Vážení čitatelia, s úcty k mojim oponentom si dovoľujem v krátkosti reagovať na stanoviská, ktoré som dostal k môjmu komentáru zameranému na lekárne a čajovne.
Predovšetkým pripomínam, že som nenapísal nič proti klasickej medicíne, pýtam sa niečo naviac – čomu sa tá klasická nevenuje.
Nás klasická medicína od detstva vychováva k tomu, že keď nás niečo trápi tak treba stanoviť diagnózu a treba na ňu dať symptomatickú liečbu alebo terapiu. Takže klasická medicína aktuálne lieči diagnózu a často zabúda na to, že okrem diagnózy by bolo vhodné liečiť aj (alebo predovšetkým) človeka.
A hoci mi moji komentátori podsúvajú kadejaké motívy, som jednoznačne odporcom šarlatánstva v ktorejkoľvek oblasti. Šarlatánstvo často zneužíva ľudskú nevedomosť a prebúdza nádeje na zázrak v čase zúfalstva a bezvýchodiskovej situácie. Niekedy nevie odhadnúť hranicu a pokračuje ju v liečbe aj tam, kde treba zvoliť iný postup.
Upozorňujem aj na to, že hoci pojem šarlatánstva si ľudia asociujú s ľuďmi, ktorí používajú „alternatívne metódy“, toto vôbec nevidím ako hlavný problém. Kto príde za bylinkárom alebo liečiteľom, ten vie, že daný človek nemá diplom z medicíny a spravidla vie, že funguje „bez záruky“. Problém je, keď liečiteľ zneužíva situáciu ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Problém je, keď liečiteľ predstiera vzdelanie, skúsenosti, referencie aj výsledky. Podobne ako akýkoľvek iný podvodník.
Osobne vždy budem na strane erudície, odbornosti a medicínskej zdatnosti. K tomu ale patrí aj empatia, ľudskosť, vľúdnosť. Nestačí samotný titul a bežné lekárske rekvizity. Ak by sa lekár spoliehal len na ich pôsobenie, tak by sa prístupom začal približovať k tomu mastičkárovi.
Osobne nezavrhujem alternatívnu medicínu a mám dobré skúsenosti s fytoterapiou. Možno, že by správnou právnou úpravou bolo vhodné dať patričný priestor zodpovedným a kvalifikovaným liečiteľom spolu s jasnými pravidlami pre výkon ich činnosti.
Chcem pripomenúť aj to, že šarlatánstvo sa zďaleka neobmedzuje len na medicínu. Každodenne nás majú v rukách mediálni šarlatáni, ktorí nám sľubujú pravdivé a objektívne informácie, ale ich hlavným cieľom je, aby sme predplácali a klikali na ich stránky. Svoju úspešnosť pritom merajú počtom sledovateľov na statusoch v sociálnych sieťach.
Mám obavu, že šarlatáni boli, sú a budú. Technológie umožňujú aby mali stále väčší priestor a tým aj dosah. Otázka znie ako sa k tomu postaví spoločnosť, zdravotnícky, právny a vzdelávací systém – ľudia.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
K téme šarlatánstva by som rád pridal krátku poznámku, že šarlatánstvo je jeden z nutných plodov liberálneho kapitalizmu. Keďže podnikanie je „sústavná činnosť zameraná na dosahovanie zisku“ (rozumejme tomu tak, že podnikateľ má z činnosti vyššie príjmy ako súčet všetkých jeho výdavkov), tak čokoľvek, čo je „ziskové“ má formálne právo na existenciu. Liberálny kapitalizmus zo svojej podstaty nemôže a nesmie zakazovať šarlatánov, naopak – ukazuje ich v mediálnych výkladných skriniach ako „smotánku“.
A treba aj otvorene povedať, že liberálnemu kapitalizmu najviac prekážajú liečitelia, ktorí liečia zadarmo motivovaní snahou pomáhať druhým. To je neodpustiteľné – kazia biznis!
