Obrázok od natik_1123 z Pixabay
Je zarážajúce, že súčasná doba ako keby odrádzala ľudí, aby boli sami sebou. Heslom dňa sa stáva „inakosť“. Opakovane tvrdím, že sa s úctou staviam ku každej inakosti ( je napokon aj súčasťou mojej profesijnej role ) pokiaľ sa nemanifestuje ako vývesný štít. Veľmi často čítam a počúvam o téma ako je transsexualita a gender. Ako to vlastne je?
Nie som zástancom čistých názorov, mali by stáť na odborných stanoviskách. Aj z toho dôvodu som zobral na pomoc stanovisko môjho priateľa psychiatra, bez ktorého by tento komentár nevznikol.
Ako to teda chápať?
Podľa odborníka asi najprv treba vyjasniť, že transsexualita existuje ako fenomén. Sama transsexualita je úplne komfortná v systéme biologických pohlaví. Vzhľadom ku komplikovanosti vzťahu telo – psychika je plne akceptovateľná iná reprezentácia psychického „ja“ voči telesnému „ja“. Napokon sa takáto diskrepancia prejavuje na celej škále prezentácií. Dokonca aj u inak „normálnych“ jedincov.
Napríklad mladá slečna, ktorá si natiahne tesné legíny, na inak „masívne“ telo a stále bude mať vnútornú reprezentáciu svojho tela ako „krásneho“. Tak isto sa môže v extréme stať, že inak plne funkčná psychika a plne funkčné telo sa dostanú do rozporu. Transsexuál vníma svoje telo ako nevhodné, uvedomuje si hlbokú nespokojnosť s ním a túži po tele druhého pohlavia.
Laicky povedané narodí sa s dušou ženy a má telo muža a vice versa. Týchto extrémov bolo a je veľmi málo v populácii. Našťastie. Túžbou nie je iné „štyridsiate piate pohlavie“ ale opačné biologické pohlavie. Sú to nešťastní ľudia, dokonca aj napriek spoločenským úspechom zotrváva táto túžba celoživotne. A zmena pohlavia u nich vyvolá stav spokojnosti a pokoja – dosiahli harmóniu medzi psychickým a telesným ja. Takíto ľudia si zaslúžia pomoc, podporu a empatiu. Jednou z ich základných charakteristík je, že vedú následne veľmi pokojný a šťastný život v „bežnom“ zmysle.
Ako ďalej pokračuje psychiater bohužiaľ, kdesi (je známe kde, dostanem sa k tomu neskôr) vyrašila myšlienka tzv „genderu“ a získala obchodno-politické výslnie za ostatných 10 rokov. S transsexuálmi v pôvodnom medicínskom a vedeckom ponímaní nemá spoločné nič. Jednou z charakteristík tejto idey, je že človek môže byť iným „pohlavím“ aj bez akéhokoľvek zásahu do samotného telesného „ja“. To je v príkrom rozpore s pocitmi skutočných transsexuálov.
Nie, väčšina (drvivá) „moderných“ transsexuálov nie sú transsexuáli v klasickom zmysle. Imitujú príslušnosť k inému pohlaviu povrchnými predstavami o tom ako má asi druhé pohlavie vyzerať (parochňa, výplne pŕs, nadmerná maskara, lodičky…), prezentujú sa prakticky ako (nepodarená) karikatúra opačného pohlavia. Prečo to robia? Lebo to prináša zjavné výhody. Šmahom ruky sa z bieleho heterosexuálneho muža (vrchol pyramídy zla) stane obeť – vrcholné postavenie na rebríčku obetí. A to vie priniesť mimoriadne subjektívne narcistické uspokojenie – zrazu máte apriori „morálnu“ prevahu nad každým, všetko zlyhanie môžete interpretovať ako „pôsobenie zlého systému“, každú osobnú kritiku ako „transfóbiu“. Zarobiť peniaze ako “ hrdina“. A pritom doma stačí zobliecť šaty, zložiť parochňu, umyť si tvár a môžete fungovať ako doteraz. No neber to!
Potom je tu veľká skupina detí, ktoré sú „trans“. Dieťa prirodzene prechádza vývojovými štádiami, kedy sa „zoznamuje“ so svojím telesným „ja“. Asi najvýraznejšie je to v puberte, keď telo robí podivuhodné veci, vyvoláva nepoznané pocity. To všetko zmiešané s nutnosťou sa zaradiť do kolektívu, čo je ťažký prechod. Nespokojné, nešťastné deti, s malým sebavedomím, s pocitom neschopnosti sa zaradiť ku kolektívu prechádzajú úzkosťami, strachom.
Stačí keď odborníci vysvetlia deťom, že všetko čo prežívajú je dôsledok „gender dysfórie“ a ponúknu im kastráciu a zmrzačenie ako nádhernú a všetky problémy riešiacu možnosť. To, že neskôr tie deti dorastú a sú zmrzačené už nikomu nevadí. Takto si vytvárajú „dokonalého“ pacienta. Pacienta, ktorý už nikdy sa nevymaní z rúk „medicínskeho“ systému. Až do konca bude musieť užívať lieky, chodiť na reoperácie. No a samozrejme platiť.
Údajne, ako tvrdí psychiater, neexistuje žiadna relevantná a dobrá vedecká štúdia, ktorá by uvedené postupy videla ako prospešné. Naopak existuje celý rad štúdií, kde sa tieto postupy javia ako vyslovene nebezpečné. Napokon jedna z veľkých štúdií sa práve toho roku ukončila a hlavná výskumníčka odmietla zverejniť výsledky, lebo by mohli byť „zneužité“ voči celej ideológii – teda sa nepotvrdila výhodnosť postupov pre deti.
Teória „genderu“, pokračuje psychiater, je relatívne nová. Otcom je seuxológ Money, ktorý realizoval pokus, kedy po nevydarenej obriezke došlo u jedného z chlapcov dvojičiek k zmrzačeniu penisu. Navrhol rodičom aby vychovávali tohto chlapca ako dievča a „problém je vyriešený“. Money dožil ako vážený vzdelanec. Napriek tomu, že postupy boli neetické, práce nevedecké, opakovane klamal a podvádzal.
Záverom zdôrazním môj celkový dojem z duchovnej prázdnoty súčasnej západnej spoločnosti. Nedokáže nadchnúť ľudí pre niečo pozitívne a nenabáda ich, aby svoje životy naplnili hodnotným obsahom. Namiesto toho robí ideál z „inakosti“, ktorá sama osebe je úplne prázdna a len zrkadlí to, čo „nie som“.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
Celá táto „agenda LGBTIQ…“ odhaľuje bytostné farizejstvo tejto doby. Ľudia (pripomeňme si Maslowa a jeho teóriu o ľudských potrebách) potrebujú, aby ich spoločnosť prijala, aby patrili do sociálnej štruktúry. Aby boli prijatí takí, akí sú.
Spoločnosť preto musí ľudí učiť, aby prijali samých seba takých, akí sú. Je pokrytecké predstierať, že keď človek na sebe niečo radikálne zmení (už len to, že si nechá voperovať silikónové prsia a pichnúť botulín do perí), že bude pre spoločnosť prijateľnejší, nebodaj dokonca žiadúcejší. Keď spoločnosť neprijíma ľudí takých, ako sa narodili, tak je šialené si myslieť, že ich prijme zmenených. Bude to presne naopak.
Preto „ľudia, neblbnite!“, Nenechajte robiť zo seba monštrá len preto, že to do vás hučia zo všetkých strán. Ak nedokážete prijať svet taký, aký je, a hlavne seba, svoju osobnosť, takú, aká je, tak nikdy nemáte nádej získať v živote rovnováhu a šťastie.
Presne o to ide všetkým, čo vám tvrdia opak – aby ste sa stali poddajnou plastelínou v ich rukách.
