Na Slovensku je veľmi veľa politických záhad, ktorých vysvetlenie sa na verejnosť s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nedostane, nikdy sa nevyšetria. Okrem rôznych starých káuz typu „Gorila“, vraždy novinára, či pozadia smrti Lučanského, je to aj už takmer zabudnutá kauza s nebankovými spoločnosťami (Drukos, Horizont Slovakia, BMG Invest … atď).
Na obzore je aktuálne ďalšia kauza, ktorú poodhalil Martin Daňo, u ktorej nepredpokladám, že si zodpovedné orgány dajú záležať a záležitosť riadne vyšetria. Toto odhalenie skôr predikuje, že v najbližších dvoch mesiacoch každý každému v politickom ringu stále viac a stále agresívnejšie pôjde po krku, aby sa niečo našlo na politických súperov, lebo idú voľby, ale v skutočnosti nikomu z nich nejde o občana. To, čoho budeme svedkami, sú machiavellistické špinavé praktiky v boji o moc v snahe o zachovanie a pokračovanie brutálneho politického systému, ktorý nedovolí občanom podieľať na moci a spravovaní vecí verejných s výnimkou jednoho krátkeho okamihu, kedy vhodí volebný lístok do volebnej urny.
Zdieranie a okrádanie občanov rovnako ako doteraz, bude určite pokračovať aj po voľbách. Celkom legálne, prostredníctvom bánk, oligarchov, korporátnych organizácií a politikov prepojených na oligarchiu a ostatné nevolené štruktúry, jak domáce tak zahraničné, s vysokým rizikom, že bude obohatené o sofistikované totalitné praktiky známe z obdobia fašizmu a nacizmu a otestované na občanoch Slovenska počas covidománie.
Obyčajný radový občan na zákulisné politické dianie nikdy nemal, nemá a zrejme ani nikdy nebude mať žiadny vplyv, ani dosah a ani nikdy nebude mať prístup k rozhodujúcim informáciám. V politike existujú určité riadené zákulisné procesy, ktoré sa spravidla nikdy nedostanú na verejnosť a nikdy ich verejnosť nebude môcť nijak ovplyvniť, ani priamo, ani prostredníctvom volených zástupcov. Systém to jednoducho nedovolí a akosi nenachádzam politikov, ktorí by boli ochotní akceptovať, že hlavný problém minulosti aj súčasnosti je v politickom systéme a polokoloniálnom postavení Slovenska.
Onedlho budú voľby, je to ale málo platné, zmena v prospech občana je málo pravdepodobná. Mocenské turbulencie totiž negenerujú také osobnosti, ktoré by programovo mali za cieľ také politické kroky, ktoré by viedli k odstráneniu polokoloniálneho postavenia Slovenska a k zmene súčasného oligarchisticko-partokratického systému na demokratický v zmysle najmodernejších politologických a sociologických definícií, preto voľby nemôžu vyriešiť podstatu problémov minulosti, ani súčasnosti, ani keby vznikla vláda kvalitatívne na vyššej úrovni, než tu boli doterajšie vlády. Nevidno tu totiž nikoho, bohužiaľ ani v ľavicovo a národne orientovanom politickom spektre, kto by chcel riešiť hlavný problém a to je odstránenie oligarchisticko-partokratického politického systému, kontrolovaného a riadeného zo zahraničia.
Voľby by mohli za určitých podmienok znamenať kvalitatívny posun vo vládnutí aj v riešení problémov občanov, ale to by musela celá spoločnosť prejsť katarziou. Tá sa však nekoná, preto voľby ťažko niečo vyriešia, ak neexistuje ani politická vôľa, ani verejná objednávka na riešenie prapodstaty problému a tou je politický systém a deficit štátnej suverenity a nezávislosti.
Po každých voľbách základný charakter systému zostáva rovnaký, latentná soft diktatúra s demokratickou fasádou v rôznych verziách, podľa prevládajúceho ideologického obsahu, ktorý si voliči dobrovoľne vyberajú na základe ponuky nikým nevolených politických síl, štruktúr a finančných kruhov v pozadí, riadených zo zahraničia, ktoré majú v skutočnosti všetku ekonomickú moc, ktorá im garantuje aj kontrolu nad politickým životom, diktuje vnútornú aj zahraničnú politiku v štáte a ktorým sa podrobujú aj naši volení zástupcovia.
Voľby sú v rukách týchto nikým nevolených síl v pozadí, proces volieb ovládajú oni a pre nich je táto hra na voľby iba ako ruleta, hra v kasíne. A majiteľ kasína nikdy neprehráva, hrajúci občan vždy a prehráva v každých voľbách. Takto to bolo pri všetkých vládach od vzniku samostatnej SR a nič nenasvedčuje, že po voľbách v septembri to bude inak.
Ján Baran