Ilustračný obrázok: flickr
Pred niekoľkými dňami, pod článkom prof. Husára o hodnote eura, som uviedol kritiku poučiek monetaristov o tom, že infláciu spôsobuje zvýšená ponuka („tlačenie“) peňazí. Sľúbil som, že k tejto téme prinesiem ďalšie objasnenie.
Liberálni ekonomickí teoretici používajú pri argumentácii veľa logických kotrmelcov a „kúziel“. Týka sa to aj peňazí. Z teórie vieme, že peniaze majú viacero funkcií, hlavnými sú:
– zabezpečovanie ekonomických transakcií,
– uchovávanie hodnoty (poklad),
– prostriedok vyjadrenia hodnoty v účtovníctve,
– umožnenie časového odkladu vzájomných ekonomických výmen.
Švindeľ monetaristov, na ktorý odkazoval v článku prof. Husár (rovnicou MV = PQ) spočíva v tom, že s peniazmi narábajú, ako keby mali len transakčnú funkciu.
No spomeňme si na vtip z čias „krízy gréckych dlhopisov“ o Nemcovi, čo si chcel prenajať izbu v gréckom hoteli. Majiteľ si od neho vypýtal zálohu 100 eur a ihneď poslal recepčnú, aby šla uhradiť dlh, čo mal u majiteľa pizzerie oproti. Ten stovku poslal ďalej a uhradil nejaký svoj dlh niekomu inému a tak stovka rýchlo putovala po ostrove, až sa o hodinu vrátila k majiteľovi hotela za nejakú poskytnutú službu. No vtom sa Nemec vrátil z izby a povedal, že si to rozmyslel, lebo sa mu niečo nepáči. Majiteľ mu vrátil 100 eur. Takže nakoniec nikto nedostal nič, ale celý ostrov sa vzájomne oddlžil. Táto schéma dobre ilustruje, že keby v tomto príklade nešlo o 100 eur, ale 1000, mali by miestni Gréci k dispozícii viac transakčných peňazí na vzájomné oddlženie, ale nemalo by to vôbec žiadny vplyv na ceny predávaných produktov a služieb.
Vo výročnej správe NBS, napríklad z roku 2005, keď ešte plnila všetky funkcie suverénnej centrálnej banky, sa dočítame veľa podrobností o tom, ako NBS riadila likviditu bánk a ponuku peňazí v ekonomike. Formulácie sú také, ako predpokladala ekonomická monetárna teória, no keď veciam rozumieme vidíme, že NBS riadila priamo len dostupné množstvo hotovosti (emisiu). Na ponuku peňazí v komerčných bankách mala len nepriamy vplyv cez úrokové sadzby. Emisiou hotovosti však do ekonomiky neprichádzajú nové peniaze. Je to len iná forma, ktorá ekvivalentne nahrádza peniaze vybraté z účtov.
Z hľadiska inflácie je úplne jedno, koľko peňazí je „natlačených“ a vložených do bankomatov, kde čakajú, kto si ich príde vybrať. Aj pri tom výbere sa presne rovnaká suma odpíše z účtu, takže fyzické „tlačenie peňazí“ nemá ako vyvolať infláciu.
Ale monetaristi…
Nuž korelácia medzi infláciou a množstvom peňazí v obehu existuje, ale príčinná súvislosť je presne opačná. Keď stúpajú ceny, ľudia potrebujú mať viac peňazí v peňaženkách a viac si vyberajú z bankomatov. Viac sa dožadujú zvýšenia platov, valorizujú sa dôchodky atď.
Vtip je v tom, že liberálni ekonómovia veľmi často miešajú všetko dohromady, kvôli „jednoduchosti“. Ale výsledok je podobný, ako keď sa väčšia spoločnosť priateľov „skladá“ na financovanie spoločnej oslavy. Často sa potom väčšina čuduje, z čoho sa tí organizátori tak opili, keď pripadalo len pol fľašky vína na osobu.
Peniaze totiž v jednom čase neplnia naraz všetky svoje funkcie. Napríklad nemôžu naraz byť aj „transakčné“, aj plniť funkciu pokladu (uchovávať hodnotu). Menový agregát M1 je súčet peňazí na bežných účtoch a hotovosti. Monetaristi sa tvária, že všetky tieto peniaze sú „transakčné“, ale určitá časť z nich je vždy „pokladom“. Niektorí ľudia si nezanedbateľnú časť peňazí odkladajú na horšie časy v hotovosti do nejakej skrýše doma a aj peniaze na bežných účtoch sa nikdy nevyberajú až na nulu. Spravidla väčšia časť z nich je tam trvale a sú fakticky pokladom.
Pre ekonomiku je otrasom a inflačným impulzom podstatne závažnejším než emisia centrálnej banky, keď sa ľudia rozhodnú zmeniť formu svojho pokladu z peňazí na niečo iné. V minulých rokoch typicky zámožnejší ľudia nakupovali nehnuteľnosti a videli sme na vlastné oči, ako sa v niektorých regiónoch za 5 rokov ceny nehnuteľností zdvojnásobili.
Príčinou týchto ekonomických pohybov však nie je monetárna politika centrálnej banky, ale zmena dôvery ľudí v systém, banky, v garanciu hodnoty peňazí a vôbec, v stabilitu budúceho vývoja.
