Mocenské prevraty na Slovensku…

Ilustračný obrázok: Pixabay

Za prvý a najdôležitejší mocenský prevrat v novodobých dejinách Slovenska by mal považovaný ten, ktorý je označovaný floskulou „Boj za slobodu a demokraciu“. Tento prevrat je dokonca oslavovaný štátnym sviatkom bezočivo ukradnutým študentom, ktorí sa postavili nacistickému vojnovému šialenstvu.

Od uskutočnenia „Zamatového prevratu“ sa odvíja následný mocenský boj v našom štáte.

Príprava „Zamatového prevratu“ bola dlhodobou záležitosťou.

 Mnohí si určite spomenú ako potajomky počúvali Hlas Ameriky, alebo Slobodnú Európu a vôbec si neuvedomovali, čo to všetko v skutočnosti znamená. Štedro podporované disidentské hnutie Václava Havla a cielená, dlhodobá mediálna propaganda, priniesli svoje výsledky.

Študenti rovnako ako dnes „nezávisle“ vyšli do ulíc a protestovali proti vtedajšej vláde. Pridali sa k nim občania, ktorí uverili klamstvu o násilnej smrti  „študenta Šmída“ a spoločne si vyprotestovali „zmenu“.

Vládnuca komunistická garnitúra bola prestarnutá a tá mladšia „progresivisticky“ prevzala moc.

Základný prvok prevratu  v podobe protestujúcich študentov bol pri rozpútavaní mocenských nepokojov na Slovensku a aj vo svete použitý nespočetnekrát.

Ďalším zásadným mocenským prevratom na Slovensku bol „bicyklový majdan“ Mikuláša Dzurindu. Na tento prevrat podľa slov Martina Šimečku prispel jeho priateľ a mecenáš politickej filantropie G. Soros dvadsiatimi miliónmi dolárov a pomohol tak poraziť Mečiara. Stalo sa tak po tom, čo vtedajšia ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová označila Slovensko za „čiernu dieru Európy“.

Ľudia znova uverili klamstvám, tentokrát o dvojnásobných platoch a sladkým rečiam „kresťanských politikov“, no napokon znova prišli vytriezvenie z eufórie. Namiesto sľubovaných dvojnásobných platov prišlo uťahovanie si opaskov a výpredaj strategických podnikov za dumpingové ceny „zahraničným investorom“. Slovensko sa tak stalo plnohodnotnou kolóniou Západu a po tvrdých „ekonomických reformách“ sa stalo členom Európskej únie.

V skutočnosti bol  týmto spôsobom na Slovensku odskúšaný nový model „mocenských prevratov“, ktorý bol neskôr použitý na Ukrajine v roku 2004 a začala tak nová éra tzv. „farebných revolúcií“.

Po roku 2007, keď na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii ruský prezident V.V. Putin vo svojom prejave skritizoval politiku USA, najmä za jej zasahovanie do záležitostí iných štátov, čiže vyvolávanie krvavých prevratov, vojenských konfliktov a porušovanie medzinárodného práva, a to najmä na Blízkom východe,  bolo zrejmé, že mal pravdu a začnú najväčšie preteky v zbrojení v histórii súčasného sveta.

Slovensko bolo v tej dobe už tri roky členom NATO, ktorého hranice sa nebezpečne približovali k hraniciam Ruskej federácie. V skutočnosti sa tak náš štát stal nárazníkovou zónou pre možný konflikt Západu s Ruskom.

Medzitým sa na Slovensku po ukončení dvoch Dzurindových vlád dostala k moci prvá Ficova vláda a začala nielen jeho kariéra ako premiéra, ale aj tzv. „Ficova éra“ na Slovensku. Keďže prevzatie moci „proatlantickou“ vládou Ivety Radičovej skončilo jej povalením a následnými predčasnými voľbami, k moci sa tento raz  znova dostal R. Fico a vytvoril vládu jednej strany. V tom období sa však udiali mnohé veci, ktoré mali dopad aj na SR  a tou najdôležitejšou bol krvavý prevrat na Ukrajine. Na Slovensku sa stal prezidentom Andrej Kiska, ktorý bol doslova marketingovým produktom západným mocenských štruktúr a najmä ich novým experimentom s názvom „Ako vyrobiť prezidenta“.

Po voľbách v r. 2016 keď Fico znova vyhral voľby a vytvoril vládnucu koalíciu sa na Slovensku rozpútal ešte silnejší mocenský boj, ktorý vyvrcholil tragickou vraždou novinára Kuciaka a jeho snúbenice. Tento doteraz riadne nevyšetrený zločin, označený I. Matovičom ako „míľnikom“,  bol spúšťacím momentom prevratu voči Ficovej vláde, ktorú napokon vládnuca koalícia  ustála a po výmene premiéra dovládla celé volebné obdobie. Aj keď mocenský prevrat nevyšiel presne podľa zadania a pokynov mocenských mecenášov, predsa priniesol svoje ovocie. Na post hlavy štátu sa dostala takmer neznáma žena, právnička a aktivistka, spoluzakladateľka a podpredsedníčka strany Progresívne Slovensko Zuzana Čaputová. Pani Čaputovú vo voľbách podporil aj spomínaný G. Soros, ktorý sa tým verejne pochválil v známom rozhovore v denníku The Guardian.

Po parlamentných voľbách v roku 2020 sa konečne dostali k moci tí ,“správni“, síce bez Progresívneho Slovenska  a vytvorili „vládu štyroch milionárov“, ktorí doviedli nás štát do stavu „klinickej smrti“. V tom čase sa na občanoch Slovenska vykonávali medicínske a sociálne pokusy a Slovensko sa politikou prezidentky a najmä „ministra vojny“ Naďa stalo štátom, ktorý ohrozoval bezpečnosť celej Európy. V období tvrdých lockdownov, počas ktorých boli ľudia zatvorení vo svojich domovoch ako zvieratá v klietkach, sa po slovenských cestách a železniciach presúvali obrovské konvoje zbraní na Ukrajinu, kvôli plánovanému útoku Kolektívneho západu proti Rusku. Dôkazy, že Západ konflikt dlhodobo plánoval postupne vychádzajú najavo. A práve kvôli tomu bolo nutné, aby sa k moci  na Slovensku tak ako aj v iných štátoch dostali takí ľudia, servilní poskokovia západu,  ktorí nemali problém ohroziť vlastných obyvateľov krvavým vojenským konfliktom. Pretože Slovensko malo podľa mnohých indícií  Ukrajine prevziať štatút vojnového územia proti Rusku, rovnako ako aj iné štáty tzv. „Bukureštskej deviatky“.  

Politická aj spoločenská situácia vyústila do predčasných volieb, ktorým predchádzala najšpinavejšia predvolebná kampaň v histórii Slovenska, pretože išlo skutočne o veľa. R. Fico zložil spolu s koaličnými partnermi svoju štvrtú vládu a boj o moc sa začal znova vyostrovať. Po prezidentských voľbách, v ktorých zvíťazil Peter Pellegrini bolo zrejmé, že Slovensko sa nevyhne novému mocenskému prevratu.

Začalo obdobie vyhrážania sa bombovými útokmi na školách, čo vyvolávalo spolu s nenávistnou, mediálnou protificovskou kampaňou nepokoj v štáte, ktorý vyvrcholil atentátom na R. Fica. Nasledovali ďalšie hackerské útoky napríklad na kataster, či Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.

Počas posledných týždňov sa náš štát znova zmieta v obrovských nepokojoch, ktoré organizujú mimovládne organizácie priamo napojené na „kyjevský režim“, ktorý je už dnes odsúdený na zánik.

Premiér Fico dňa 21. januára 2025 zabránil krvavému mocenskému prevratu, ktorý bol na Slovensku pripravovaný. A aj keď  mainstreamové médiá a opoziční politici stále tvrdia, že žiadny prevrat sa nechystal, tak dôkazy, ktoré sami rýchlo zverejnili a ktoré označili ako „výtvor umelej inteligencie“, svedčia o inom. Rovnako vychádzajú najavo nové fakty o prepojeniach opozičných priamo na žoldniersku vojenskú jednotku „Gruzínska légia“, ktorá sa zúčastnila prevratu na Ukrajine a v súčasnosti v Gruzínsku. Takisto vychádza najavo to, že mnohé tieto mimovládne organizácie a média, ktoré sa priamo podieľajú na politickej a mocenskej destabilizácii Slovenska boli finančne podporované agentúrou USAID, ktorá poskytovala granty na presadzovanie demokratických princípov, čiže na mocenské prevraty a odstraňovanie nepohodlných politikov a vlád po celom svete a dnes je jej činnosť zastavená.

Preto je potrebné zamyslieť sa nad tým, čo v skutočnosti znamenalo „frajerské gesto nepodania ruky prezidentovi“ študentom s ukrajinskou stuhou na saku, patriacim do preferovanej menšiny, ktorý chodí rečniť na protesty. Rovnako je potrebné zamyslieť sa nad tým, čo znamenala návšteva slovenskej delegácie u prezidenta Zelenského práve vtedy, keď sa na Slovensku udiala ďalšia tragédia a rukou rovnako nadaného študenta zahynuli dve nevinné obete.

Moc má pre mnohých opojnú chuť a mnohí z tých, ktorí sa okolo nej čo len obtrú sú schopní kvôli nej zrádzať seba aj celé národy a štáty.

Ako sa vyvinie situácia na Slovensku a či niekto z tých, ktorí vedome páchali vlastizradu ponesú  plnú zodpovednosť ukáže čas.

Devana

Slnovratovo 13. 2. 2025

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


Niektoré funkcie môžu používať súbory cookie na prispôsobenie obsahu, na vykonávanie funkcií sociálnych médií a na analýzu návštevnosti. Niektoré informácie o tom, ako používate našu stránku, môžu používať aj tretie strany, ktorých softvérové doplnky používame. •We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic.  We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Súhlasím / Accept
Nesúhlasím / Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie nameActive

Kto sme

Webová adresa našej stránky je: https://www.belobog.sk.

Komentáre

Keď návštevníci stránky napíšu komentár, uchovávame údaje, ktoré sú zobrazené vo formulári s komentárom, spolu s IP adresou návštevníka a reťazcom agenta z prehliadača používateľa, aby sme mohli vylúčiť spam.Službe Gravatar môžeme poskytnúť anonymizovaný reťazec odvodený od vašej e-mailovej adresy (tzv. hash), aby sme mohli zistiť, či túto službu používate. Zásady ochrany osobných údajov služby Gravatar nájdete tu: https://automattic.com/privacy/. Po schválení vášho komentára bude spolu s vašim komentárom zverejnený aj váš profilový obrázok.

Médiá

Ak na stránku nahrávate obrázky, nemali by ste spolu s nimi nahrávať aj meta-údaje o polohe (EXIF GPS). Návštevníci stránky si môžu vaše obrázky stiahnuť a dostať sa k údajom o polohe, ktoré sú zapísané v meta-údajoch.

Súbory cookie

Ak na našej stránke napíšete komentár, prehliadač vám môže dať možnosť uložiť do súboru cookie vaše meno, e-mailovú adresu a webovú stránku. Je to kvôli vášmu pohodliu, aby ste tie isté údaje nemuseli vyplňovať znovu pri nasledujúcich komentároch. Životnosť týchto súborov cookie trvá jeden rok.Na našej prihlasovacej stránke môžeme nastaviť jeden dočasný súbor cookie, aby sme vedeli zistiť, či váš prehliadač tieto súbory akceptuje. Tento súbor cookie neobsahuje žiadne osobné údaje a hneď po ukončení prehliadača sa vymaže.Keď sa prihlásite, nastaví sa niekoľko súborov cookie, do ktorých sa uložia vaše prihlasovacie informácie a vaše preferencie zobrazenia. Životnosť prihlasovacích súborov cookie trvá dva dni a súborov s preferenciami jeden rok. Ak si vyberiete možnosť „Zapamätať si ma“ (po anglicky „Remember Me“), prihlasovací súbor vydrží dva týždne. Ak sa odhlásite, prihlasovacie súbory cookie sa odstránia.Ak budete upravovať alebo zverejníte článok, vo vašom prehliadači sa uloží ďalší súbor cookie. V tomto súbore cookie nie sú žiadne osobné údaje a je v ňom len identifikátor článku, ktorý ste práve mali otvorený. Po uplynutí 1 dňa bude neplatný.

Zahrnutý obsah z iných webových stránok

Články na tejto lokalite môžu obsahovať zahrnutý obsah (napr. videá, obrázky, články atď.). Zahrnutý obsah z iných webových stránok sa správa rovnako, ako keby sa návštevník nachádzal na webových lokalitách, z ktorých takýto obsah pochádza.Tieto webové lokality môžu tiež zhromažďovať údaje o vás, používať súbory cookie, zahrnovať nástroje sledovania od tretích strán a monitorovať vaše interakcie s týmto zahrnutým obsahom. Samozrejme sa to týka aj situácie, ak máte na danej lokalite konto a ste prihlásení, vtedy tiež môžu sledovať vaše interakcie so zahrnutým obsahom.

S kým zdieľame vaše údaje

V prípade, že požiadate o resetovanie hesla, do príslušného e-mailu bude zahrnutá vaša IP adresa.

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Ak na stránke napíšete komentár, tento komentár a s ním súvisiace meta-údaje sa uchovávajú na neurčito. Dôvodom je, aby sme mohli rozoznať následné súvisiace komentáre a aby sme ich mohli potvrdzovať automaticky a nenechali čakať na manuálne potvrdenie.Užívateľom, ktorí si na našich stránkach vytvoria konto (ak bude taká možnosť), tiež uchovávame osobné informácie, ktoré oni zadajú vo svojom používateľskom profile. Všetci používatelia môžu svoje osobné informácie kedykoľvek vidieť, upraviť aj odstrániť (s výnimkou používateľského mena, ktoré sa nedá zmeniť). Tieto informácie sú tiež viditeľné pre administrátorov stránok, ktorí ich tiež môžu meniť.

Aké práva môžete uplatňovať na svoje údaje

Ak máte ne tejto stránke konto alebo ak ste napísali komentáre, môžete požiadať o exportovanie osobných údajov, ktoré o vás uchovávame vrátane údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tiež požiadať, aby sme všetky takéto informácie o vás  odstránili. Toto sa však netýka informácií, ktoré sme povinní uchovávať z administratívnych, právnych alebo bezpečnostných dôvodov.

Kam odosielame vaše údaje

Komentáre návštevníkov môže kontrolovať automatická antispamová služba tretej strany.

Who we are

Our website address is: https://www.belobog.sk.

Comments

When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection.An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year.If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser.When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed.If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website.These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue.For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where we send your data

Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings
Návrat hore