Ilustračný obrázok – záznam z kabíny F15E Strike Eagle
Komentár Ivana Štubňu s redakčnou úpravou a dodatkom Mariána Moravčíka
USA a NATO zločinci v Juhoslávii bombardovali vlak – na Veľkú noc…
Na vlak prechádzajúci cez železničný most rieky Južnej Moravy boli 12. apríla 1999 vypálené najmenej dve laserom navádzané bomby. Dodnes sa nevie zistiť presný počet civilných obetí.
Každý rok 12. apríla o 11.40 hod. zastavuje vlak pred železničným mostom v Grdeličkej klisure na trati Belehrad-Niš-Ristovac. Sirény lokomotívy sa ozývajú do celého sveta za tento nevyšetrený a nepotrestaný vojnový zločin. K útoku došlo na druhý veľkonočný deň. Bol spáchaný úmyselný trestný čin útoku NATO šialencov na vlak, v ktorom sa viezli nič netušiaci ľudia. Zahynulo 16 ľudí, viac ako 50 utrpelo devastačné zranenia, následkom ktorých sa väčšina stala invalidnými. Vlak bol totálne zničený, most vážne poškodený a v okruhu 150 metrov boli poškodené aj okolité domy. Časti tiel odplavila voda. Oceľové časti vlaku a mosta boli roztrhané a poohýbané od obrovského žiaru. Dookola bola spálená zem. Medzi obeťami boli aj deti. Americký generál a zločinec Wesley Clark sa vyjadril, že došlo k omylu. Očití svedkovia žijúci v blízkej dedine však tvrdili, že bombardéry NATO lietali už niekoľko dní ponad most. Bombardovanie vlaku tak bolo zjavným úmyslom neonacistictických zločincov NATO.
Na pamiatku obetí sa každý rok pri moste položia vence, kvety a koná sa spomienkové stretnutie na uctenie si pamiatky obetí amerických zločinov. A siréna vlaku pripomína zločiny NATO…
Stručný sumár bombardovania Srbska
V priebehu 11 týždňov počas bombardovania NATO došlo celkovo k 2300 leteckým útokom na 995 objektov. Zhodených bolo 14.000 bômb, vrátene tých s ochudobneným uránom. Použitá bola aj kazetová munícia, ktorá aj teraz predstavuje hrozbu pre obyvateľstvo. Zabitých bolo viac ako 2500 civilistov, 88 detí, viac ako tisíc vojakov a policajtov – obrancov vlasti. Viac ako 12 000 ľudí bolo zranených a zmrzačených. Viac ako 1000 bolo nezvestných. Viac ako 250.000 Srbov a iných etník bolo nútených opustiť svoju vlasť Kosovo. Neskôr mnohí Srbi, ktorí neodišli z Kosova, boli beztrestne povražení UCK. Vypálených a zrúcaných bolo viac ako 80 pravoslávnych kostolov v Kosove. NATO vedome útočilo na civilov a civilnú infraštruktúru.
Najmenej 40.000 domov bolo buď úplne zničených, alebo poškodených. Zdevastovaných bolo približne 90 historických a architektonických pamiatok. „Materiálne škody spôsobené náletmi dosiahli viac ako 30 miliárd dolárov;“
Zničené a poškodené boli priemyselné podniky, infraštruktúra, obchodné a civilné objekty, napríklad: čínske veľvyslanectvo v Belehrade, 39 škôl (6 materských,19 základných, 6 stredných a 8 vysokých škôl), 31 zdravotníckych zariadení (15 nemocníc, 5 medicínskych centier, 11 polikliník a ambulancií), 59 cirkevných objektov (23 kláštorov, 31 kostolov, 1 kaplnka, 4 cintoríny).
Z PRIEMYSELNÝCH OBJEKTOV to boli 2 rafinérie, 1 železiareň, 18 strojárenských tovární, 14 chemických tovární, 7 elektrotechnických tovární, 3 automobilky, 4 továrne na výrobu pneumatík, 4 továrne na výrobu nábytku, 7 potravinárskych tovární, 5 textilných a 4 obuvnícke továrne a 7 ďalších priemyselných objektov.
Z OBJEKTOV INFRAŠTRUKTÚRY boli poškodené alebo zničené 2 teplárne, 1 hydroelektráreň, 4 transformátory, elektrodistribúcia a elektrické vedenie, 16 skladov paliva, 3 sklady plynu, 3 čerpacie stanice,1 železničné depo, 4 železničné stanice a 17 tratí, 75 mostov, 6 nadjazdov, 8 magistrálnych ciest, 4 autobusové stanice, 4 pošty, 4 civilné letiská, 3 firmy automobilovej dopravy, 1 riečna lodenica, 1 prístav, 3 satelitné stanice, 6 vysielačov, televízna veža, 2 budovy rádií, atď.
Z HOSPDÁRSKYCH OBJEKTOV bolo poškodených alebo zničených 12 poľnohospodárskych družstiev, 4 farmy, 2 plantáže, 3 vínne pivnice, 4 národné parky a lesné hospodárstva, 5 stavebných podnikov, 2 riadiace budovy, 7 hotelov, 2 motely, 2 kúpele, 2 banky, 7 obchodných podnikov, 2 obchodné domy, 4 potravinové sklady, 2 meteorologické stanice a veľké množstvo rodinných domov, bytových domov, štvrtí a sídlisk.
Pri bombardovaní boli použité aj zbrane, ktoré sú podľa všetkých medzinárodných konvencií zakázané. Na rôzne civilné ciele bolo použitých vyše 50 000 projektilov s ochudobneným uránom. Zem je tak kontaminovaná na tisíce rokov. Na 112 cieľov bolo vypustených 36 000 kazetových bômb a bolo použitých 15 000 kg munície s rádioaktívnymi prímesami.
Negatívne následky tohto aktu aliancie NATO sú obrovské. Aj niekoľko rokov po tejto operácii v zasiahnutých oblastiach rastie počet nádorových ochorení. Konkrétne v súčasnosti je o 30% vyšší, ako pred bombardovaním. Vzrast počtu detí s genetickými poruchami, počtu spontánnych potratov a predčasne narodených detí je alarmujúci.
Okrem hlavných mierových medzinárodných dokumentov NATO pri bombardovaní Juhoslávie porušili nasledovné dokumenty:
– Dohovor o vplyve na životné prostredie z r. 1977
– Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z r. 1982
– Deklarácia o životnom prostredí v Štokholme z r. 1972
– Dodatkový protokol č 1. Ženevského dohovoru. V oblasti ochrany vojnových obetí medzinárodných konfliktov z r. 1949
– Dohovor o používaní niektorých druhov munície
– Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy
– Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (r. 1987 v znení v roku 1997)
– Uznesenie podvýboru pre prevenciu diskriminácie a ochranu menšín Komisie OSN pre ľudské práva z roku1996 a1997
Čo bolo v bombách?
Urán 238 má polčas rozpadu 4,5 miliárd rokov, Neptún 237 a plutón 239 sú látky, ktoré sú mnohonásobne karcinogénnejšie ako urán majú polčas rozpadu okolo niekoľko tisíc rokov.
Americkí vrahovia a zločinci NATO dodnes neboli za spáchané zločiny potrestaní!!!
Z mesta SNP Ivan Štubňa
Zdroj: https://www.politika.rs/sr/clanak/504625/Godisnjica-NATO-zlocina-u-Grdelickoj-klisuri
Dodatok o bombardovaní mosta (osobného vlaku) v Grdelici
Posúdeniu incidentu pri Grdelici sa venovala aj komisia OSN pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Jej cieľom bolo zistiť, či existujú skutočnosti, ktoré by vyžadovali vedenie kriminálneho vyšetrovania niektorých rozhodnutí a činov armád NATO počas vojenskej akcie proti Srbsku. Celý dokument je tu, no z jeho obsahu si všimneme najmä časť IV/B/i, ktorá sa konkrétne týka bombardovania v Grdelici. O kritickom okamihu tesne pred dopadom bomby na most a vlak (vyššie vložené video) sa tu, s odkazom na oficiálne vyhlásenia najvyššieho veliaceho dôstojníka – generála Clarka, píše toto:
Navádzač už v tejto fáze útoku nebol schopný bombu zneškodniť a tá zasiahla vlak. Výbuch bomby rozlomil druhý vagón vlaku na dve časti. Navádzač zistil, že most ostal neporušený a aby splnil rozkaz zneškodniť most, rozhodol sa zasiahnuť svoj druhý zámerný bod, ktorý bol na druhom konci mosta. Medzitým sa však vlak posunul a časť z neho sa dostala až na druhý koniec, kde ho zasiahla druhá bomba.
Vo vysvetlení gen. Clarka stálo za povšimnutie niekoľko nepresností a nejasných miest, niektoré z nich konštatovala aj komisia vo svojej správe. Napríklad:
- Člen komisie Ekkehard Wenz spochybnil vysvetlenie gen. Clarka, ktorý vždy hovoril o letcovi, ktorý riadil bombu, slovom „pilot“. Lietadlo F15E Strike Eagle, ktoré uskutočnilo útok, však bolo dvojmiestne a navádzanie bomby vykonával druhý člen posádky, nie pilot. Zároveň E. Wenz poukázal na to, že navádzač videl vlak najmenej 7 – 8 sekúnd pred dopadom bomby (zreteľné na videu) a zameriavacie kríže stále sledovali bod, do ktorého musel prísť aj vlak. Nebol viditeľný žiadny pokus odkloniť miesto dopadu bomby.
- Gen. Clark pri vysvetlení povedal, že šlo o „pomerne dlhý most“ a že pilot predpokladal, že na druhom konci mosta vlak nebude. Most však má asi 50 metrov a je zreteľne viditeľné, že je podstatne kratší ako vlak. Príklady na brzdnú dráhu vlaku sú predmetom fyziky na základnej škole.
- Dopad druhej bomby nebol okamžitý. Časový rozdiel bol asi 3 minúty (potvrdzujú svedkovia v dokumente Grahama Philipsa) a lietadlo medzitým urobilo celý okruh. Ak aj komisia mohla pripustiť, že pri prvom zásahu letec o vlaku nevedel, pri druhom vedel veľmi jasne, že na moste je zasiahnutý vlak. Konanie letca – plnenie rozkazu bez ohľadu na prípadné civilné obete – potvrdzuje aj gen. Clark tým, že podľa neho piloti žiadny predpis neporušili.
- Velenie NATO odmietlo odpovedať na technické otázky komisie ohľadom konkrétneho typu munície, ktorá bola pri tomto incidente použitá.
Napriek všetkým nevysvetleným nejasnostiam komisia výslovne konštatovala, že podľa jej známych informácií je ďalšie vyšetrovanie incidentu ako úmyselného vojnového zločinu neopodstatnené a neodporúča ho realizovať. Rovnaké konštatovanie bolo uvedené pri všetkých skúmaných incidentoch a predmetom vyšetrovania vojnových zločinov sa teda nestal žiadny čin armád NATO v bývalej Juhoslávii.
Komentár: Dnes je veľmi aktuálna a naliehavá otázka vyšetrenia vojnových zločinov na Ukrajine. Vo svetle skúseností z vyšetrovania vojnových zločinov v bývalej Juhoslávii sú na mieste pochybnosti, či pri takomto vyšetrovaní vôbec pôjde o spravodlivosť a zabránenie zbytočným civilným obetiam v budúcnosti – veď to je hlavným záujmom nás, potenciálnych civilných „kolaterálnych“ účastníkov. Namiesto toho sa zdá, že vyšetrovanie a trestanie vojnových zločinov sa používa len ako súčasť vojny na pokračovanie v násilí, keď už to víťazom mierový stav formálne nedovoľuje.
Marián Moravčík
