Potichu…

Potichu, bez slov,

 kráčajúc ako večný tulák,

oblečená v ošúchanom kabáte

nedosnívaných snov,

otváram zamknuté dvere

večnosti lásky…

Potichu, ukradomky,

dávam našim dušiam nádej

svetlom pouličných lámp šťastia,

vraciam sa späť do života

a nechcem prebudiť staré rany

z driemot zabudnutia…

Potichu, bez obzretia sa

do prachu zašlých spomienok,

prichádzam pohladiť Tvoje dlane

 boľavé a zranené od mrazu

krutosti sveta beznádeje,

len tak, bez slov,

potichu…

Devana

Slnovratovo 19.  januára 2022