Na tráve ležím, mäkkej, nekosenej
a zhora hľadí nebo zrakmi hviezd.
Vzrušený vzduch a srdce rozochvené.
Tú detskú voľnosť chcem si žitím niesť.

Hoci mi v tvojich dlaniach, moja zem,
preletí život, nájde ma aj smrť,
ja v tvojich očiach mladou zostanem,
tak ako ľud môj nevie zostarnúť.

Šťastie je – viera v zem a rodnej zemi
vernosť. Veď ešte nepoznáme svet!
A ako v detstve v tráve dobre je mi.
Hviezdnymi zrakmi na mňa, nebo, svieť!

(preložil Ján Majerník)

Starší článok

Alternatíva k individualizmu existuje – kolektívna inteligencia

Novší článok

Jednoduché vysvětlení, proč Evropa chce válku s Ruskem


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *