Sonet o výrečnosti plaču,
vyvracajúcej podozrenie
Keď zhovárali sme sa dnešnej noci,
dal si mi, drahý, poznať gestom, tvárou,
že všetky moje slová sú ti málo,
a chcela som ti srdce do rúk vložiť.
Tu Amor, ktorý mi bol nápomocný,
dokázal sám, čo nemožným sa zdalo –
srdce sa zrazu v slzách prelievalo,
zmieralo rozorvané žiaľom mocným.
Tak sa už, láska moja, hnevať prestaň,
žiarlivosť nechaj tyranskú a krutú;
ni podozreniam nedaj v srdci miesta,
čo čisté vrhnú do tieňov a brudu.
Vyliate srdce si mi videl dneska,
cítil ho v dlani z pálčivého prúdu.
(preložila Viera Dubcová)
vyvracajúcej podozrenie
Keď zhovárali sme sa dnešnej noci,
dal si mi, drahý, poznať gestom, tvárou,
že všetky moje slová sú ti málo,
a chcela som ti srdce do rúk vložiť.
Tu Amor, ktorý mi bol nápomocný,
dokázal sám, čo nemožným sa zdalo –
srdce sa zrazu v slzách prelievalo,
zmieralo rozorvané žiaľom mocným.
Tak sa už, láska moja, hnevať prestaň,
žiarlivosť nechaj tyranskú a krutú;
ni podozreniam nedaj v srdci miesta,
čo čisté vrhnú do tieňov a brudu.
Vyliate srdce si mi videl dneska,
cítil ho v dlani z pálčivého prúdu.
(preložila Viera Dubcová)
Pridaj komentár