Odvolanie riaditeľa VšZP je spojené s chrapúnstvom najhrubšieho zrna

Pred niekoľkými dňami v médiách prebehla správa o odvolaní riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Richarda Strapka. Odvoláva ho minister úradníckej vlády, ktorá má mandát zjavne len na niekoľko mesiacov a nemá dôveru Národnej rady. Napriek tomu zrejme má právomoc odvolať riaditeľa VšZP. Toto odvolávanie však sprevádza taká demagogická a chrapúnska argumentácia, že som stratil všetky ilúzie o slovenskej inteligencii v politike. Niet jej tam ani zamak. Proste Vojany odhora až dolu.

Prečo tento rezolútny odsudok?
Hlavným argumentom ministra Palkoviča totiž bolo, že riaditeľ „nedokázal zvrátiť kritickú ekonomickú situáciu poisťovne“. Konkrétne, VšZP za rok 2022 vykázala stratu asi 153 miliónov eur, v strate bola aj minulý rok, hoci ostatné dve súkromné zdravotné poisťovne vykazovali zisk.
Pre ilustráciu tu uvádzam prehľad zo správy Úradu nad dohľadom nad zdravotnými poisťovňami:

Žltou som zvýraznil riadok prevádzkovej réžie, ktorú VšZP v porovnaní s ostatnými poisťovňami nemá neúmerne vysokú. Má viac poistencov, ako obe súkromné poisťovne spolu a jej prevádzková réžia je približne rovná súčtu dvoch ostatných.
Treba si všimnúť hlavne červenou zvýraznený riadok, ktorý hovorí o tom, že VšZP prakticky všetko prijaté poistné (odvody na zdravotné poistenie) vypláca do systému zdravotníctva. Ostatné dve súkromné poisťovne vykazujú zisk, čo úplne zreteľne znamená len toľko, že časť zákonom účelovo viazaných prostriedkov na zdravotnú starostlivosť si prisvojujú ako zisk z podnikania. A toto by mal byť etalón správania aj pre VšZP a riaditeľ je odvolaný kvôli tomu, že je zlým príkladom.

Pritom je dobré si všimnúť, že v septembri 2020 (teda už za Matovičovej vlády – minister Sulík) vydalo Ministerstvo financií tlačovú správu o právnych východiskách verejného zdravotného poistenia, v ktorej sa medzi iným konštatuje toto:
Prostriedky verejného zdravotného poistenia sú prísne účelovo určené/viazané na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre poistencov, nie je možné ich považovať za výnos z podnikateľskej činnosti, ktorý je vlastníctvom zdravotnej poisťovne, a to tiež najmä z dôvodu špeciálnej úpravy zákona o zdravotných poisťovniach.

Ešte raz polopate – VšZP zo zákona je povinná všetko prijaté poistné vynaložiť na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Keby časť z poistného „úspornými opatreniami“ nevyplatila, bola by to sprenevera verejných prostriedkov, ktoré má v správe. Presne toto od riaditeľa VšZP vyžaduje nová vláda.
Strana SaS však ide ešte ďalej. Nielen že tvrdí, že riaditeľ mal byť odvolaný už dávno, alee podľa TA3 kandidát Sasky na ministra zdravotníctva Tomáš Szalay tvrdí, že „treba kmeň poisťovne rozdeliť a predať“.
Niet jasnejšieho dôkazu nielen gaunerstva niektorých kandidátov na prevzatie moci v štáte, ale aj ich totálnej nekompetentnosti a ignorancie. Otázka predaja poistného kmeňa v zdravotnom poistení sa už v minulosti riešila v súvislosti so zánikom niektorých, a vtedy Najvyšší súd SR (napr. v konaniach sp. zn. Sž-o-KS 87/03, sp. zn. 7Sžso/20/2012, sp. zn. 7Sžso/40/2012, sp. zn. Sžso/27/2012) konštatoval, že „Poistný kmeň však nepatrí zdravotnej poisťovni, lebo systém zdravotného poistenia je verejný a len jeho vykonávanie bolo zverené zákonom určenému subjektu – zdravotnej poisťovni.“
Inými slovami – poistenca poisťovňa nesmie predať, lebo podľa zákona si poisťovňu vyberá poistenec.

TA3 uverejnila aj písomné vyjadrenie bývalého riaditeľa VšZP k dôvodom odvolania. Jeho kľúčový protiargument znie:
„VšZP na zásadné problémy vo financovaní zdravotníckeho sektora dlhodobo upozorňuje nielen MZ SR, ale aj Dozornú radu VšZP. Sme radi, že sa uskutočnil dialóg na pôde NR SR, kde sa vysvetlil dôvod tejto straty. Výsledok záporného hospodárenia všetkých troch poisťovní je dôsledkom nedostatočného rozpočtu, nie neefektívneho hospodárenia, či neefektivity VšZP. Jediným účinným riešením je dofinancovanie celého sektora zdravotníctva a následne ďalšie systematické zmeny.“
Pozrime sa, koľko je na tomto protiargumente pravdy.
Podľa poslednej výročnej správy VšZP viac ako 50 % jej poistného kmeňa sú osoby, za ktoré poistné platí štát (deti, dôchodcovia, nezamestnaní atď.)

Zdravotné poistenie sa týka každého, tak naši čitatelia asi vedia, že zamestnanci (časť zamestnávatelia) a SZČO platia na zdravotné poistenie 14 % vymeriavacieho základu, ktorý sa odvíja od ich úhrnného príjmu za kalendárny rok.
Podľa Zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, § 12, ods. (1), písm. f), aj za poistencov štátu sa formálne platí poistné v sadzbe 14 % z vymeriavacieho základu. Hop!
Verím, že čitateľom, ktorým ostala štipka inteligencie, v tomto momente blikla kontrolka – aký je ten vymeriavací základ, keď poistenci štátu spravidla nemajú vlastné príjmy?! Toto na šťastie vysvetľuje hneď nasledujúci § 13 v ods. (13):
„Celková platba za poistencov štátu podľa § 11 ods. 7 je suma určená zákonom o štátnom rozpočte. Platba za poistenca štátu predstavuje podiel celkovej platby za poistencov štátu a celkového počtu poistencov štátu podľa § 19 ods. 21. (odsek pokračuje vymenovaním toho, čo príslušný Výbor musí brať do úvahy pri stanovení celkovej platby)…“
Napríklad za rok 2023 je platba za poistencov štátu určená Prílohou č. 7 k Zákonu o štátnom rozpočte, v plnom znení takto:

Takže znovu polopate – táto v rozpočte určená suma sa vydelí počtom poistencov štátu – to je platba na jedného poistenca. Tá sa ešte vynásobí faktorom 7,142857 – a to bude vymeriavací základ, lebo len tak je splnený predchádzajúci paragraf, že sadzba je 14 %. To nie je vtip, to je Slovensko.

Argumentácia riaditeľa VšZP je minimálne oprávnená a oprávnené by boli aj otázky, či sa nepomýlili na Ministerstve financií pri vypracovaní podkladov pre rozpočet (je to verejná inštitúcia a podklady by mali byť verejne prístupné – ak vôbec existujú a ak celková platba nevznikla podobným spôsobom ako iné finančné „atómovky“ slovenských vlád).

Na záver sa ešte pristavím pri jednej časti listu Richarda Strapka:
„…som bol dnešným dňom telefonicky odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a to mimoriadne bizarným spôsobom počas mojej plánovanej dovolenky s rodinou.“

Toto je prejav akej personálnej kultúry? Mimoriadne ťažko by sa mi to komentovalo slušnými slovami, no verím, že naši čitatelia so štipkou inteligencie chápu všetko.

Pre tých, ktorí tú inteligenciu nemajú a schvaľujú tento spôsob pripomínam toto: minister aj riaditeľ VšZP vykonávajú verejnú službu vo vysokých funkciách. Oni v týchto funkciách reprezentujú hlavne nás – občanov, robia to za nás a v našom mene. Mali by mať voči sebe určitú dávku profesionálnej lojality a úcty. To, čo vidíme v tomto prípade, je špička ľadovca. Ak medzi takýmito vysokými funkciami progresívne tlieskate chrapúnstvu, tak si buďte istí, že zákon padajúceho guána zabezpečí, že dostanete, čo si zaslúžite, keď prestanete vyhovovať svojim terajším pánom.