Prof. Jaroslav Husár
Moju úvahu začnem konštatovaním niekoľkých faktov.
L. Vašáková odpovedala na otázku: Vaša vízia do roku 2026, keď plán obnovy skončí? Odpoveď: „Mojim osobným úspechom bude, ak aspoň jedno z mojich troch detí sa rozhodne ostať žiť na Slovensku“.
V tom istom SME Peter Schutz má nadpis: Guvernér v negližé a žiadny polexit s podnadpisom zdá sa, že eskalácia politicko-spoločenského rozvratu bude jediným efektom reformnej jesene.
Denník N má nadpis Orbán si kupuje Slovensko. Elektrina pôjde hore aj po zásahu vlády, vyhlásil Sulík. Diaľnice sa predražujú, Kočner zanechal spúšť.
Pre mňa desivé slová. Práve preto musím spomenúť, že Ľ. Olach vo svojom diele o Karvašovi píše: „Ten obraz, keď ma prezident Tiso zavolal k sebe a ponúkol mi miesto guvernéra Slovenskej národnej banky, mám aj teraz pred očami… Po chvíli som sa spamätal a povedal som mu: „Pán prezident, ja som ten najnevhodnejší typ na túto funkciu. Som slobodomurár, bol som posledným česko-slovenským ministrom obchodu, mám socialistické presvedčenie, moja manželka je Češka, evanjelička…“ „Pán profesor“, odvetil mi, „toto všetko ja viem. Nechcem, aby ste robili politiku. To Vám aj zakazujem. Chcem, aby ste svoje vynikajúce odborné vedomosti dali do služieb Slovenska. To ako ste sa ako minister obchodu vedeli vyrovnať so stratou Sudet, ako aj ďalšie pozoruhodné hospodárske výsledky, Vás bezpochyby plne kvalifikuje na guvernérske miesto. Takže, ešte raz sa Vás pýtam, beriete to alebo nie“.
.
Karvaš zabezpečil, že Češi platili za jednu slovenskú korunu 7 českých. Vyvoláva to hrdosť. A iste aj čitateľ sa dobre pamätá ako to bolo s Kažimírom a jeho predchodcom Makúchom. Smutné. J. Makúch sa funkcie vzdal v prospech Kažimíra. Prezidentka SR Kažimíra vymenovala a teraz ho vyzvala, aby zvážil svoj odchod. Uvidíme.
Predchádzajúce úvahy som uviedol zato, že pri vstupe do EÚ sme nepočuli ani ekonómov EÚ ani vládnych ekonómov SR, že EÚ chce zabezpečiť relatívne rovnocenné podmienky realizácie pracovnej sily národov a národností , ktoré žijú v EÚ. Ba vôbec nám vedci ekonómovia EÚ nepovedali hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania (Nemci nie sú na Slovensku ako elektromontéri). Pred vstupom žiadali od nás až 30 kapitol, ktoré sa pripravovali pod vedením ekonómov z EÚ. Prečo? A tak nemáme spomenutý priemysel a poľnohospodárstvo, iba autá.
Potom, čo som vyššie uviedol, nevymysleli si v EÚ akési protirečenie medzi industriálnou úrovňou starých krajín EÚ a ekonomickou zaostalosťou strednej a východnej Európy? Ani v anglickej ani vo francúzskej literatúre som nenašiel, aby sa ekonómovia západu zaoberali, nazvem to, „Teoreticko-metodologickou expozíciou problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania“ v krajinách EÚ. Teda žiadne atribúty, príznaky medzioblastného ekonomického vyrovnávania. Totiž vyrovnávanie ekonomickej úrovne vystupuje v mnohostrannej zložitej podobe, čo naznačuje moja úvaha. Predovšetkým ako problém vyrovnávania medzi zaostalou, ako hovorí teória, oblasťou a vyvinutou oblasťou, alebo ako problém vyrovnávania medzi oblasťami. A vyššie spomenutá naša ekonomická orientácia a výsledky výroby aj na EXPO skôr dokumentujú, že sme mali rozvinutý priemysel (čipy, ktoré dnes chýbajú). Totiž to plynie aj z konferencie ekonómov v roku 1960 v Neapole, ktorá mala názov „O prekonaní zaostalosti juhu“. Išlo o Taliansko. Naši ekonómovia zostali prekvapení, čo sa tam dozvedeli.
Záver.
Začal som konštatovaním nepriaznivých faktov. Nebolo lichotivé, napríklad Kažimírovo lipnutie na funkcii. O švindľoch Deutsche Bank píše D. Enrich v diele Dark Towers. Nerešpektovanie zákona kolobehu peňazí ECB rozhasilo ceny energií a stavebných materiálov. Poukázal som na naše bohatstvo odvetví a bohatstvo poznatkov našich ľudí. Mrzí ma, čo nám ponúkla EÚ, jej ekonómovia, žiadali kapitoly. Viem, čo znamená porovnávať; poznám zložité metódy komparácie. Komplexnosť riešenia medzioblastných ekonomických problémov kladie zvýšené nároky predovšetkým na ekonomickú teóriu (neponúkli ju) vyžaduje od nej odpoveď na otázky, ktoré sú ozaj náročné (meranie zaostávania), koncepčne prepracovaného využívania zdrojov oblastí v záujme rozvoja ekonomiky, ktorá má uspokojiť potreby ľudí.
Máme však niekoľko organizácii, ktorých úlohy sa križujú RRZ, IFP, Útvar hodnota za peniaze a hlavne aj nadpisy s takýmto obsahom: Prvý slovenský oligarcha: Zaplatil si všetkých, ani to mu nepomohlo. Už sme prijali slovo plán (Plán obnovy). Spomenuté inštitúcie by mal nahradiť Úrad pre hospodársku stratégiu a plán.
Nevieme si uctiť dedovizeň.
Dedovizeň predstavuje okrem miesta žitia a bytia našich starých otcov a materí najmä všetko to, čo tu pre nás naši predkovia zanechali a o čo sa musíme starať, aby sme to my zanechali pokoleniam po nás. Teda nejedná sa iba o relatívne rovnocenné podmienky realizácie pracovnej sily v EÚ.
