Jadro sporu medzi Robertom Ficom a opozíciou

Včera zverejnil premiér Robert Fico prvý videopríhovor od atentátu z 15. 5. 2024. Čitatelia zrejme už podrobne poznajú jeho obsah a pravdepodobne aj desiatky komentárov politikov a bývalých mainstreamových novinárov. Pre slovenské mediálne prostredie je typické, že prakticky všetci tento príhovor skresľujú a nenašiel som ani jediný, ktorý by uchopil jeho pravý význam.

Jedným z najdôležitejších bodov tohto príhovoru bolo odpustenie a rešpekt. Nielen odpustenie strelcovi, ale aj zreteľne vyjadrený úmysel „nebyť ako oni“ a rešpektovať druhé názory. Podčiarkuje to aj práve rozbiehaná iniciatíva Úradu vlády „Rešpektujem iný názor“. Ficova vláda teda zrejme zámerne nebude opozíciu ani novinárov z „nepriateľských“ médií prenasledovať za odlišné názory, nebude im vypínať weby, ani nebude tlačiť na prevádzkovateľov sociálnych sietí, aby im mazali príspevky a blokovali kontá.

Neprekvapuje, že médiá a opozícia zrejme absolútne nechápu význam pojmu rešpekt k inému názoru. Nepamätám si, že by za posledných 10 rokov niekedy prejavili k inému názoru rešpekt. Takže nechápu ani to, že rešpektovať neznamená podriadiť sa.

Robert Fico sa so svojim politickým programom nikdy netajil, prezentoval ho otvorene a výsledok vo vlaňajších voľbách mu dal mandát, aby svoj politický program realizoval. Bez ohľadu na rôzne zahmlievacie, až vyslovene nepravdivé, floskuly opozičných médií je jadrom averzie opozície a médií voči Robertovi Ficovi práve jeho rozhodnutie vystupovať sebavedome a suverénne, v medziach Ústavy SR. Práve v tomto sa opozícia od neho najviac odlišuje, pretože oni všetci až bytostne odmietajú akýkoľvek suverénny postoj, ktorý by sa v niečom odlišoval od postoja „spojencov“ alebo vedenia EÚ. Robert Fico nikdy EÚ ako inštitúciu neodmietal, dokonca počas predchádzajúceho vládneho obdobia často hovoril, že Slovensko musí ostať „v jadre EÚ“. Nie je dokonca ani „euroskeptik“. Chce, aby Slovensko bolo pevnou súčasťou EÚ. Ale chce, aby popri tom bolo suverénne.

Naproti tomu pre opozíciu suverénne Slovensko už neexistuje. Chcú sa zmocniť vlády nad Slovenskom, aby ju poslušne odovzdali „protektorovi“. Nechápu, čo to je suverenita a ako by sa mal suverénny politik chovať. Je to viditeľné aj na tom, že nepoznajú inú alternatívu voči bezvýhradnej poslušnosti západnému „protektorovi“, len to, že „Fico odovzdá Slovensko Putinovi“, teda inému protektorovi.

Som zvedavý, ako Robertovi Ficovi a vláde pôjde ten rešpekt k iným názorom, keď podstatnou časťou tých iných názorov sú bludy postavené na nepravdivých predpokladoch. Keby som sa mal k tejto iniciatíve pripojiť, znamenalo by to pre mňa, že sa týmito inými názormi nebudem škriepiť a nebudem sa snažiť vyvracať ich bludy. Je pred nami veľa inej, konštruktívnejšej práce, potrebnej na obhajobu našej suverenity. (A nejde len o suverenitu Slovenska.)