O tom, ako sa republiky musia vystríhať vyzdvihnúť do vysokých funkcií ľudí, ktorým kedysi ukrivdili.
Príklad Claudia Nerona nám ukazuje, čo sa môže stať, ak republika vykoná taký neuvážený krok. Rím menoval Claudia Nerona za jedného z konzulov na boj proti Hasdrubalovi. Bol to skúsený vojvodca a Hasdrubal ho raz už porazil, a to vo chvíli, keď si myslel, že ho už má na kolenách. Vyjednával s ním o kapitulácii a dal sa zmiasť natoľko, že mu protivník unikol. A Rím sa mu vtedy odmenil verejným posmechom. Nero na to, prirodzene, nezabudol a pre prípad ďalšieho neúspechu sa poistil takými opatreniami, ktoré by Rím priviedli ku skaze. Našťastie sa veci vyvinuli inak.
Ak sa niečo takého mohlo prihodiť v takom mladom a neskazenom štáte, akým bol vtedy Rím, ako by to mohlo dopadnúť v našich labilných republikách?
A práve preto, že proti takémuto javu prakticky neexistuje spoľahlivá obrana, majú republiky taký krátky život.
Dodatok Mariána Moravčíka
Bolo by dobre, keby si toto poučenie osvojila aj verejnosť na Slovensku a nedovolí ukrivdeným a voľbami poníženým „demokratom“ uskutočniť svoju „hlbokú orbu“ – fakticky jedinú politickú víziu, ktorú komunikujú voličom. Ak sa voličom nevyjasní myseľ a uprednostnia politické „reality show“, tak ani Slovenská republika nebude mať dlhé trvanie…
…a dodám, že v takom prípade jej ani nebude škoda.
Pridaj komentár