Nech nikto nepodceňuje starca, ktorý v kolíske počúval Rock.
Skladba Murder Most Foul (Najodpornejšia vražda), o zavraždení prezidenta Johna F. Kennedyho, je labutia pieseň Boba Dylana. Skladba má niekoľko naj. Má takmer plných 17 minút, čím sa stáva Dylanovou najdlhšou skladbou. Zrejme je aj jeho najdlhšie odkladanou. On sám na Youtube napísal:
„Greetings to my fans and followers with gratitude for all your support and loyalty across the years. This is an unreleased song we recorded a while back that you might find interesting. Stay safe, stay observant and may God be with you. – Bob Dylan“ (Pozdravujem svojich fanúšikov a sledovateľov s vďakou za všetku vašu podporu a lojalitu po celé tie roky. Toto je nevydaná pieseň, ktorú sme nahrali už dávno a mohla by vás zaujímať. Opatrujte sa, buďte ostražití a nech je Boh s vami. – Bob Dylan)
Človek sa neubráni dojmu, že Bob Dylan chcel ukončiť svoju kariéru vydaním svojho najsilnejšieho protestsongu. V zákulisí sa o tom vedelo, aj o obsahu… a systém sa pokúsil skorumpovať ho Nobelovou cenou. Nevyšlo to. Ale o tejto piesni ste sa možno z hlavného prúdu ani nedozvedeli. Vydal ju 27. 3. 2020, teda tesne po začiatku prvých totálnych lockdownov. Poznáme Boba Dylana, takže sa oprávnene môžeme domnievať, že zverejnenie práve tejto skladby práve v tomto čase nie je ani náhodou náhodné. Lebo, ako vraj povedal kedysi Mark Twain, história sa neopakuje, ale často rýmuje.
Pochopiť význam tohto textu je ťažké aj pre súčasného Američana, lebo obsahuje veľa inotajov a odkazov na udalosti, o ktorých médiá rady mlčia. Ide hlavne o americké reálie, preto je tento text do slovenčiny prakticky nepreložiteľný. No veľmi pekný výklad som našiel na portáli Who.What.Why. Dylanov text bez dvojznačností akcentuje „konšpiračnú“ teóriu o sprisahaní na najvyšších miestach. Dylan jednoznačne o vrahoch hovorí v množnom čísle a v mnohých narážkach hovorí o tom, že ho zabili tí, čo ho mali chrániť.
Aj samotný názov piesne je replikou z Hamleta a zo Shakespeara si pamätáme, že ju predniesol Hamletov otec, dánsky kráľ, keď ako duch synovi oznámil, že ho zabili sprisahanci z vlastnej rodiny, bažiaci zmocniť sa vlády v kráľovstve a keď ho zaviazal, aby túto vraždu pomstil. Dylanov text, keď farbisto a emotívne popisuje detaily vraždy JFK, má v sebe pochmúrnu atmosféru z Hamleta a iných Shakespearových tragédií celkom zámerne.
Zavraždenie JFK bolo presným opakom zázraku. Zázraky sú prospešné udalosti, ktoré zdanlivo odporujú prírodným zákonom. Podobne aj oficiálne vysvetlenie vraždy odporuje prírodným zákonom, ale táto udalosť mala veľmi neblahý dopad na beh dejinných udalostí. Dnes sa už nedozvieme, čo by sa mohlo stať, keby k tejto vražde nedošlo. Či by sa napríklad zmiernilo napätie studenej vojny smerom k mieru, či by sa skôr ukončil vietnamský konflikt, alebo prehĺbila demokracia v USA.
Že to nie sú falošné hypotézy, potvrdzujú aj viacerí nezávislí autori, námatkovo spomeniem knihu Jamesa W. Douglassa „JFK a nevysloviteľné: prečo zomrel a prečo na tom záleží“. Tu je prehľadne zhrnutá podstata hlbokého konfliktu medzi JFK a CIA.
Kto mal z vraždy najväčší prospech, to Dylan naznačuje narážkou, že „všetko záviselo od načasovania a toto načasovanie bolo perfektné“. Johnov brat Robert Kennedy bol v čase vraždy generálnym prokurátorom a medzi prvými sa obrátil na šéfa CIA Allena Dullesa, aby zistil, či s tým CIA nemá niečo spoločné. Dnes vieme aj to, že Robert prežil JFK len o niekoľko rokov a podobne ho zabil „osamelý strelec“ z osobných pohnútok. Aj toto naznačuje Dylan v texte, že monštrá si prídu aj po prezidentových bratov.
Dylana v texte fascinuje, že vražda JFK sa udiala mnohým ľuďom na očiach, no záhadným spôsobom ako keby si verejnosť pod vplyvom šoku nedokázala tie najdôležitejšie detaily vybaviť. Verejnosť a nasledujúce generácie potom prijali mýtus osamelého strelca, na ktorom v záhadnej zhode spolupracovali médiá, vláda aj vyšetrovacia komisia.
Z mnohých pripomienok významných osobností a kultúrnych diel z tých čias vyplýva pocit, že Dylanova generácia bola taká oslnená jednotlivými prvkami popovej kultúry, že si ani nevšimli, ako im pred očami prebehol štátny prevrat a násilne zvrátil pripravené udalosti k zlému koncu.
Možno práve toto je najsilnejší odkaz Dylana tej súčasnej generácii, že história sa rýmuje a uprostred vírusovej krízy sa nám pred očami znovu deje niečo grandiózne nekalého.
