K politickému boju o novelu Trestného zákona SR

Politická situácia na Slovensku sa po voľbách neuspokojila. Nepomohlo vytvorenie vládnej koalície a nástup novej vlády. Ba práve naopak, vyostrila až k situácii, ktorá mnohým začína pripomínať formovanie slovenského majdanu zameraného na zvrhnutie vlády víťaznej koalície, vedenej R. Ficom.
 
Formálnym dôvodom mimoriadne vyostrenej politickej situácie je najmä snaha vlády urýchlene zrušiť Špeciálnu prokuratúru SR, ktorá sa za vlády I. Matoviča a aj následnej E. Hegera stala zjavným nástrojom boja proti politickým oponentom. Hlavným cieľom bola strana Smer a osobne Róbert Fico.
 
Opozícia namiesto toho, aby v prvom rade akceptovala fakty dokazujúce zneužívanie Špeciálnej prokuratúry SR na politické účely a na uvedenom základe vecne upozornila na iné možné formy nápravy situácie, postavila otázku uchovania špeciálnej prokuratúry, temer ako otázku existencie demokracie na Slovensku.
 
Za týmto účelom sa rozhodla blokovať prijatie zákona cestou zneužitia diskusie k navrhovanému zákonu tým, že diskusiu zamenila bezvýznamným rečnením, ktorého jediným cieľom je predlžovať nie reálnu rozpravu k danému zákonu, ale jednoducho predlžovať čas rozpravy mlátením prázdnej slamy.
 
Opozícii, pod vedením PS a jej predsedu, M. Šimečku, sa tým podarilo premeniť Národnú radu SR z orgánu politickej demokracie na nedemokratický mocenský nástroj presadzovania svojich záujmov, pretože odmieta rešpektovať výsledky všeobecných volieb. Na presadzovanie svojich politických názorov sa rozhodla aktivizovať najmä v Bratislave davy občanov, sklamaných z volebnej porážky svojich strán, volajúcich po odstránení vlády R. Fica.
 
K vyostrenej politickej situácii priložili svoje „polienko“ do ohňa nielen významné súkromné médiá, ale žiaľ aj RTVS, ktorá vo svojich správach a politických reláciách, namiesto presadzovania verejnoprávneho charakteru inštitúcie, sa postavila v zásade na stranu opozície.
V hanbe neostali ani europoslanci predstaviteľov opozície, ktorým sa podarilo do sporu o Špeciálnu prokuratúru SR zapojiť aj orgány EÚ, vrátane prokuratúry EÚ.
 
Nekompromisný odpor opozície na čele s PS, voči návrhu zrušiť Špeciálnu prokuratúru SR, nutne vyvoláva domnienku, že opozícii existencia špeciálnej prokuratúry, bojujúcej proti Smeru a R. Ficovi vyhovuje najmä preto, že sa stáva ich mocenským partnerom v boji proti strane Smer a R. Ficovi.
 
Dnes sa už posudzovanie novely Trestného zákona SR dostalo tak ďaleko, že opozícia sa obrátila na Ústavný súd SR, so žiadosťou, „aby odložil vykonateľnosť týchto rozhodnutí a zaviazal NR SR zdržať sa akéhokoľvek konania v rámci tohto procesu“ . Spor o novelu Trestného zákona sa tak dostáva zo sféry politického boja do sféry súdnej moci a to len preto, že podľa M. Kolíkovej koalícia nechce viesť s opozíciou „riadnu diskusiu“ a argumenty opozície „musia byť vypočuté a musí byť na ne reakcia“.

Už podľa vyjadrenia, temer hovorkyne opozície vo veci novely Trestného zákon SR, M. Kolíkovej je zrejmé, že opozícii od počiatku nešlo a nejde ani teraz o „riadnu diskusiu“. Riadna a vecná politická diskusia sa neopiera o príkaz „vypočuť“ si názor druhého a príkaz „reagovať“ na jeho názory, ale sa opiera o vecnosť predkladanej argumentácie a jej rešpekt k politickému postaveniu a zameraniu druhej strany. To znamená, že druhú stranu je možné vecne kritizovať, ale nie jej prikazovať alebo jej nanucovať, aby trpezlivo počúvala omieľanie tých istých argumentov celé hodiny a dni a tým premenila politickú diskusiu na táranie.
 
Argumentácia opozície proti zrušeniu Špeciálnej prokuratúry SR, ide proti politickému rozhodnutiu koalície, ktoré avizovala už počas predvolebnej kampane, a tak volanie po nutnosti „vypočuť“ si argumenty opozície nie diskusnou argumentáciou, ale skôr ,politickým príkazom pre koalíciu, aby svoju politiku zmenila.
 
Z uvedeného pohľadu, argumentácia M. Kolíkovej o tom, že vládna koalícia si „musí“ vypočuť ich argument, nie je nič iné ako snaha zmeniť politické smerovanie koalície rečníckymi argumentmi, pretože politickú moc k tejto zmene opozícia nemá. A keďže opozícia nemôže prinúť koalíciu, aby pozitívne reagovala na jej hlas, tak sa snaží využiť k presadeniu svojich cieľov súdnu moc. V jej prípade to nie je žiadna novinka.
 
Z politického hľadiska sa domnievam, že koalícia otázku zrušenia Špeciálnej prokuratúry SR zbytočne spojila s novelou Trestného zákona SR, v rámci ktorého viaceré navrhované zmeny, o ktorých sa z médií dozvedáme, neboli predmetom predvolebnej diskusie a široká verejnosť o nich nebola informovaná. V rámci skráteného legislatívneho konania sa k nim ani nemá ako vyjadriť, čo celkom prirodzene nevrhá dobré svetlo na politiku koalície.