmy a zmierňovať chronickú obštrukciu pľúc.

II.17 Horčík pri skleróze multiplex (SM)

Ide o chronické zápalové ochorenie centrálneho nervového systému. Postihnutý je mozog a miecha, kde sa tvoria zápalové ložiská. Na týchto miestach sa nemôžu prenášať správne signály z mozgu cez miechu do tela, lebo ochranná vrstva nervových vlákien je poškodená. Symptómy sú mnohoraké. V podstate existujú dve formy tejto choroby: so záchvatmi (väčšina),alebo chronická s progresívnym (zhoršujúcim sa) priebehom. Príčiny vzniku SM nie sú zatiaľ známe. Asi polovica z postihnutých ochorie pred 30. rokom života. SM postihuje ženy dva krát častejšie ako mužov.

Ak sa pozrieme na príznaky SM, zistíme nápadnú zhodu s príznakmi nedostatku horčíka (!): kŕče svalov, tiky, slabosť, úbytok svalov, strata sluchu, slabosť mechúra, nekontrolovaný pohyb očí, osteoporóza. Tieto súvislosti potvrdil celý rad štúdií. U pacientov so SM bol zistený výrazný nedostatok horčíka v porovnaní so zdravými ľuďmi, tak v bunkách, ako aj mimo nich. Typické napnutie svalov pri záchvate možno pomocou horčíka výrazne znížiť, a to bez vedľajších účinkov. Podobne ako u epileptikov sa prejavuje u SM-pacientov sklon ku kŕčovitým záchvatom, pri ktorých padajú. Keď začali podávať 30 epileptikom 450 mg horčíka denne, títo boli schopní kontrolovať tieto záchvaty. Ale nedostatok horčíka tieto príznaky posilnil! Množia sa tiež dôkazy, že nedostatok horčíka podporuje hromadenie ťažkých kovov v mozgu. Takýto nález možno nájsť u pacientov s Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou, ako aj so SM. Horčík chráni bunky pred hliníkom, olovom, ortuťou, kadmiom, berýliom a niklom. Avšak horčík nie je nevyhnutný len pre správnu funkciu nervového systému, ale – okrem iného – chráni aj pred chronickými zápalmi, čo je aj prípad SM! Podľa Dr. Marka Sircusa (2) spôsobuje nedostatok horčíka neprimeranú (nadmernú) imunitnú reakciu a oxidačný stres, ktorého dôsledkom je zápalová reakcia. Keď sa koncentrácia horčíka zvýši, zápalová reakcia poklesne. Ak má fungovať imunitný systém človeka správne, potrebuje k tomu dostatok horčíka! No Dr. Sircus upozor- ňuje vo svojej knihe (2) aj na to, že v prípade SM môžu byť na príčine aj tieto prvky a látky: jód, selén a glutaionperoxidáza (enzým, ktorý sa tvorí za účasti selénu).

Je už dobre známe, že na ochoreniach nervového systému majú veľký podiel ťažké kovy, predovšetkým ortuť! Ortuť je jedným z najjedovatejších toxínov na svete, no napriek tomu sa používal napríklad amalgám (zmes ortuti a iného kovu) 150 rokov na opravu zubov. Pritom bol už dlhšiu dobu v podozrení, že vyvoláva choroby nervového systému. Ale proti zákazu jeho používania bola silná lobby, ktorá mala z jeho predaja pekné zisky. Jeho neblahý účinok na zdravie človeka dokázala aj veľká štúdia (35.000 účastníkov) v USA. Táto ukázala, že jestvuje významný súvis medzi priemerným počtom amalgámových plomb a výskytom takých chorôb ako epilepsia, SM, alebo migréna. Dobre zdokumentovaný je aj vyšší výskyt SM v oblastiach, ktoré sú vystavené emisiám z fabrík spracovávajúcich ťažké kovy. Žiaľ ortuť sa používala, a stále sa používa, aj v očkovacích látkach. Z mnohých vakcín bola síce koncom 20. storočia/začiatkom 21. storočia odstránená na základe vedeckých dôkazov, no v niektorých, napríklad proti chrípke, stále zostáva! A je zarážajúce, že očkovanie proti chrípke sa odporúča aj tehotným ženám (?!).Ortuť a nedostatok horčíka sú dva faktory, ktoré – podľa Dr. Sircusa – tvoria základ pre vznik zápalov (podľa môjho názoru sa na tom podieľajú prakticky všetky toxické látky ). Pomôcť môže chelácia (postup, pri ktorom sa naviaže ťažký kov na inú látku, s ktorou sa potom vylúči z organizmu ). Aj tu je horčík dôležitým faktorom, lebo bez neho nie je chelácia možná! Ide o to, že ťažké kovy ako kadmium, olovo, ortuť… konkurujú v tele horčíku, ktorý prijímame v strave a obmedzujú jeho ochranný účinok na membránach buniek, resp. ich poškodzujú. Bunky nemôžu potom dobre fungovať. V tejto súvislosti hovorí Dr. Sircus toto: Horčík je rozhodujúcim faktorom pri prirodzených samočistiacich a detoxikačných reakciách tela!

Zdalo by sa, že o príčinách vzniku SM už vieme takmer všetko, najmä o jeho hlavných vinníkoch. Avšak bývalý taliansky cievny chirurg, a profesor na univerzite vo Ferrare v Taliansku, Dr. Zamboni, objavil ešte niečo, čo bolo v súvislosti so SM úplne nové. Vedel o tom, že vedci zistili pri skúmaní mozgov SM-pacientov vyššie koncentrácie železa. Tieto sa ale nedali vysvetliť vekom. Nánosy železa boli často v strede mozgu a boli sústredené okolo žíl odvádzajúcich krv z mozgu. Nikto nedokázal vysvetliť tento úkaz a nadmerný výskyt železa sa považoval za vedľajší produkt samotného ochorenia, teda SM. Dr. Zamboni začal ale skúmať krčné cievy SM-pacientov s ultrazvukom a zistil, že takmer 100% týchto pacientov má tieto žily zúžené, zakrivené, ba dokonca zablokované. U zdravých ľudí nič také nezistil. A nezistil to ani u pacientov s inými neurologickými ochoreniami. Zarážajúce ale bolo, že krv nielenže z mozgu neodtekala, ale sa aj vracala, dochádzalo k refluxu. Dr. Zamboni nazval túto poruchu „Chronische cerebrospinale Veneninsuffizienz (CCSVI) a výsledky svojho začal uverejňovať v neurologických časopisoch. Čoskoro sa ukázalo, že čím bola blokáda týchto krčných žíl väčšia, tým ťažšie boli príznaky SM) dotyčného pacienta. Tí pacienti, ktorí mali blokovanú len jednu žilu, mali spravidla ľahšiu formu ochorenia.

Záver: Ak majú SM-pacienti zablokované dôležité žily, možno ich odblokovať operačne, napokon rozširovanie ciev pomocou balónikov sa už bežne používa. Ale jestvujú aj mnohé prirodzené metódy liečby, ktoré môžu pomáhať, napríklad nasadenie niacínu (je to vitamín B3), ktorý sa používa vo vyšších dávkach na rozširovanie ciev (8) ) alebo rôznych enzýmov, ako aj chelácia na odstraňovanie ťažkých kovov, ku ktorej je horčík nevyhnutný.

II.18 Význam horčíka pre oči

Horčík môže mať impozantný účinok aj na zdravie nášho zraku. Aj v očiach dochádza k stvrdnutiu a k strnulosti niektorých štruktúr, čoho príčinou je nedostatok horčíka. Typickým príkladom je šedý zákal (katarakta) očnej šošovky. Aj keď príčin tohto ochorenia je viacej, môžu to byť napríklad aj vývojové poruchy, predsa len dochádza k nemu väčšinou vo vyššom veku a na príčine sú často usadeniny zakaľujúce očnú šošovku. Avšak tento proces môže horčík ovplyvňovať pozitívne. Aby bola ale táto liečba úspešná, je potrebná trpezlivosť.

Ak je na príčine skutočne nedostatok horčíka, čo vývoj šedého zákalu prinajmenšom podporuje, musí sa najprv saturovať horčík v bunkách. Ideálna je forma magnéziového oleja. Možno ho nanášať na ľubovoľné miesto tela, no v žiadnom prípade sa nesmie dostať do očí (!!!). (Keďže pokožka tváre je citlivá, treba byť pri aplikácii tohto oleja na tvár tiež veľmi opatrný a zdržanlivý.) Pozitívny výsledok sa môže prejaviť po 4 až 6 týždňoch a ak sa bude v tejto liečbe pokračovať, môže byť výsledok ešte lepší. Avšak Brigitte Hamann uvádza v (3),že zatiaľ nie je možné garantovať úspech tejto liečby a ani to, že operácia nebude nutná. Avšak skúsenosti niektorých ľudí, ktorí to vyskúšali, sa javia byť sľubné. Niektorí referujú aj o tom, že sa im navrátila schopnosť zaostrovania do diaľky. Tento účinok je dobre pochopiteľný, keď zoberieme do úvahy fakt, že horčík zlepšuje a navracia flexibilitu svalov.

III. Čo je magnéziový olej?

Magnéziový olej je po chemickej stránke chlorid horečnatý, MgCl2. Je to látka, ktorá má oproti iným formám horčíka, s ktorými môžeme dostávať horčík do tela, obrovské výhody (!). Totiž horčík sa dostáva z tejto látky do tela cez pokožku v plnej miere na rozdiel od horčíka, ktorý prijímame v potrave alebo formou výživových doplnkov, keď sa dostáva do tela len 30 až 60% horčíka (!).

Magnéziový olej, ktorý predáva firma KOPP Verlag z NSR, je ťažený z hĺbky zeme v oblastiach, kde bolo kedysi Zechsteinské more (vyschlo asi pred 250 miliónmi rokov). Minerálne látky tohto mora sa uložili do rôznych vrstiev a nové ťažobné technológie umožnili dostať sa do týchto vrstiev uložených hlboko pod zemským povrchom. Keďže v tejto hĺbke nie je žiadne znečistenie, vyznačuje sa tento „olej“ mimoriadnou čistotou a môže sa používať priamo bez nejakého ďalšieho spracovania. Ale aj chlorid horečnatý z mŕtveho mora sa vyznačuje veľkou čistotou.

Zechsteinský Mg-olej je nasýtený roztok chloridu horečnatého, pozostávajúci z 31% MgCl2 a 69% vody. Jeden liter tohto roztoku obsahuje 403 gramov MgCl2 a 103 gramov elementárneho (čistého) horčíka. Z tohto údaju vyplýva, že:

1 ml obsahuje 103 mg čistého horčíka, 5 ml obsahuje 515 mg čistého horčíka, 10 ml obsahuje 1030 mg čistého horčíka.

Tieto údaje tu udávam preto, aby ste si vedeli vypočítať a pripraviť/odmerať dávku horčíka, ktorý si budete chcieť aplikovať na telo. Taktiež si môžete z týchto údajov pripraviť roztok(y) s inou koncentráciou.Po nanesení tohto „oleja“ na telo môžeme (no nemusíme) pocítiť jemné pálenie alebo svrbenie. Je to v podstate rovnaký efekt, ako keď si necháme zaschnúť na tele slanú morskú vodu po kú- peli v mori. (Keď sa kúpeme v mori asi si málokto uvedomuje, že sa kúpe vlastne v soľnom roztoku.)

Zaujímavý je aj fakt, že jeho transdermálna aplikácia zlepšuj aj vnútorné vstrebávanie horčíka. A na rozdiel od Mg-preparátov (výživových doplnkov) Mg-olej nespôsobuje preháňanie ani vtedy, keď ho aplikujeme na telo vo vyšších dávkach.

III.1 Magnéziový olej a iné formy horčíka

Výživové doplnky obsahujúce horčík možno kúpiť vo všetkých lekárňach, ba aj v mnohých drogériách Avšak asi málo ľudí vie, že horčík sa nachádza v týchto prípravkoch v rôznych formách, resp. zlúčeninách. Môže byť napríklad vo výlučne anorganickej forme ako kysličník horečnatý, ktorý je veľmi lacný, no do tela sa ho vstrebe len asi 4%. Také prípravky ako uhličitan horečnatý a citrát horečnatý, sú lepšie, no Mg-oleju sa nevyrovnajú, podobne ako aj iné výživové doplnky s horčíkom.

Vstrebávanie horčíka do tela cez zažívací trakt je principiálne problematické, lebo horčík je veľmi reaktívny prvok a v kombinácii s inými minerálmi je na konci. Jeho vstrebávanie zhoršujú vysoké koncentrácie vápnika, fosforu, bielkovín, tukov a nedostatok vitamínov B1 a B6. Podobne pôsobia na vstrebávanie horčíka do tela aj: alkohol, kyselina fytínová v obilí, taníny v čiernom a v zelenom čaji, kyselina oxalátová v špenáte a ďalšie potraviny. Ako už bolo uvedené, zo stravy dokáže prijať ľudské telo maximálne 60% horčíka, kým z MG-oleja až 100%! Záleží to ale aj od toho, či je koža čerstvo umytá a či nie je jej priechodnosť blokovaná napr. potom, nejakým olejom alebo krémom. Chlorid horečnatý (Mg-olej) je vhodnejší na vstrebávanie ako iné formy aj preto, lebo v tele pôsobí ako elektrolyt a v žalúdku sa spája so žalúdočnou kyselinou.Táto zmes štiepi potom účinne bielkoviny a napomáha vstrebávaniu ďalších minerálnych prvkov. Aktivuje tiež glykoproteín s názvom „intrinzický faktor“, ktorý je potrebný na vstrebávanie vitamínu B12 (!).

Iné soli, napr. oxid horečnatý alebo uhličitan horečnatý, sa musia premeniť v tele najprv na chlorid, aby mohli byť vstrebané. To si vyžaduje dodatočnú tvorbu žalúdočnej kyseliny. Toto môže byť ale problém, najmä u starších ľudí, ktorí majú často nedostatok žalúdočnej kyseliny. Ale tento problém môžu mať aj chronicky chorí ľudia.

III.2 Čo hovorí výskum o účinnosti Mg-oleja?

V prvom rade si musíme ujasniť, aké sú problémy s prijímaním horčíka tým najprirodzenejším spôsobom, teda v strave. Ten prvý problém spočíva v tom, že v mnohých krajinách sveta je poľnohospodárska pôda obhospodarovaná tak intenzívne chemickými prípravkami, že je väčšinou už chudobná na obsah horčíka v nej. Druhý problém je ten, že skutočné množstvo horčíka, ktoré sa dostane do metabolizmu a do buniek, závisí od stavu zažívacieho traktu každého konkrétneho jedinca. O tom už bolo pojednané v predchádzajúcich kapitolách. No a na množstvo skutočne vstrebaného horčíka má vplyv aj to, pokiaľ ho prijímame vo výživových doplnkoch, ako a na aké ďalšie látky je horčík v nich naviazaný. Napríklad užívané horečnaté soli pôsobia preháňajúco, v dôsledku čoho prechádza natrávená potrava cez črevný systém rýchlejšie, ako by mala. Ale horčík potrebuje na kvalitné vstrebávanie do tela dlhší čas. Ak je tento čas kratší ako 12 hodín, je malá pravdepodobnosť, že sa ho vstrebe do tela dostatok.

Dr. Norbert Shealy je zakladateľom Americkej medicínskej holistickej spoločnosti a jedným z veľkých pionierov skúmania horčíka. Je tiež zástancom jeho transdermálnej aplikácie (cez kožu). V jednej, často citovanej, štúdii Dr. Shealy dokázal, že pri takejto liečbe sa normalizuje hladina horčíka v bunkách behom 4 až 6 týždňov, kým pri perorálnej je to 6 až 12 mesiacov! Takto sa zlepšujú aj hodnoty iných parametrov, resp. pomery medzi horčíkom a draslíkom, fosforom a vápnikom, horčíkom a fosforom, draslíkom a vápnikom, ako aj horčíkom a vápnikom.

Výskumy francúzskeho lekára, prof. Delbeta preukázali, že chlorid horečnatý posilňuje imunitný systém tým, že posilňuje fagocytózu o 333%, čo znamená, že biele krvinky sú schopné zlikvidovať po aplikácií MgCl2 až 3x viacej baktérií! Takže pomocou neho možno potláčať mnoho chorôb. Prof. Delbet začal potom podávať chlorid horečnatý pacientom s nejakou infekciou niekoľko dní pred plánovanou operáciou a zistil, že ich telesný stav sa výrazne zlepšil. Zlepšenie sa preukázalo aj u pacientov s Parkinsonovou chorobou, v prípadoch stareckého trasu a svalových kŕčov, akné, ekzémov, psoriáze, bradaviciach a omrzlinách. Zlepšil sa aj stav vlasov a nechtov a zmiernili sa typické starecké ťažkosti ako zväčšená prostata, poruchy prekrvenia, alergie ako senná nádcha, astma, žihľavka. Taktiež sa zmiernili aj anafylaktické reakcie (reakcie na cudzorodé bielkoviny), alebo tieto úplne zmizli.

Testy, ktoré urobil Prof. Delbet s pokusnými zvieratami ukázali, že MgCl2 zmiernil progres rakovinových ochorení, ba dokonca bol účinný aj pri uštipnutí hadom. Aj iné štúdie, sledujúce možnú súvislosť medzi nedostatkom horčíka a rôznymi chorobami (napr. aj rakovinou) potvrdili výsledky Prof. Delbeta. Dokonca sa zistilo, že v oblastiach s pôdou bohatou na horčík sa vyskytuje rakovina zriedkavejšie. Prekvapujúce výsledky s chloridom horečnatým zaznamenal aj vidiecky lekár Dr. A. Neveu, ktorému sa podarilo vyliečiť s ním niekoľko prípadov záškrtu behom dvoch dní. Vyliečil tiež 15 prípadov detskej obrny, ak liečenie začal hneď, teda počas prvého mesiaca, kedy sa objavili príznaky tejto choroby. Na liečbu s MgCl2 reagovali pozitívne aj iné choroby: astma, bronchitída, zápal pľúc, emfyzém, zápal hltana, zápal mandlí, zachrípnutie, chrípkové infekcie, chrípka, čierny kašeľ, osýpky, ružienka, mumps, šarlach, otravy, gastroenteritída, vredy, hnisavé zápaly, zápaly nechtových lôžok, zapálené rany a osteomyelitída.

III.3 Dávkovanie a používanie Mg-oleja

Koľko horčíka by sme mali prijať denne, na to sa názory rozchádzajú. Avšak doteraz platné oficiálne denné dávky horčíka, ako aj hodnota pomeru Mg/Ca, sú výrazne iné ako odporúčajú špecialisti na túto problematiku, ktorí sa s ňou zaoberajú desaťročia. Ako to už bolo naznačené, dávkovanie hor- číka si musíme nastaviť v podstate sami. Možno sa pri tom opierať aj o poznatok, že pri aplikácii magnéziového oleja na kožu predávkovanie horčíkom prakticky nehrozí za predpokladu, že netrpíte nejakou poruchou obličiek. Prebytočný horčík, podobne ako sodík, sa vylúči z tela stolicou, močom a potom (bude o tom ešte pojednané v kapitole III.4).

Ak chcete zistiť, koľko dávok Mg-oleja by ste si mali aplikovať na telo z fľaštičky s rozstrekovačom, je potrebné odmerať, aký objem predstavuje jeden výstrek. Potom budete môcť dodržiavať stanovenú alebo vypočítanú dávku. K tomu použite vhodnú odmernú nádobku. Túto dávku si môžete potom rozdeliť na 2 alebo 3 menšie dávky, ktoré si môžete aplikovať počas dňa. Odborníčka na horčík Mildred Seelig udáva dennú dávku 7 až 10 mg Mg-oleja na 1 kg hmotnosti tela. Toto množstvo sa nezhoduje s oficiálne odporúčaným množstvom (dennou dávkou).

Avšak v zásade platí, radšej častejšie a menšie množstvo. Osvedčili sa dve aplikácie za deň – ráno a večer. Ak je to ale potrebné, môže to byť aj častejšie. Veľmi účinné sú aplikácie po sprchovaní alebo po kúpeli, lebo koža je vtedy veľmi dobre pripravená na vnikanie horčíka do tela. Mg-olej si naneste na zvolené miesto a jemne si ho rozotrite. Avšak príliš silné trenie môže pokožku rozdráždiť. Masáže s týmto olejom môžu byť veľmi účinné, no nemusia byť vhodné pre každého. Mg-olej možno samozrejme aj riediť. Ak máte na tele nejaké bolestivé miesto, je najlepšie naniesť Mg-olej na toto miesto, napríklad na bolestivý kĺb alebo na ranu po operácii (Mg-olej má aj dezinfekčné účinky, avšak ak by sa naniesol do otvorenej rany, mohlo by to veľmi štípať. Preto ho radšej do rany neaplikujte.) Horčík by sa dostal na toto miesto aj vtedy, keby ste Mg-olej naniesli na iné miesto, no takto je jeho účinok rýchlejší. Mg-olej pomáha veľmi výrazne v prípade kŕčov alebo natiahnutých svalov. Jeho účinok je veľmi rýchly. Pri nervozite, srdcových ťažkostiach, dýchavičnosti alebo úzkosti možno dosiahnuť pozitívny účinok jeho nanesením na prsia. Miesta postihnuté artrózou, artritídou alebo dnou je najlepšie ošetrovať priamo.
Avšak buďte veľmi opatrní pri nanášaní Mg-oleja na tvár. Nesmie sa dostať do očí!

Niektorí ľudia reagujú na aplikáciu Mg-oleja pocitom tepla, ľahkým pálením alebo svrbením. Nie je to veľmi nepríjemné a po krátkom čase to prejde. Ak by Vám to ale prekážalo, skúste ho naniesť na iné miesto. No a po 20 – 25 minútach môžete toto miesto umyť s vodou a naniesť naň nejaký krém, no ešte lepšie je použiť nejaký kvalitný olej lisovaný za studena, napríklad mandľový A ešte k tomu páleniu, či svrbeniu: ak ste boli pri mori, možno Vám domorodci odporučili nesprchovať sa hneď po vyjdení z mora, nechať morskú vodu zaschnúť na koži a dovoliť, aby morská soľ pôsobila na Vaše telo. Tvrdili, že to má naň pozitívne účinky. Keďže morská voda má vlastne podobné účinky ako tento Mg-olej, som presvedčený, že mali pravdu, hoci ak máte na sebe hrubú vrstvu krému na opaľovanie, nemusí byť tento účinok až tak intenzívny. Preto sa ani neodporúča, aby ste sa natreli olejom alebo krémom pred nanesením Mg-oleja, lebo tento film by bránil prenikaniu horčíka do tela (!). Ak máte citlivú pokožku, alebo by ste to pálenie/svrbenie neznášali dobre, môžete si Mg-olej zriediť s vodou, alebo začnite s nanášaním menšieho množstva a dávku si postupne zvyšujte.

III.4 Kontraindikácie a prípady kedy je nutná opatrnosť pri aplikácii Mg-oleja

Pri poruchách obličiek je potrebné konzultovať vhodnosť aplikácie Mg-oleja s lekárom! Ak by sa jednalo o závažnú poruchu, aplikácia Mg-oleja sa neodporúča, alebo sa môže robiť len pod dohľadom lekára. Platí to aj v prípade poruchy srdca (AV-bloku) alebo zriedkavej choroby myasthenia gravis (je to choroba charakteristická výraznou svalovou slabosťou so závažnými účinkami na rôznych častiach tela). Opatrnosť sa odporúča aj v prípade nízkeho krvného tlaku, lebo horčík vo všeobecnosti tlak krvi znižuje. To platí samozrejme aj v prípade, keď dopĺňame horčík pomocou výživových doplnkov.

Treba tiež vedieť, že dlhodobé užívanie kortizónu stenčuje pokožku a robí ju aj citlivejšou, takže sa ľahšie podráždi. V takom prípade si otestujte rôzne miesta na tele, prípadne si zrieďte Mg-olej s vodou. Môžete tiež znížiť frekvenciu aplikácie, napríklad len 1x za deň alebo obdeň.

III.5 Ďalšie aplikácie s Mg-olejom: kúpele a zábaly

Chlorid horečnatý možno pridávať aj do kúpeľov, či už celotelových alebo čiastočných. Kúpele majú viacnásobný účinok: poskytujú pokoj, uvoľnenie a zmierňujú bolesti. Ak si ich doprajete večer, môžu Vám pomôcť odbúrať celodenný stres a dopriať dobrý spánok. Popri kladnom účinku na nervový systém a psychiku je kúpeľ s Mg-olejom prospešný aj na poškodené alebo unavené svaly a šľachy. Svaly sa uvoľnia, bolesti ak kŕče sa zmiernia a telo sa stane pružnejším. Takéto kúpele sú vhodné aj pre ruky a nohy poznačené artrózou/artritídou – bolestivé alebo preťažené kĺby nebudete tak veľmi cítiť. Platí to aj v prípade osteoporózy. Keďže horčík napomáha telu zbavovať sa aj toxínov, napomáhajú tieto kúpele detoxikácii a odkysľovaniu organizmu.

Tieto kúpele si môžete pripraviť aj s morskou soľou, najmä so soľou z Mŕtveho mora. A existujú aj vločky s chloridom horečnatým. Ponúka ich napríklad firma KOPP Verlag z NSR.

III.5.1 Nožný kúpeľ s horčíkom

Kúpele sú účinnou cestou, ako možno dostať horčík do tela v krátkom čase. Keďže pri kúpeli nôh je plocha tela, ktorá je v styku s kúpeľom,menšia ako pri celotelovom kúpeli, mala by byť koncentrácia nožného kúpeľa vyššia. Ak by sme chceli splniť odporúčanie Dr. Sircusa, podľa ktorého by mala byť dávka horčíka 700 mg, potom by malo byť zloženie a aplikácia kúpeľa takéto:

Rozpustiť 6 gramov MgCl2 ( asi 1 čajovú lyžičku) v 4 až 5 litroch vody o teplote ľudského tela,
Kúpeľ aplikovať aspoň 20 minút,
V osobitných prípadoch, napr. pri silných bolestiach, možno koncentráciu horčíka zvýšiť,
Nohy by mali byť čisté, nespotené a nenakrémované.

Poznámka: Použitý kúpeľ potom nevylejte do odpadu, ale polejte s ním rastliny, či už v dome, alebo na záhrade. Potešia sa.

III.5.2 Celotelový kúpeľ

Takýto kúpeľ je vhodný obzvlášť na uvoľnenie,napr. po telesnej záťaži, alebo aj ináč namáhavom dni. No môže byť užitočný aj večer pred spaním. Množstvo chloridu horečnatého prispôsobte veľkosti vane podľa odporúčania Dr. Sircusa (6 gramov MgCl2 na 5 litrov vody).

III.5.3 Zábaly s chloridom horečnatým

Ďalšou možnosťou aplikácie MgCl2 do tela sú zábaly. Namočte bavlnenú látku do Mg-oleja a oviňte s ňou ramená, chodidlá alebo nohy. Aj v tomto prípade môžete roztok MgCl2 zriediť vodou tak, aby bol zábal pre pokožku pacienta prijateľný. Ak nebude zábal nepríjemný, môže zostať na tele aj celú noc. Ale vo všeobecnosti sa odporúča, aby bol na tele aspoň 2 hodiny.

IV. Prečo často máme, alebo prijímame, málo horčíka
a prečo si myslíme, že nám nepomáha

Informácie v tomto článku, čerpané hlavne z kníh skúsených lekárov, ktorí sa venovali významu horčíka pre ľudské telo desaťročia, sú podľa môjho presvedčenia dôkazom toho, ako nám môže horčík pomáhať. Môže to byť v chorobe, v rámci prevencie chorôb, ale aj pri odstraňovaní únavy, napríklad po náročnej telesnej námahe. Odvtedy, ako som získal tieto informácie a vedomosti, upozorňujem ľudí na význam horčíka a im ho aj odporúčam. Ale neraz pozorujem určitú nedôveru až skepsu, ktorá sa dá vyjadriť slovami: „Nuž občas si ho dám, ale nepomáha to.“ alebo: „No veď ho beriem a nepozorujem žiadne zlepšenie.“ Zamyslel som sa nad tým, kde môže byť príčina a v tejto kapitole uvádzam zoznam možných dôvodov, prečo nemusí byť horčík účinný, aj keď ho užívame. Mnohé z týchto dôvodov už boli uvedené priamo alebo nepriamo v predchádzajúcich kapitolách, no napriek tomu sa pokúsim zosumarizovať tieto dôvody v tejto kapitole.

Avšak skôr ako ich uvediem, chcem znovu zdôrazniť, že nejestvujú zázračné lieky a ani výživové doplnky, či strava, lebo naše zdravie závisí vždy od mnohých faktorov. Takže ani horčík nie je tým zázračným liekom! Ale samozrejme jestvujú účinné lieky a výživové doplnky a zdraviu prospešná strava, ako aj metódy liečby. Ale by bola liečba úspešná, je prakticky vždy nutné zohľadňovať a spĺňať tie ďalšie faktory. A platí to aj v prípade horčíka. No a k tomu sú potrebné aj určité znalosti a skúsenosti. Čo sa týka liekov, musíme si ale uvedomovať a pripomínať, že majú vždy aj nežiadúce vedľajšie účinky. Tieto sa prejavia/prejavujú, najmä ak ich užívame dlhodobo (!). A preto tvrdí nemecký lekár Dr. Kuklinski, že chronické choroby by sa nemali liečiť s liekmi. Lenže on to nielen tvrdí, on vo svojich knihách aj vysvetľuje dôvody tohto svojho tvrdenia a svojich pacientov, ktorí prídu ku nemu často vo veľmi zlom stave, dokáže takto aj liečiť a vyliečiť! Pri tejto liečbe sa opiera o svoje vynikajúce znalosti biochémie ľudského tela a na základe týchto vedomostí a skúseností lieči diétou, s výživovými doplnkami a odporúčaním pravidelného a primeraného pohybu. Bližšie sa dá o jeho liečbe dozvedieť z kníh (10) a (11).

Avšak Dr. Kuklinski upozorňuje aj na to, že ani výživové doplnky (vitamíny, minerály, aminokyseliny a iné látky) nemožno užívať len tak „hala-bala“. Aj tomu treba rozumieť! Najlepšie samozrejme je, keď sa užívajú tieto prostriedky pod kontrolou lekára. Je totiž potrebné poznať ich účinky, kedy má zmysel ich užívať a v akých dávkach a kedy, ktoré druhy, či sa dá s nimi predávkovať, ktoré kombinácie nie sú vhodné atď. Aj vstrebávanie a účinok horčíka závisí od viacerých faktorov a o tom je vlastne táto kapitola, v ktorej ich uvádzam ešte raz v krátkej forme.

IV.1.Najlepšou formou prijímania horčíka je prirodzená a pestrá strava, obsahujúca čo najviac horčíka. Treba si totiž uvedomiť, že v tejto strave sú aj iné látky, ktoré môžu posilňovať účinnosť a vstrebávanie horčíka do tela. Takéto látky ale v syntetických prípravkoch chýbajú. Toto neplatí samozrejme len pre horčík, ale aj pre iné minerály a látky potrebné pre naše telo, ktoré prijímame zo stravy (!).

IV.2. Avšak sú situácie a dôvody, kedy je vhodné, ba nevyhnutné, užívať výživové doplnky, či už preventívne alebo na posilnenie liečebného procesu tela. A veľmi často sú tieto prostriedky potrebné a užitočné pre starších ľudí, lebo ich metabolizmus je už iný oproti tomu, aký bol v ich mladosti (!). Platí to v plnej miere aj pre doplnkové užívanie horčíka, ak nie počas celého roku, tak aspoň v zime a najmä na jar, keď býva organizmus človeka po zime vyčerpaný.

IV.3. Ďalej treba vedieť, že aj keď má človek zažívací trakt v dobrom stave, je jeho telo schopné zužitkovať zo stravy len nanajvýš 60% horčíka prítomného v prijímanej strave (!). Avšak ak nie je náš zažívací trakt v dobrom stave, je toto percento nižšie a môže to byť len 30%! Jedným z faktorov ovplyvňujúcich vstrebateľnosť živín do organizmu, a teda aj horčíka, je kvalita žalúdočnej kyseliny. A práve u starších ľudí môže byť (a často aj je) tvorba žalúdočnej kyseliny znížená, alebo môže mať táto nedostatočnú kyslosť ( pH). V dôsledku toho sa strava v žalúdku nerozloží dostatočne a do tela sa živiny nedostávajú v potrebnej miere. No nielen to, nedostatočne rozložená strava môže spôsobovať telu ďalšie ťažkosti!

IV.4. So vstrebateľnosťou horčíka z výživových doplnkov je to asi podobné. V lekárňach ich je veľké množstvo od rôznych výrobcov. A hoci majú deklarované, koľko tej-ktorej látky ( v našom prípade horčíka) obsahujú, zistiť, koľko tej látky sa dostane a zužitkuje skutočne v tele, je takmer nemožné. Ale vo všeobecnosti platí, že napríklad horčík sa vstrebáva horšie, ak je len v anorganickej forme a že sa vstrebáva lepšie, ak je naviazaný na nejakú organickú zložku. V kapitole III.1 je to aj uvedené: z kysličníka horečnatého, teda anorganickej zlúčeniny horčíka, sa vstrebú do tela len asi 4% horčíka!

IV.5. Ďalej je tu problém s vápnikom, ktorý je „protihráčom“ horčíka a má tendenciu vytláčať ho z buniek a z metabolizmu vôbec, ak ho je v tele nadbytok. Môže to byť aj dôsledok toho, že v strave prijímame vápnika príliš veľa.

IV.6. V prípade chronických chorôb a nadmernej dlhšie trvajúcej záťaži je spotreba horčíka podstatne vyššia! Typickým príkladom je cukrovka. V týchto prípadoch je získavanie/dopĺňanie horčíka z výživových doplnkov a/alebo Mg-oleja nevyhnutné!

IV.7. No je tu aj ďalší faktor a ten je zásadný: horčík je vnútrobunkovým prvkom a v krvi ho je len 1% z celkového množstva v tele. Ak poklesne hladina horčíka v krvi, metabolizmus reaguje tak, že si ho hneď doplní do krvi zo svalov a kostí. Pokiaľ má metabolizmus odkiaľ brať horčík do krvi, tak jeho vyšetrovaním v sére sa ťažko dá zistiť skutkový stav v organizme (hladinu 1% horčíka v krvi dodržuje metabolizmus striktne!).Takže keď sa zistí nízka hladina horčíka v sére, je horčíka v bunkách už skutočne málo a zdravie človeka môže byť aj vážne ohrozené! Avšak saturácia v bunkách sa nemôže dosiahnuť za krátky čas. Dĺžka doby potrebnej na dostatočné doplnenie horčíka v bunkách závisí od viacerých faktorov:

miery jeho vyčerpania v bunkách a stavu organizmu,
spôsobu jeho dodávania do tela, ten môže byť:
- stravou bohatou na horčík,
- výživovými doplnkami s obsahom horčíka,
- horčíkovými injekciami alebo infúziami,
- celotelovými alebo nožnými kúpeľmi obohatenými Mg-soľami,
- aplikáciou Mg-oleja na telo, prípadne aj zábalmi,
- kombináciou uvedených spôsobov.

V prípade perorálnej aplikácie závisí množstvo vstrebaného horčíka do tela aj od toho v akej forme je horčík vo výživovom doplnku. Účinnosť jeho vstrebávania je vo všeobecnosti lepšia, keď je horčík naviazaný na nejakú organickú zložku, teda keď sa neprijíma výlučne len v anorganickej forme (!). Výhodou transdermálnej aplikácie (teda cez kožu) je to, že sa do tela vstrebáva prakticky všetok horčík, napríklad z Mg-oleja a že nie zaťažovaný zažívací trakt. Veľmi účinné je injekčné alebo infúzne podávanie. Kým pomocou stravy a výživových doplnkov môže trvať saturácia horčíka v bunkách aj 6 až 12 mesiacov, v prípade injekcií/infúzií a transdermálnej aplikácie je to podstatne kratšie: 4 až 6 týždňov.

V dnešnej rýchlej dobe sa chcú ľudia vyliečiť veľmi rýchlo, no to nie je vždy možné. A ak sa o to snažia za každú cenu, aj to si pýta svoju daň, či sú to neželané vedľajšie účinky liekov alebo nedoliečené choroby… Často sa ignoruje fakt, že mnohé choroby sa vyvíjajú aj dlhú dobu (samozrejme aj s naším prispením), a preto si liečba vyžaduje určitý čas, ak má byť skutočne úspešná. Naše telo je schopné liečiť sa samo, no potrebuje na to primeraný čas a podmienky a v prípade ťažších chorôb aj pomoc lekára. No a keď sme netrpezliví, ľahko sa vzdáme, alebo zavrhneme aj dobrú liečbu, napríklad s pomocou horčíka, lebo liečba neprebieha dostatočne rýchlo a/alebo podľa našich predstáv, môže sa ľahko stať, že zostaneme chorí a nešťastní. Verím, že tento článok prispeje k tomu, že to nebude váš prípad.

V. Namiesto záveru

Hoci tento článok nemôže nahradiť v plnej miere literatúru, z ktorej som čerpal pri jeho zostavovaní, predpokladám, že čitateľovi bude po jeho prečítaní jasné, že význam horčíka pre naše zdravie je nespochybniteľný a že informácie v tejto práci nie sú len interpretáciou tvrdení nejakých nadšencov a propagátorov horčíka.

Napriek tomu,že tento článok je dosť dlhý, považujem za vhodné doplniť ho ešte o jednu informáciu a nahradiť ňou nejaký obligátny záver. Ide o vzťah medzi zoxidovaným cholesterolom a homocysteínom, na ktorý má horčík tiež obrovský vplyv. Za dôležité to považujem preto, lebo na druhej strane má obrovský vplyv na naše zdravie práve hladina homocysteínu v krvi!

Homocysteín je aminokyselina. Je to bežný medziprodukt trávenia bielkovín. A práve pri trávení bielkovín je potrebný vo zvýšenej miere horčík! Ak je v tele málo horčíka, bielkoviny nemusia byť dobre strávené a hladina homocysteínu narastá. No a ak je jeho hladina v krvi vysoká, oxiduje cholesterol, ktorý potom poškodzuje cievy!!!

Prvým vedcom, ktorý zistil v roku 1969, že pacienti s chorým srdcom majú trvalo zvýšenú hladinu homocysteínu bol lekár Dr. Kilmer McCully. Avšak jeho objav nevyhovoval najmä farmaceutickému priemyslu a bol zaznávaný. Podobne bola zaznávaná práca českého lekára Dr. Erbena, ktorý mnoho rokov upozorňoval na túto skutočnosť.

Horná hranica homocysteínu v krvi je 12umol/l a literatúra uvádza, že 20 až 40% obyvateľstva má zvýšenú hodnotu tejto látky. A prečo považujem za potrebné upozorniť na to, že aj na tomto sa podieľa nedostatok horčíka? Nuž preto, lebo ľudia so zvýšenou hladinou homocysteínu majú až 4- násobne vyššie riziko ochorenia srdca v porovnaní s ľuďmi, ktorí majú jeho hladinu normálnu! No a tak znovu zopakujem, že na tomto sa tiež podieľa horčík, lebo enzýmy súvisiace s metabolizmom homocysteínu sú závislé na horčíku!

Dr. McCully obviňuje z vysokej hladiny homocysteínu v krvi stravu s vysokým obsahom bielkovín. Avšak telo trávi takéto potraviny zle len vtedy, keď mu chýbajú okrem horčíka aj ďalšie látky: vitamíny B6, B9 a B12! No a problém je v tom, že v dnešnej strave je v porovnaní so stravou v minulosti podstatne menej týchto vitamínov. Z uvedeného vyplýva, že nestačí,aby sme mali v tele dosť horčíka, ale sú potrebné aj uvedené vitamíny.No a dobrou správou je to, že tento stav – homocysteinémiu možno úspešne liečiť zmenou stravovacích zvyklostí a zvýšením príjmu uvedených látok. Žiaľ, ako konštatuje Dr. Dean, väčšinou sa uprednostňujú len dopĺňanie B-vitamínov a na horčík sa pri tom zabúda.

VI. Zoznam použitej literatúry

1. Young Robert: Sick and tired. Reclaim your Inner Terrain, Salt Lake City, Utah, USA ;2001
2. Sircus Mark: Transdermale Magnesium Therapie, KOPP Verlag ; 2018 (druhé vydanie)
3. Hamann Brigitt: Magnesium Ől, KOPP Verlag ; máj 2019
4. Bergasa Anna: Die erstaunliche Wirkung von Magnesium, Steyer ; 1990
5. Karstädt Uwe: Die Säure des Lebens, TAS-Verlag London
6. Wright Jonathan, Lenard Lanc: Ein Lob der Magensäure, KOPP Verlag ; 2017
7. Dean Carolyn: Magnesium,Das Wundermineral als Schlűssel für… KOPP Verlag ;2016
8. Vokurka Martin, Hugo Jan: Praktický slovník medicíny, Maxdorf 2011 (10. vydanie)
9. Dobrota Dusan a kol. Lekárska Biochémia, Osveta 2012
10. Kuklinski Bodo: Mitochondrein, Aurum 2016 (2. vydanie)
11. Kuklinski Bodo, Schemionek Anja: Diabetes Typ 2, Aurum ; 2022
12. Bircher Ralph: Geheimarchiv der Ernährungslehre, KOPP Verlag ; 2016
13. Christofferson Travis:Űber die Wahrheit stolpern, KOPP Verlag ; 2016

I. Základné informácie o horčíku a následky jeho nedostatku

I. 1 Úvod

I.2 Čo je HORČÍK a koľko ho potrebujeme?

I.3 Je možný nadbytok horčíka v tele?

I.4 Prečo má mnoho ľudí v tele nedostatok horčíka?

I.5 Päťdesiat príznakov nedostatku horčíka

I.6 Prečo je horčík pre naše zdravie taký dôležitý?

I.7 Vzťah medzi horčíkom a vápnikom

II. Pozitívne účinky HORČÍKA na naše zdravie

II.1. Horčík napomáha štíhlosti a chráni pred cukrovkou

II.2. Odkyslenie a detoxikácia organizmu

II.3 Horčík aktivuje vitamín C a vitamín D!

II.3.1 Vitamín C a horčík

II.3.2 Vitamín D a horčík

II.4 S horčíkom zostávame dlhšie mladí!

II.5 S horčíkom proti glutamátu

II.6 Horčík a artróza

II.7 Horčík znižuje cholesterol a tuky v krvi

II.8 Artérioskleróza, srdcový infarkt, mozgová príhoda: horčík chráni srdce a cievy!

II.9 Horčík chráni pred zápalmi a pomáha ich riešiť

II.10 Horčík pomáha pri reumatoidnej artritíde

II.11 S horčíkom proti obličkovým a žlčníkovým kameňom

II.12 Máte lenivé črevo? Horčík Vám pomôže!

II.13 Cukrovka 2. typu: horčík potláča inzulínovú rezistenciu a zlepšuje metabolizmus cukru

II.14 Ako pomáha horčík pred menštruáciou, počas nej, ale aj v menopauze

II.15 Horčík a tabletky proti počatiu

II.16 Horčík pomáha aj pri astme

II.17 Horčík pri skleróze multiplex (SM)

II.18 Význam horčíka pre oči

III. Čo je magnéziový olej?

III.1 Magnéziový olej a iné formy horčíka

III.2 Čo hovorí výskum o účinnosti Mg-oleja?

III.3 Dávkovanie a používanie Mg-oleja

III.4 Kontraindikácie a prípady kedy je nutná opatrnosť pri aplikácii Mg-oleja

III.5 Ďalšie aplikácie s Mg-olejom: kúpele a zábaly

III.5.1 Nožný kúpeľ s horčíkom

III.5.2 Celotelový kúpeľ

III.5.3 Zábaly s chloridom horečnatým

IV. Prečo často máme, alebo prijímame, málo horčíka a prečo si myslíme, že nám nepomáha

V. Namiesto záveru

VI. Zoznam použitej literatúry

Pridajte Komentár Zrušte Odpoveď

Kto sme

Komentáre

Médiá

Súbory cookie

Zahrnutý obsah z iných webových stránok

S kým zdieľame vaše údaje

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Aké práva môžete uplatňovať na svoje údaje

Kam odosielame vaše údaje

Who we are

Comments

Media

Cookies

Embedded content from other websites

Who we share your data with

How long we retain your data

What rights you have over your data

Where we send your data

II.8 Artérioskleróza, srdcový infarkt, mozgová príhoda:
horčík chráni srdce a cievy!

IV. Prečo často máme, alebo prijímame, málo horčíka
a prečo si myslíme, že nám nepomáha