Prázdne príbehy, kolosálna hlúposť a obdobie zlomu

Bez pochýb práve prežívame obdobie zlomu. Nielen pravdepodobne veľkú zmenu celej epochy, ktorú naplno ocenia až nasledujúce generácie, ale aj krátkodobé obdobie zlomu. Ide o mentálne sebauvedomenie v spoločnosti.

Už dávno, niekoľko rokov, si uvedomujeme, že nás médiá a politici držia v klame falošných virtuálnych príbehov. No v minulých dňoch sa stalo niekoľko mediálne exponovaných príbehov s veľmi rýchlym spádom, ktoré sa ukázali ako prázdne.

Prvým bolo zmiznutie ponorky Titan. Médiá celého sveta živili fantáziu svojho publika príbehom piatich milionárov, ktorí kdesi blízko vraku Titanicu čakajú, či ich zachránia skôr, ako sa im minie kyslík. Ukázalo sa, že podporný tím celý čas nielen vedel presne, čo sa s ponorkou stalo, ale aj presné miesto, kde sa vrak nachádza. Príbeh bol emočne plný, ale fakticky prázdny. Ako desiatky mediálnych príbehov, ktoré sa v minulosti s nami vliekli celé roky.

Druhým takým príbehom bola včerajšia „občianska vojna v Rusku“. V tomto prípade ten mediálny príbeh narástol veľmi rýchlo a tentoraz výnimočne neprešlo ani pol dňa, aby sa ukázalo, že všetko je inak a niekedy je „večer múdrejší ako ráno“. Je však dobré mať na zreteli, kto cítil potrebu už napoludnie byť prvý, čo ohlási „Putinov pád“ a neodvratný rozpad Ruska.

Podľa alchymistickej tradície sa zvykne do úvahy vkladať príklady „do tretice“, no je toho okolo nás tak veľa, že nechávam na čitateľov, aby si našli vlastný. Je toho okolo nás toľko, že otvorená hlava so zdravým rozumom s tým nebude mať žiadny problém. Naopak – ak po uplynulom týždni niekto ešte verí médiám hlavného prúdu a „falošným prorokom“ v politike, je už beznádejný prípad. Nepresviedčať, nediskutovať, treba sa čo najskôr od takých ľudí pobrať iným smerom. Nestrácať čas a energiu.

V uplynulých dňoch bola jedinečná príležitosť vyjasniť si veci a začať vnímať realitu. Kto to nedokázal teraz, už bude mať príležitosť na reparát až po katastrofe, ktorej by sme sa, verím, ešte radi vyhli. Neschopnosť vnímať realitu, nie je závislá od IQ. Hlavným dôvodom je hlúposť a hlupáci veľmi často dokážu okolie oslňovať neobvyklými zručnosťami a schopnosťou riešiť umelé problémy. Ale nevyznajú sa v živote. Ako opačný príklad použijem Forresta Gumpa z kultového filmu. Mal nízke IQ a „jednoduchšie myslenie“, ale vedel o tom a hoci boháč, venoval sa neškodnému koníčku – koseniu futbalového štadióna. Nepreceňoval svoje sily a schopnosti, nevydával bohatstvo za dôkaz kompetencií, skrátka nebol to hlupák.

V minulých dňoch sme mali jedinečnú príležitosť rozoznať vo svojom okolí hlupákov. Nemusíme im to vyhadzovať na oči, nemusíme o tom hovoriť verejne, ale nezabudnime na túto skúsenosť, zíde sa.