.
Pozorne sledujem pripravovanú reformu zdravotníctva. Hneď v úvode musím konštatovať, že kým bude zdravotníctvo zamerané len na biznis a nie na zdravie, tak každá reforma je len kozmetická úprava.
Veľmi dôležité sú názory tých, ktorí majú praktické skúsenosti a kontakt so skutočným zdravotníctvom nie len názory politických účastníkov, ktorí sú často úplne bezradní a šermujú nedostatkom politickej vôle.
V prvom rade má byť spokojný pacient ako prijímateľ. A zároveň spokojný a motivovaný zdravotník je jedným s predpokladov, aby robil tak, aby bol spokojný pacient.
V každom prípade treba reformu zdravotníctva a nemocníc. Tlieskam každému, kto sa do nej pustí.
Lenže mnohí populisti už v minulosti videli, že pred voľbami nie je rozumné robiť nepopulárne opatrenie a tiež prečo by finančnú záťaž nereformovaného zdravotníctva neposúvali na krk novým vládam.
.
Problémov v našom zdravotníctve je už dlhé roky veľa. Napríklad aj v tom ako je ( ne) systémovo nastavené a ako sa v ňom strácajú zdroje. Aj v samotnom riadení nemocníc, kvôli ktorému sa neustále musí zdravotníctvo oddlžovať.
Som rád, že sa idú reformovať podvyživené nemocnice, ale súkromné laboratória, diagnostika, kde sa najviac ulievajú peniaze, sa nechajú tak ?
Čo sa týka samotných nemocníc obávam sa, že keď sa všetci pacienti, ktorí potrebujú ku všetkej úcte bežné ošetrenie, pôjdu do špičkovej nemocnice schopnej robiť špecializované výkony, zahrnú nemocnicu výkonmi, ktoré mohli dobre vyriešiť menej špecializované nemocnice u nich doma.
Ak tento stav potrvá dlhšie, špičková nemocnica sa môže časom utopiť v bežných výkonoch. Myslím z odborného hľadiska, pretože pre pacientov to môžu byť aj život zachraňujúce úkony. Na špecializované výkony nezostanú peniaze, čas, sily, priestory ani personál.
Zo špičkového pracoviska sa môže stať také, aké mali ľudia predtým v blízkosti bydliska a ktoré boli zrušené alebo umelo transformované na nižší štandard.
Ja osobne by som bol radšej operovaný v špičkovej nemocnici, ktorá je trochu ďalej, ako za humnami, kde taký zákrok robia raz za čas.
Pozornosť by sa mala zamerať aj na geriatrické kliniky, ale nie tak, ako spomína pán prednosta geriatrickej kliniky: „ďakujem pekne za Váš záujem o geriatriu. Môj názor: áno, mali by sa venovať, ale nie podprahovou deštrukciou odboru. Výboru Slov. gerontologickej a geriatrickej spoločnosti som už pred časom tlmočil môj názor, že táto procedúra v tejto podobe povedie k definitívnemu zániku akútnej lôžkovej geriatrie (t. j. špecializovanej nemocničnej starostlivosti o seniorov) v SR. „
.
Zdá sa mi, že reforma, ktorá je veľmi potrebná chce riešiť všetko a obávam sa, že potom nevyrieši napokon nič. Radšej si dať pár jednoduchých cieľov a na to minúť peniaze.
Skutočnou reformou podľa môjho názoru by bola úplná zmena filozofie zdravotníctva, teda presunutie priority od liečenia chorôb na podporu zdravia ľudí a od generovania ziskov na generovanie zdravia populácie. Nie som si istý, či k tomuto cieľu smeruje reforma.
Osobne som však presvedčený, že z každej krízy, či spoločenskej, medzinárodnej ba dokonca aj rodinnej, alebo každej ľudskej vedie cesta cez rozum a svedomie. Ak toto bude aplikované v slovenskom zdravotníctve, tak pacient bude v centre záujmu.
.
S pozdravom,
PhDr. Dušan Piršel
Riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím