Vyšlo pôvodne: https://blog.hlavnespravy.sk/29232/nehas-co-ta-nepali/
Kontroverzný výrok, ktorý je v dnešnej dobe ešte stále veľmi málo chápaný v našej spoločnosti. Na prvý pohľad sa zdá, akoby ho vymyslel ten najväčší egoista na Zemi. No v skutočnosti, ak sa doň pozrieme hlbšie, ide o výrok tých, ktorí sa celé dekády snažia decentralizovať riadenie ľudí na našej planéte (uvedomiť ľudí v oblasti riadenia, seba-riadenia).
Vnútorná podstata výroku
Pre správne pochopenie výroku je dôležité uvedomiť si koncepčný základ. Ten vychádza z reálnej podstaty fungovania nášho sveta – zo svetonázoru kolektivizmu. Osobne sa snažím svetonázor kolektivizmu vysvetľovať vo svojom projekte, v ktorom upriamujem pozornosť na základný princíp prepojených autonómnych vedomých jednotiek, kde náš vesmír prirovnávam k internetu týchto vedomých autonómnych jednotiek.
Aj keď často v projekte spomínam jednotu, vždy treba myslieť na fraktálnosť tejto jednoty. Nie sme kvapka v mori, ale sme more v jednej kvapke! Biela farba v sebe síce obsahuje všetky farby a odtiene týchto farieb. Ale vo svete ich z nášho uhla pohľadu reálne vidíme oddelené. Preto môžeme síce v absolútnom zmysle konštatovať, že svet naozaj čierno-biely je, keď vidíme jasný kontrast medzi všetkým a ničím, ale zároveň, keď sa na svet pozrieme z našej mierky, pomocou našej optiky, vidíme jasnú pestrofarebnosť a oddelenosť jednotlivých autonómnych jednotiek.
Pozeráme sa na svet z mierky, v ktorej sa zdá byť jednota na prvý pohľad len ezoterikou, vierou, fantáziou a teóriou…
Determinácia podstaty
Uvedomenie si fraktálnosti nášho sveta, pochopenie rovnakého vzorca v rozličných mierkach, nám výrazne zvýši schopnosť porozumieť nášmu spoločnému životu a pohľadu naň. Jednota, jedno spoločné vedomie, Boh, Vesmír…, sa fraktálne delí na nekonečné množstvo autonómnych jednotiek (jednôt, vedomí, bohov, vesmírov…) vo všetkých mierkach. Jediný absolútne výnimočný parameter, ktorý má každý z nás rozdielny, ktorý nás rozlišuje, je jeho poloha v priestore.
Absolútny základ v nás ostáva vždy rovnaký. My, všetko v nás, a všetko okolo nás, sme dôkazom neustále sa rozširujúceho vesmíru. Nenachádzame sa totižto v priestore, ale sme „nový“ priestor, sme súčasť neustále sa rozširujúceho jedného priestoru (vo všetkých mierkach). Naša poloha, naše súradnice, sú absolútne jedinečné v celom vesmíre. Vesmír úplne automaticky uvedomuje/vyplňuje stále nový priestor, z ničoho neustále vzniká niečo, z najmenšej jednoduchosti vzniká postupne obrovská komplexnosť. Uvedomovanie vesmíru, postupné zosvetľovanie farieb vesmíru, je objektívny proces, nedá sa zastaviť, je zakódovaný v podstate nášho bytia. Táto automatickosť rozširovania a uvedomovania, zakódovaná v nás, je priam dych vyrážajúca.
Vo vesmíre prebieha automatická samoorganizácia. Každá ľudská snaha centralizovať riadenie je proti zákonom prírody, a preto vždy takáto snaha nakoniec veľmi rýchlo stroskotá. Decentralizácia riadenia je cestou života.
Čo to znamená? Každý z nás je absolútne jedinečný vedomý priestor, na úrovni človeka, ktorý má schopnosť tvoriť, meniť, zveľaďovať svoj, ale aj priestor okolo seba (PRIAMO vždy len okolo seba). Každý z nás sa musí prioritne sústrediť na zveľaďovanie svojho priestoru, svojho okolia, aby naše okolie išlo cestou života, aby nebolo v rozpore so životom.
Musíme pochopiť, že vždy sa máme iba tak dobre, ako dobre sa má naše okolie. V našej spoločnosti musí byť prioritou docieliť samoorganizáciu prostredia.
Informačný obsah výroku
Samoorganizáciu spoločnosti získame iba uvedomením každej autonómnej vedomej jednotky (na úrovni tvorcu) zvlášť tak, aby sa každý jeden z nás vedel sám riadiť, sám organizovať, aby každý jeden chápal základný princíp fungovania vesmíru a vplýval prospešne/tvorivo na svoje prostredie. Píšem vám v podstate o základnej úlohe každého jedného rodiča/učiteľa. Nesmie byť cieľom našej spoločnosti vytvárať riadiace elity z vybraných jednotlivcov, ale musíme elity vytvoriť úplne z každého jedného z nás, aby každý jeden z nás vedel uriadiť priestor/situáciu vo svojom okolí, uhasiť oheň, v ktorom sa práve nachádza.
Výrok „nehas, čo ťa nepáli“, v podstate presne naráža na túto problematiku. V prvom rade, sa každý jeden z nás musí vedieť sústrediť na svoj priestor, na svoje okolie. Aby bol schopný svojou tvorbou, v prípade potreby, stabilizovať situáciu resp. zveľadiť svoje okolie, na ktoré má PRIAMY dosah.
Napríklad vo futbale má tiež každý jeden hráč pridelenú pozíciu, na ktorú sa musí vedieť sústrediť, aby bol futbal efektívny, dobre pozerateľný a dobre organizovaný. Hurá systém – všetci za loptou – patrí maximálne na školské ihriská. Tímy, ktoré majú hráčov samých schopných orientácie na svojej pozícií, a nie sú závislé od pokynov trénera. Tímy ktoré sa samoorganizujú, patria medzi tie najlepšie tímy na svete.
Ďalší príklad je ten, ak niekto z nás zistí deštrukčný proces vo svojom okolí, vždy musí byť skrátka pripravený a schopný tento deštrukčný proces rozpoznať a svojou aktívnou činnosťou deaktivovať na začiatku jeho vzniku.
Kontroverzný výrok „nehas čo ťa nepáli“ nás v skutočnosti nepriamo smeruje k efektívnemu riadeniu spoločnosti a tlačí nás k zapnutiu auto-korekcie v rámci spoločnosti.
Problém varenej žaby
Súčasná nedostatočná uvedomelosť ľudstva vytvára v našej spoločnosti nebezpečné situácie hraničiace s likvidáciou našej civilizácie. Žiaľ, naši rodičia, naši učitelia, nezvládli v dostatočnej miere svoju úlohu spoločnosti uvedomiť svoje potomstvo, pretože sami neboli schopní v 20-tom storočí uvedomiť si dôležitosť osamostatnenia, dôležitosť decentralizácie riadenia ľudstva. Nechali sme sa zhýčkať a svoje starosti sme si zvykli hádzať na druhých ľudí. Každé jedno dieťa, potom časom dopláca na hriechy (nevedomé správanie sa/nedostatočnú výchovu) svojich rodičov. Na Zemi vznikajú oblasti, v ktorých riadenie spoločnosti kolabuje. Stratili sme schopnosť rozoznávať riziká, rozpoznávať horiace požiare v spoločnosti, a ešte stále sme nezískali schopnosť automaticky (decentralizovane) zastabilizovať spoločnosť. Veď ako chceme hasiť požiar, ak ho vôbec nevidíme, ak ho nevieme rozpoznať?
Naši súperi, nevedomí individualisti (korporátne elity), sa naučili používať jednoduchú taktiku, ktorá nám zabraňuje v auto-korekcií našej spoločnosti. Salámová metóda postupných riadiacich manévrov dokáže spoločnosť rozdeliť a nasmerovať k deštrukčnému centralizovaniu moci v spoločnosti. Ukážkový príklad vidíme v povojnovom socializme, keď sa postupne od roku 1953 pomocou spolupráce KGB a CIA, premenili povojnové utopistické myšlienky k tvrdým kapitalistickým myšlienkam a k sebectvu 90-tych rokov. Doslova nás korporácie celé dekády varia v kotly ako žabu, ktorá vďaka pomalému postupnému zvyšovaniu teploty necíti, že je varená, že je určená na likvidáciu a nijako sa situácii, svojmu osudu nebráni.
Haló, varia nás, my horíme!
Uspaní americkým snom o nekonečnom raste ekonomiky neustále snívame o svojej ružovej budúcnosti, v ktorej si každý z nás (ak bude poslúchať, ak bude pracovať od rána do večera), bude môcť dovoliť postaviť svoj vlastný mrakodrap. Teda, ak nie mrakodrap, tak aspoň splatiť hypotéku na starý zateplený 60 ročný panelový byt. Naša viera k odborníkom prezentovaných hlavným mediálnym prúdom nám zatvára oči pred reálnymi problémami súčasnosti. Zatvára nám uši pred skutočnými odborníkmi, ktorí si môžu denno-denne aj hrdlo vykričať upozorňujúc na fatálne dopady krokov našej ospalej spoločnosti. Riadenie spoločnosti sa centralizuje do rúk najsebeckejším, najbohatším, najhlúpejším ľuďom na planéte. Títo sebci nás s radosťou vedú svojimi bláznivými nápadmi do katastrofy, do kolapsu našej civilizácie. Veru, píšem vám, čo najpriamejšie, haló! Preberme sa! My už horíme!
Žiaľ, extrémne riziko súčasnej situácie musí pochopiť každý jeden z nás do tej miery, aby sa prioritou v jeho živote stala stabilizácia svojho okolia. Iba spolu, spoločnou súčinnosťou, sme schopní vyhnúť sa blížiacej sa globálnej katastrofe. Globalisti a ľudská elita sú v súčasnosti pod extrémnym tlakom korporátnych bláznivých nápadov, ako sa zmocniť zdrojov celej planéty. Ako vytvoriť unipolárny svet s jedným riadiacim centrom a ako dosiahnuť trvalú udržateľnosť spotreby zdrojov ľudstva. Stojíme pred potenciálnym jadrovým konfliktom, pred dobou destabilizácie, stojíme pred depopuláciou ľudstva.
24.12.2021 mal premiéru unikátny film Don´t look up! (Nepozeraj sa hore), ktorý veľmi priamo ukazuje na absurdnosti riadenia ľudstva korporátnych elít. Film je trojským koňom globalistov v hniezde korporátnych elít (v Hollywoode).
Odporúčam pozrieť. ( https://www.csfd.cz/film/906706-k-zemi-hled/prehled/ )
My sa však sústreďme na problémy u nás doma, v našej spoločnosti (na Slovensku). Tie tiež obrovsky pália a máme ich na dosah svojich horiacich rúk. Každý z nás si musí uvedomiť problematiku a každý z nás musí začať ihneď hasiť požiar v jeho dosahu spôsobom, aby bol čo najefektívnejší a najúčinnejší.
Gastro sektor, cestovný ruch a služby
Už druhý rok sa nechápavo prizeráme na likvidáciu nášho gastro sektora, cestovného ruchu a celkovo našich služieb. Náš nástroj získavania zdrojov zo zahraničia, prostredníctvom turizmu sa likviduje. Tým sa pretrháva tok cudzích zdrojov dotujúci slovenskú ekonomiku, naše HDP, náš komfort. Pridaná hodnota zo služieb sa odkláňa do zahraničných reťazcov, bánk, do internetových služieb, cez ktoré naše zdroje vyprodukované našou prácou na Slovensku odtekajú zrýchleným tempom do zahraničia. 200 000 turistov sme nezmyselnými opatreniami v lete otočili na hraniciach a presmerovali ich do cudzích krajín. Pričom sme sami do zahraničia cestovali a naše úspory míňali v cudzích krajinách. Cez zimu sme si zasa zavreli svoje obchody. Všetky, okrem zahraničných reťazcov a presmerovali sme opäť toky svojich zdrojov do cudzích krajín, v ktorých obchody ostali otvorené.
Nemusím mať vysokú školu na to, aby som chápal, aké veľké inflačné obdobie máme pred sebou. Ak nezačneme premýšľať a manuálne, každý od seba, nezačneme podporovať našich obchodníkov, Slovákov, naše rezervy zdrojov skončia v zahraničí a nám neostane na Slovensku žiadna kúpna sila. Pýtam sa, ak si zlikvidujeme služby, aký komfort nás v budúcnosti čaká?
Makroekonomika
Behom dvoch rokov sa slovenský dlh voči zahraničným veriteľom zvýšil o 20%, absurdnosť tomuto číslu robí fakt, že my sme tento obrovský balík nepoužili do investícií v našej ekonomike, ale sme ho doslova prejedli. Vymenili sme kus našej budúcnosti za nezmyselné testy, ktoré nedokážu vzájomne rozoznávať chrípkové vírusy.
Na Slovensku sa v súčasnosti kradne bagrami a miesto toho, aby sme tieto samodeštrukčné snahy odsúdili a zastavili svojim dosahom, miesto toho sa snažíme na týchto procesoch sami zúčastňovať a sami nabaľovať. Vytváraním nových MOM centier, vytváraním nových tunelovacích zmlúv si myslíme, ako ľahko zarobíme, ako ľahko zbohatneme, na úkor našich občanov, akoby sme nevideli blížiacu sa infláciu, a neuvedomovali si, že všetky prostriedky nám čoskoro na účtoch splesnivejú.
Sami režeme konár, na ktorom všetci sedíme. My aj všetky naše rodiny.
Energetika
Oči na Slovensku máme stále zatvorené nad energetickou krízou, v ktorej sa už Európa topí. Európa v rukách bláznov podniká efektívne zelené kroky na likvidáciu svojho priemyslu, svojho životného štandardu, svojej energetickej bezpečnosti. Európa sa transformuje na stredoveký typ spoločnosti.
V 21-vom storočí, kedy všetci vieme, že technológia jadra je základným kameňom technológií budúcnosti, si svoje jadro ničíme, jadrové elektrárne uzatvárame a to všetko v časoch trvalého energetického deficitu. Miesto aby sme sa snažili energetický deficit stabilizovať zvýšenými dodávkami plynu z Ruska, miesto toho hromžíme zbraňami na ruských hraniciach a zastavujeme certifikáciu novo postavenej plynovej infraštruktúry.
Kolaps európskej elektrickej rozvodnej siete je otázkou pár mesiacov. Skúste si predstaviť, aké by to bolo, keď 90 % všetkého je dnes závislého od elektrickej energie a v momente nám táto energia vypadne na dva týždne. Dva týždne je odhadovaná doba, ktorá je potrebná na naštartovanie európskej rozvodnej elektrickej siete po tvrdom blackoute. Nastane nedostatok všetkého, nastane hladomor, nastane chaos.
Okupácia
Sebedeštrukčné európske tendencie s radosťou preberá aj „naša“ vláda, ktorá má v tomto čase hlavnú prioritu riešiť otázku rozmiestnenia cudzích vojsk na našom území. Rozhodli sme sa s našimi zaoceánskymi partnermi podpísať „zmluvu“, v ktorej sa zaväzujeme, že yankeeom dáme všetko čo chcú, čo budú chcieť, a dáme im ešte aj to, čo možno ani sami nechcú. Dáme im slobodu na našom území, dáme im privilegovaný status, beztrestnosť a sľubujeme im, že sa im na prsty nikdy nebudeme pozerať. Neviem prečo sa tomuto vraví vôbec zmluva a nie okupačná dohoda, ale budíš, PR je PR.
(Viac k téme: https://youtu.be/K5lXR9y0h6o )
Zahraničné americké vojská vyňaté spod našej jurisdikcie na našom území sú hrozbou na sto rôznych spôsobov. Podceňovanie tejto problematiky sa podobá momentu vo filme Don´t look up, keď sa skandujúci dav pozrel prvýkrát nad seba a zbadal ozaj rútiaci sa meteorit. V momente príchodu privilegovaných zahraničných síl na Slovensko sa nám okamžite všetkým zviažu ruky za chrbtom a ostanú nám len oči pre plač. Plakať budeme v čase chaosu, nedostatku, a zúriaceho zúfalého obyvateľstva, ktoré už nebude mať čo stratiť. Doba bezprávia bude, až do odchodu okupačných vojsk z nášho územia, spečatená.
Záver
Nie je potrebné, aby sme sa z našej pozície snažili vyriešiť problémy v Amerike, vo Francúzsku, v Nemecku, v Rusku.., je významne potrebné, aby každý jeden z nás sa snažil vyriešiť problém, na ktorý má priamy osobný dosah. Či sme úradníci, policajti, vojaci, zdravotníci, sudcovia, obchodníci, remeselníci, vždy musíme hasiť požiar, ktorý sa nás konkrétne dotýka, ktorý nás reálne páli. Iba tak dosiahneme efektivitu a auto-korekciu v riadení našej spoločnosti. Dnes horíme všetci, všetci na území Slovenska, áno aj „ajtíčkári“, či si to uvedomujeme, alebo nie.
Naše postupné uvedomovanie svetonázoru kolektivizmu, nás postupne naučí rozoznávať problémy v našom okolí v dostatočnom predstihu. V snahe zabrániť nadchádzajúcemu bláznovstvu je na teraz potrebné zmobilizovať sa a potiahnuť za jeden povraz. Nie je na čo čakať, „meteorit“ katastrofických udalostí je už priamo nad nami. Hasenie požiaru je veľmi jednoduché. Stačí ak svojou nereakciou na akcie bláznov zbavíme hlupákov vplyvu riadenia nad obyvateľstvom. Je treba svojou pasivitou sabotovať ich riadenie, ktorého sila pramení len z iluzórneho amerického sna. Každý dobre v dnešnej dobe vidíme bábky korporátnych elít, nech si tvrdia títo idioti čokoľvek, nepočúvajme ich! Riaďme sa výrokom Mahátma Ghándího:
Nemorálnemu systému najúčinnejšie pomáhate, keď poslúchate jeho nariadenia a príkazy. Nemorálny systém si nikdy nezaslúži takú oddanosť. Oddanosť nemorálnemu systému znamená podieľanie sa na jeho zle. Dobrý človek odporuje nemorálnemu systému celou svojou dušou.
.
Nastavovanie zrkadla je ďalšou významnou pomocou na preberanie našich spiacich spoluobčanov. Nebojme sa konfrontovať mainstreamové osobnosti s ich vlastnými vyjadreniami z minulosti. Databázy ich výrokov máme. Odhaľujme ich „odbornosť“, hoaxy, ich nevedomosť a šírme ich ďalej, zdieľajme ich naprieč spoločnosťou.
Ešte nie je nič stratené, elity v Európe sa začínajú preberať, či už je to snaha zaradiť jadrovú energiu do zoznamu zelených energií, alebo naše odvážne vystúpenia generálneho prokurátora, za ktorým očividne stoja sily, ktoré sú pripravené na všetky varianty vývoja situácie. Pokiaľ Rusi ostanú vnútorne silní a nerozpadnú sa (uvidíme podľa výsledku kazašskej krízy), veľmi rýchlo preberú riadenie aj nad našim územím (európskym) a stabilizujú našu nepríjemnú situáciu.
S rozuzlením ideme do finále a predpokladám, že behom roka 2022 sa rozhodne o našej budúcnosti. Na nás je, aby sme dopomohli, zo svojho miesta, svojou odvahou, svojou aktivitou, svojím postojom, všetkým stabilizujúcim snahám v našej spoločnosti. Podporujme sa navzájom. Hasme požiar zo svojho miesta nekoordinovane, ale zato efektívne.
Juraj Tušš
Pozrite tiež:
