Ilustračné foto: Marián Moravčík
Minulý týždeň som si prečítal názory ľudí na súčasné problémy.
Profesionálnych ekologických aktivistov si nevážim. Zneužívajú ekológiu na obhajovanie záujmov vládnucich elít.
Systém, ktorý Západ reprezentuje, dospel do kritického štádia. Elity si nepriznajú vinu za koristnícky systém, keď všetko podriadili zisku.
Preto sa ničia pôvodné biotopy, vymierajú druhy, kántria sa lesy, nivočí pôdohospodárstvo. Snaha zvaliť to na skleníkové plyny je scestná.
Ekologickí aktivisti sledujú uhlíkovú stopu, ale nie pri vojnových konfliktoch. Oni prví by mali byť zástancami mieru a nerobia to.
Tieto názory boli podnetom k napísaniu krátkeho komentára.
Sú to zaujímavé názory, na ktoré sa nedá len tak jednoducho reagovať, pretože je to naozaj vážny, no zložitý komplexný problém a to teraz nemyslím ako, najmä politikmi častokrát používanú, výhovorku.
Navyše koho dotyčný chápe ako profesionálnych aktivistov? A kto sú potom amatérski aktivisti?
Ako mi napísal profesor Peter Urban z Prírodovedeckej fakulty. V prvom rade nejde ani tak o ekológiu to znamená vedu o vzťahoch medzi organizmami navzájom, ako aj medzi organizmami a ich prostredím, o štruktúre a funkciách prírody a teda ekologických aktivistov, ale skôr o environmentalistiku čiže náuku o životnom prostredí, ktorá využíva aj poznatky z ekológie, ako aj ďalších vedných odborov a environmentálnych aktivistov.
Ako pacifista mám na všetky vojny rovnaký názor. Bez nich by nám bolo nielen lepšie, ale obrovské množstvá financií by sa mohli využiť aj na ochranu prírody, rovnako ako na školstvo, zdravotníctvo a podobne.
Dnes skutočne čelíme množstvu ďalekosiahlych a komplexných zmien, nových podmienok a výziev ktoré sú zároveň príležitosťami, označovaných ako globálna zmena.
Podmieňuje ju predovšetkým súčasná epocha antropocénu, kedy sa ľudstvo stalo najvýznamnejšou hnacou silou daných, stále silnejších a rýchlejších zmien.
V súčasnosti napríklad človek presúva po zemskom povrchu nielen po súši ale aj v pobrežných oblastiach asi desaťkrát viac materiálu ako samotná príroda, mám na mysli rieky, ľadovce, ostatné prírodné procesy.
Pokrok priniesol a prináša väčšiu efektivitu aj pri využívaní zdrojov a zvyšuje ich spotrebu kvôli zvýšenému dopytu.
Je jasné, že s tým súvisí aj rast konzumu v duchu kolobehu. Kúp, spotrebuj a vyhoď. Konzumná orientácia pritom posilňuje také ľudské vlastnosti ako sú chamtivosť, závisť, strata empatie a solidarity.
Súčasné aktivity nás ľudí pôsobia výrazne synergicky. Preto sa prekročili niektoré planetárne hranice, a rozvoj je dlhodobo neudržateľný.
Pri znižovaní negatívnych vplyvov človeka a jeho tlaku na prírodu by malo byť zásadným princípom systémové myslenie, čo znamená uvažovanie v širších súvislostiach aj o prírode, tlakoch človeka na ňu, jej prínosmi a benefitmi pre človeka, ale tiež kvalitou ľudského života.
Pretože vzťahy medzi človekom a prírodou sa netýkajú len jednej lokality a konkrétneho času, ale sú synergicky prepojené rôznymi priestorovými i časovými mierkami, ako aj mierkami rozhodovacích a politických aktivít.
Ako ďalej píše pán profesor. Každopádne je nutná globálna zmena, vrátane zmeny modulu spotreby, ale aj ľudskej morálky
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
Životné prostredie veľmi úzko súvisí s ekonomikou. Bolo to tak vždy. Aj vtedy, keď Londýn trápili nánosy sadzí a popolčeka z uhlia a na cestách vrstvy konského trusu. Aj vtedy sa to zmenilo úplným preorientovaním spotreby a hlavne jej „socializáciou“.
Ekologickí aktivisti síce hlásajú pekné myšlienky a je ich vidieť v médiách, ale nespomínam si, kedy niečo skutočne vyriešili k lepšiemu. Ich aktivity sú spravidla deštruktívne a plné emócií, lebo o toto majú médiá záujem. Kedy naposledy napísali v médiách o tom, ako skupina dobrovoľníkov (nie aktivistov) vyzbierala odpad okolo Liptovskej Mary?
Myslím, že ochrana prostredia musí mať opatrenia skĺbené s fungovaním ekonomiky a je to oblasť, v ktorej trh absolútne zlyháva – inými slovami, trh nevyrieši nič. Rozhodujúce impulzy zmeny sa nedajú čakať od koncových spotrebiteľov. A dosť ťažko aj od výrobcov, lebo inovátor na tomto poli znáša najvyššie náklady (a teda má nižší zisk).
A čo sa vojenských výdavkov týka, a to aj udržiavania armády v čase mieru, nieto ešte vo vojne, je to čistá záťaž na životnom prostredí. Kto má prioritu x % HDP na obranu – ten má životné prostredie v suteréne priorít.
