Stĺpy ste, hej, neúnavné.
Tak odkázal vám básnik.
Čo jemu vy?
On iba vypovedal.
O čom?

Ako mu bolo pod Roháčmi a Chočom?
Krstiteľnicou, v ktorej ho pokropili
zo zeme soľou,
z neba hviezdami.

Ako mu bolo, keď stál pred vami
na každodennej samomluvnej púti,
rukami o palicu opretý
a hlavou o vás?

Velebný pastier oviec zakríknutých.
Sám sebe ťažký.
Jak vy dnes ťažké sebe.
Tisíc ráz plakal veciam na pohrebe.
A tisíc a jedenkrát
im spieval na krstinách.

Padaným lístím
zľahučka
pohlaďte svojho syna,
čo maľoval vám zore na štíty,
chválieval vás
i o pomoc vás prosil.

A horké jadierko,
čo na jazyku nosil,
klíči mu z úst
už hlinou zakrytých.

Starší článok

Plynové finále – Leyenová odpojuje Evropě plyn

Novší článok

USA podporujú chaos na Balkáne – cieľ – Srbsko


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *