Máločo lepšie ilustruje úpadok mainstreamovej kultúry, ako úroveň protestných piesní. V časoch Boba Dylana (našej mladosti) boli protestsongy súčasťou mainstreamovej kultúry a pomáhali formovať v mladej generácii pacifizmus a odpor proti vojne.
Dnes západná mainstreamová kultúra orientuje mládež na povrchné konzumné témy a nepúšťa medzi seba tvorcov, ktorí by vynikli hĺbkou textu a snahou o angažovanejší zmysel.
A tak dnešná mladá generácia nemá svojho Boba Dylana, ktorý by priamo a bez obalu vyjadril hnev mladých ľudí nad manipuláciou propagandy, nad nezmyselným ničením a zabíjaním.
Dnešný „Bob Dylan“ by musel ísť aj proti kultúrnemu mainstreamu, a pocítil by to okamžite na príjmoch, aj na popularite (často progresívno-nenávistnej) na sociálnych sieťach. A popri tom je text o vládcoch vojny dnes rovnako aktuálny ako pred 60 rokmi.
[Verse 1]
Come, you masters of war, you that build the big guns
You that build the death planes, you that build all the bombs
You that hide behind walls, you that hide behind desks
I just want you to know I can see through your masks
[Verse 2]
You that never done nothing but build to destroy
You play with my world like it’s your little toy
You put a gun in my hand and you hide from my eyes
And you turn and run farther when the fast bullets fly
[Verse 3]
Like Judas of old, you lie and deceive
A world war can be won you want me to believe
But I see through your eyes and I see through your brain
Like I see through the water that runs down my drain
[Verse 4]
You fasten all the triggers for the others to fire
Then you set back and watch while the death count gets higher
You hide in your mansion while the young people’s blood
Flows out of their bodies and is buried in the mud
[Verse 5]
You’ve thrown the worst fear that can ever be hurled
Fear to bring children into the world
For threatening my baby, unborn and unnamed
You ain’t worth the blood that runs in your veins
[Verse 6]
How much do I know to talk out of turn?
You might say that I’m young, you might say I’m unlearned
But there’s one thing I know, though I’m younger than you
That even Jesus would never forgive what you do
[Verse 7]
Let me ask you one question is your money that good?
Will it buy you forgiveness? Do you think that it could?
I think you will find, when your death takes its toll
All the money you made will never buy back your soul
[Verse 8]
And I hope that you die and your death will come soon
I will follow your casket by the pale afternoon
And I’ll watch while you’re lowered down to your deathbed
And I’ll stand over your grave ‚til I’m sure that you’re dead
[1. sloha]
Bob Dylan otvorene oslovuje bossov veľkého biznisu z vojensko-priemyselného komplexu. Síce sa skrývajú za vysokými múrmi a širokými stolmi, ale žiadna maska im nepomôže – vieme, že to oni stoja za všetkými vojnami.
[2. sloha]
Sami nikdy nič nedokázali urobiť a ich výsledkom je len všeobecné ničenie. Svet považujú za svoju hračku. A hoci sami sú zbabelí a utekajú odtiaľ, kde počuť výbuchy, dávajú pušky do rúk iným a oni zostávajú v ústraní.
[3. sloha]
Sú plní zrady a klamu ako Judáš za starých čias. Tvrdia, že sú schopní vyhrať svetovú vojnu a my im máme veriť. Ale ich pravé úmysly sú zreteľné ako kamene v čistej vode.
[4. sloha]
Oni odistia všetky zbrane, natiahnu spúšte a strieľať nechávajú iných. Hromady mŕtvych rastú, ale to ako keby sa ich netýkalo. Ukrývajú sa ďaleko v bezpečí, kým krv mladých chlapcov farbí mláku do červena.
[5. sloha]
Vrhli na svet ten najhorší strach — strach priviesť deti na tento svet. Za to, že ohrozujú deti, ktoré ešte ani neprišli na svet a nemajú meno — nezaslúžia si, aby im v žilách prúdila krv.
[6. sloha]
Že hovorím bez vyzvania? Že som mladý a nevzdelaný a mám zatiaľ právo len držať hubu a krok? Ale už vo svojom veku jedno viem istotne: toto, čo ste spôsobili, by vám ani Ježiš neodpustil.
[7. sloha]
Len jedna otázka: dokážete so svojimi peniazmi všetko? Dokážete si kúpiť odpustenie? Zistíte to, keď príde vaša smrť, nemáte dosť peňazí, aby ste si vykúpili dušu.
[8. sloha]
A úprimne dúfam, že na to nebudete dlho čakať. Teším sa na váš pohreb a dozriem na to, aby ste tam boli všetci.
Poďakovanie za spoluautorstvo – Claude Sonnet
Pridaj komentár