Ilustračný obrázok: Wikipédia
Zinaida Nikolajevna Rajch, ruská herečka. Narodená 3. júla 1894 v Rostove na Done (za dôveryhodnejší variant miesta narodenia pokladám Bližnije Meľnicy blízko Odessy), zavraždená 15. júla 1939 v Moskve.
Jej otec August Rajch (Reich) bol po svojich predkoch sliezskym Nemcom, ale sám sa už cítil byť Rusom. Matkou jej bola šľachtičná Anna Viktorova, ktorej otec bol sociálnym demokratom, a Anna si jeho myšlienky osvojila.
Rodina Rajchovcov žila v Benderoch (v dnešnom Moldavsku). Tu chodila Zinaida na gymnázium, z ktorého ju po 8. ročníku vylúčili pre jej politické názory. V Kyjeve pokračovala v štúdiu na vyššej dievčenskej škole. V roku 1913 vstúpila do strany eserov (Strana socialistov – revolucionárov). Z Kyjeva sa Zinaida sťahuje do Petrohradu a jej rodičia do mesta Orjol k staršej dcére Varvare. Kvôli kontaktu s esermi bola pod policajným dohľadom.
V Petrohrade sa Zinaida zapísala na historicko – literárnu fakultu – ženské kurzy, kde študovala sochárstvo a jazyky. Po skončení pracovala ako tajomníčka eserských novín „Delo naroda“ ( Národná vec, Vec ľudu) . Tu spoznala svojho budúceho manžela, ktorý v novinách uverejňoval svoje básne – Sergeja Jesenina. Ona mala 23 rokov, on 19. Zosobášili sa 30 júla 1917 v cerkvi dediny Tolstikovo neďaleko Vologdy. Až potom odcestovali do Orla, aby sa rodičia Zinaidy zoznámili so svojim zaťom. Mladí sa vrátili späť do Petrohradu. Tu však bývali oddelene. Počas svadobnej noci Sergej totiž zistil, že nebol Zinaidiným prvým… Hoci mu to tvrdila.
Rok 1918. Ruská vláda sa sťahuje z Petrohradu do Moskvy a Sergej tiež. Manželka Zinaida odchádza do Orla, kde 29. mája porodila dcéru Tatianu. Tu pracovala na viacerých miestach v oblasti umenia a kultúry, väčšinou na vedúcich postoch. Viedla prednášky na tému Dejiny divadla a odievania. Po odchode Denikinovej armády z Orla sa sťahuje Zinaida s dcérou k manželovi do Moskvy. Nie sú však dlho spolu, opäť sa rozchádzajú. 3. februára 1920 porodila Zinaida Jeseninovi syna Konstantina. Chlapec bol slabý, ochorel, a tak matka s ním odchádza do Kislovodska. Syn sa vyliečil, ochorela Zinaida. Vzťahy v rodine čoraz častejšie vyusťujú do hádok.
Vo februári 1921 podáva Jesenin žiadosť o rozvod. Rozviedli ich 21. októbra 1921 podľa starého kalendára. Dcéra mala tri roky, syn jeden. Zinaida rozchod znášala ťažko a liečila sa na psychiatrickom oddelení.
Zinaida začína študovať na vysokej škole divadelnú réžiu. Jej spolužiakmi boli také zvučné mená ako napr. režiséri S.M. Ejzenštejn (Film Krížnik Poťomkin) či S.I. Jutkevič. Školu vtedy viedol nie menej známy divadelný režisér Vsevolod Emiljevič Mejerchoľd (1874 – 1940, zastrelený). S ním sa Zinaida poznala ešte z politickej činnosti. Čoskoro sa zblížia a stavajú sa manželmi. Ona bola od neho o 20 rokov mladšia. Keď s ňou Mejerchoľd začínal paktovať, nebol ešte rozvedený s prvou manželkou Oľgou Michajlovnou Munt. Keď táto videla, že sokyni musí uvoľniť miesto, prekliala ich oboch: -Bože, pokáraj ich!
Mejerchoľd si adoptuje Jeseninove deti a má ich rád ako vlastné. Jesenin ich sporadicky naďalej navštevoval. Podľa viacerých zdrojov sa stretávali tajne. Že ho stále milovala, bolo vidieť aj na jeho pohrebe, kde verejne prejavovala svoje city k nemu.
K Zinaide sa prisťahovali aj jej rodičia z Orla.
Hereckým debutom Zinaidy na scéne Mejerchoľdovho divadla bola úloha Aksiuše z hry Alexandra Nikolajeviča Ostrovského (1823 – 1886) Les. Hrala v nej ideál dievčiny z ľudu. Postupne sa vypracovala na jednu z najznámejších herečiek Moskvy. Pravdaže, úlohy jej manžel vyberal „na mieru“.
V decembri 1937 po premiére hry Ako sa kalila oceľ (podľa románu Nikolaja Ostrovského) noviny Pravda uverejnili „kritický“ článok s názvom Cudzie divadlo, ktorým sa začal „hon na Mejerchoľda a jeho rodinu“. Tento hon podporil aj v tom období jeden z najznámejších pilotov Valerij Čkalov. Začiatkom roka 1938 bol Mejerchoľd uvoľnený a jeho divadlo zatvorené.
Roku 1939 Mejerchoľda zatkli. Kariéra jeho manželky sa prerušila. Zinaida naberie odvahu a píše list Stalinovi, v ktorom sa pokúša presvedčiť ho, že Mejerchoľd je geniálny režisér, a on, Josif Vissarionovič, sa v divadelnom umení vôbec nevyzná…(Nezdá sa mi , žeby mala odvahu napísať to až takými slovami… ale podľa toho čo nasledovalo…) Čoskoro prišli… Vykonali domovú prehliadku…
Tragická noc 14./15. júla 1939. Zinaida Rajch bola beštiálne zavraždená. Dvaja útočníci vliezli do bytu cez balkón a nožom jej spôsobili 17 rán (podľa dcérinych spomienok 7 rán). Z bytu nezmizlo nič… Zinaida skonala pri prevoze do nemocnice. K vražde došlo 24 dní po uväznení jej manžela Mejerchoľda. Vražda je dodnes „zahalená tajomstvom“ a neobjasnená.
Pochovaná je Zinaida v Moskve na Vagaňkovskom cintoríne, neďaleko hrobu Sergeja Jesenina. Pohreb bol veľmi tichý. Za truhlou kráčali iba najbližší príbuzní. Z priateľov – nikto. Báli sa… (Ako to už v živote býva…)
Niektoré zdroje jemne naznačujú aj iný ako vrúcny vzťah Zinaidy Nikolajevny k Jeseninovi. A Jeseninova neter, dcéra jeho sestry Jekateriny, Natália Jesenina / Nasedkina svedčí o pravom opaku. Informácie má udajne od svojej matky… Zinaida Jeseninovi nikdy neodpustila to, že ju ohrdol. Znenávidela všetkých Jeseninovcov. (To sa prenieslo aj na jej dcéru Tatianu). Ešte pri básnikovom živote žiadala Sergeja, aby dovolil zmeniť priezvisko ich dcére Tatiane, lebo s ním má iba nedorozumenia. Jesenin súhlasil. No Tatiana po celý život, aj keď bola vydatá za Kutuzova, nosila priezvisko Jesenina. A to nosili aj jej deti… Zinaida sa vraj po rozchode Jeseninovi neustále vyhrážala, že ho celkom zbaví otcovstva a že ho morálne zničí. Tak teraz si každý čitateľ môže vybrať. Aký bol skutočný stav vecí a vzťah Sergeja a Zinaidy sa asi už nikdy nedozvieme. Možno sú pravdivé obe verzie, aj veľká láska sa občas zmení na nenávisť (a naopak)… a Zinaida Rajch bola, ako som už spomínal, naozaj veľmi dobrá herečka…
Po básnikovej smrti pripravila o dedičný podiel Jeseninovho otca, vtedy už nevládneho invalida. Našla však prekladateľov Jeseninových diel do nemčiny a francúzštiny a zabezpečovala ich vydávanie. (Tak aspoň o tom píše Natália…)
.
D r a g o XI/2011
