Takmer každý človek verí v Boha. V kresťanského, islamského, židovského, či svojho osobného. Dokonca aj tí, ktorí tvrdia, že sú ateisti veria v niečo, len to nevedia definovať.
Osobne prikláňam k panteizmu a myslím si a vnútorne cítim, že Boh je všetko a je vo všetkom, teda mal by byť aj v nás ľuďoch.
My ľudia sme od Boha dostali veľké a osobité dary: rozum, dušu, lásku a povinnosť starať sa a zveľaďovať našu Zem.
Robíme to, alebo mrháme týmito darmi? Aké výsledky našej práce je vidieť? Šťastní a krásni ľudia a nádherná kvitnúca planéta?
Bohom v nás, je naše svedomie, počúvame ho, alebo robíme všetko pre to, aby sme ho umlčali?
BOH plače vtedy, keď vidí to, čo sme naozaj urobili s tým, čo sme dostali darom.
Keď vidí spálenú zničenú krajinu, tam, kde boli predtým pľúca planéty. Keď vidí zdevastovú zem, zamorenú haldami odpadu, namiesto krásneho zeleného voňavého lesa, mesačnú krajinu, po ťažbe nerastných surovín. Keď vidí zakvitnuté sady a polia, ale bez života, pretože tam nepočuť žiadny bzukot včiel, ani spev vtákov.
Čo sa stane s ľudstvom, keď vyhynú včely?
BOH plače aj vtedy, keď vidí vyprahnuté púšte bez vody, špinavé moria…
Keď vidí haldy vyhodených a zničených potravín a vidí milióny hladujúcich, vidí umierať od hladu maličké deti…
Keď vidí vojnou spálené a zničené krajiny, mŕtvych, ktorí sa už nebránia, vidí utrpenie tých ktorí zostali…
BOH plače vtedy, keď vidí, akej krutosti je schopný človek voči človeku. A kvôli čomu? Kvôli chamtivosti niekoľkých ľudí, ktorí Boha v sebe zabili…
Len za posledných 100 rokov videl milióny mŕtvych vo dvoch ničivých vojnách, videl mŕtvych v Arménsku, Kambodži, Číne.
Videl vraždenie v Rwande, bývalej Juhoslávii, Iraku, Lýbii,Ukrajine či v Sýrii.
A čo robíme my? Len sa prizeráme, tak ako sa prizeral svet Rwandskej genocíde a tí, ktorí mohli tomu zabrániť, neurobili nič. Stále sa len prizeráme a nerobíme nič, a pred Božím plačom si zakrývame oči aj uši.
BOH plače nad našou ľahostajnosťou. Ak niekto pácha nespravodlivosť voči inému vedome, z vlastného rozhodnutia je to ohavné, ale ohavnejšie je, keď niekto vidí takú nespravodlivosť a neurobí nič, aj keď je v jeho moci zabrániť tomu.
BOH plače aj vtedy, keď vidí prázdny a meravý pohľad ženy, ktorá vôbec neľutuje smrť tisícov detí v Iraku..
BOH plače, keď vidí šialený smiech ženy, ktorá sa teší zo smrti politického oponenta…
BOH plače, keď vidí znásilňovanie a týranie detí tými, ktorí by ich mali ochraňovať…
Boh plače, keď vidí obscénnosti, ktoré sa dejú, pretože sme zabudli na naozajstnú lásku a sexualitu degradovali na úroveň lacnej zábavy a obchodu…
BOH plače, keď vidí ako lacno sme dokázali predať svoje duše mamonu…
Sme ešte vôbec schopní počuť jeho plač a hlas v nás?
Sme ešte vôbec schopní a ochotní vidieť ho okolo seba vo všetkom, a vo všetkých?
Skúsme ho začať počúvať, kým nie je neskoro…
Buďme zodpovední za svoje činy a rozhodnutia, pretože Zlo zvíťazí práve vtedy, keď dobro neurobí nič…
Devana
Slnovratovo 30. júla.2016
