Ilustračný obrázok: Voľba Herakla, autor: Annibale Carraci (1560-1609), zdroj: wikipedia
V Kalydone
Čaká ho Tyrinth večnosť celú.
Prichádza žitím zmorený.
Do kúta kladie luk aj strelu.
Pomýšľa, že sa ožení.
V predstavách vidí Déianeiru,
Daný sľub Meleagrovi,
Oinea v Kalydone dcéru
Zo snov mu Hypnos vyloví.
Do bričky sadá, kone ženie
Od Argolidy k Aitolom.
Po nežnej, milej túži žene,
Usadiť už sa na svojom.
Spomalí… Už je v Kalydone,
V paláci kráľa Oinea.
Vypriahne otrok hosťa kone,
Očami obra premeria.
Oineus vskutku poteší sa,
Pozdraví keď ho od syna.
Déianeira je kdesi skrytá –
Vypláva navrch príčina:
Pozýva devu na randevú
Acheloos – božstvo od vody.
Bojí sa otec jeho hnevu –
Výzorom k nej sa nehodí.
Korytu rieky veľkej vládne,
Raz ako drak, raz ľudobýk.
Od prahu poslať nenápadne
Nedovolí si Boha nik.
Protiví sa aj Déianeire –
Radšej svoj život utratí..
Zatvára k sebe všetky dvere
Chvostnatým pred či rohatým.
Škúlinkou kukne na Hérakla –
Zahorí láskou nevesta.
Kolienka na by pred ním kľakla,
Boha len keby vytrestal.
………………………………………
Acheloos je otcom Sirén –
Striebristohlasých vtáčích diev
Vábiacich plavcov do osídiel.
Obete zláka Boží spev.
Vtáčacie telo s tvárou devy –
Múzy ich takto cez čary…
Pretože rovnať im sa chceli,
Do vtákov panny zakliali.
Lodník ich spevu neodolá…
Bijú sa bárky o skaly.
Útesoch na sú morských doma,
Sajú krv žertvám pomaly…
……………………………………….
Sokovia v láske bez odkladu
Kvality svoje predvedú.
Jeden len získa pannu mladú,
Nesadne druhý k obedu.
Héraklés strieľa šíp po šípe…
Achel má kožu ako hroch.
Strelou ho teda nedorýpe.
Má však aj sily za štyroch.
Kyjakom ťažkým doňho búši –
Zaznejú bubny – tamtamy…
Aj sám už schytal poza uši.
Acheloos prská naštvaný.
Nabodnúť chce na býčie rohy
Chrabrého nášho hrdinu.
Prinútiť ujsť ho, dať sa vnohy,
Rád by bol, keby zahynul.
Na Boha s kyjom ísť sa nedá –
Héraklés rýchlo pochopí.
Od rieky môže prísť aj bieda
V podobe megapotopy.
Nechá kyj kyjom. Kolo pása
Človekobýka objíma.
Acheloos len sa ponatriasa,
Diovho fľochne na syna.
Mocný je jeden, čary druhý
Premeny svojej ovláda.
Na zemi héros býka drví…
Premení ten sa na hada.
Héraklés telo jeho žmolí –
Už-už mu hlavu rozpučí.
Podobu býka naspäť volí
Acheloos slabnúc v područí.
Héraklés býka za roh chmatá,
Vo vzduchu zverom zakrúti…
Postihne Boha ťažká strata –
Odlomí roh mu vydutý.
Rozčapil býk sa na planine,
Hojnostiplný stratil roh.
Porážku priznal. Preč sa šinie.
Vykašle Boh sa na oboch.
…………………………………….
Vráti sa úsmev Déianeire,
Rumenec líčka zafarbí.
Do ručísk rúčky obor berie,
Zhoja sa rany do svadby.
Pofúka mu ich jeho milá,
Spoja sa pery s ústami.
Oineus hostí napozýva –
Kyladon svadbu oslávi.
Héraklés hneď je ako doma.
U tesťa bývať zostáva.
Konečne ako človek koná…
Miluje ženu, bozkáva…
Deň po dni v šťastí sa im míňa.
Héraklés už by nemenil.
Bolo čo, radšej nespomína,
Nepozrie iné na ženy.
………………………………………
Políčka dobre zarodili.
Oineus chystá hostinu.
Zve všetkých, kto je srdcu milý,
Vrásky nech z čela pominú.
Priatelia prídu celkom radi…
Architel malým so synom.
Niekomu pokoj ale vadí –
Nevie byť Héra nečinnou.
Umyť si ruky slušnosť velí,
Zasadnú prv než ku stolu,
Alebo ľahnú do postelí,
Iným nech oči nekolú.
Fafrnka prosí Architela
Héraklés zliať mu na dlane.
(Takto to presne Héra chcela…
Začne nech nové pokánie.)
Vyšplechne zopár kvapiek vody
Obrovi priamo na nohy.
Do nosa frčka chlapca zhodí –
Vystrie sa na zem… nebohý…
Mal to byť predsa iba fígeľ,
Obrátiť všetko ku smiechu…
Od frčky… Kto to kedy videl…
Na krku zas má neplechu.
Videli všetci, jak to bolo.
Architel hriech mu odpustí.
Héraklu s jeho čiernou smolou
Nepôjde Héra po srsti.
So sebou pojme Déianeiru.
Pokoja nemá na duši.
Tirynthu do sa spolu berú.
Kalydon slzy nesuší.
Spolu tu žijú v zhode, v láske,
Milujú aj, aj množia sa…
Žehná im Osud deti krásne –
Makariu a Hyllosa.
Tirynthos – mesto v Argolide na SV Peloponézu, Héraklovo dedičné sídlo,
Kalydon – mesto v Aitolii, na JZ pevninského Grécka z
Oineus – kráľ Kalydonu, podrobnejšie o ňom v blogu Meleagros,
Meleagros – syn kráľa Oinea, podrobnejšie o ňom v rovnomennom blogu, s Héraklom sa stretol jeho Tieň v Zásvetí,
Déianeira – dcéra kráľa Oinea, sestra Meleagrova,
Acheloos – boh rovnomennej rieky, dnes rieka Aspropotamos (Biela rieka), najväčšia grécka rieka,
Odlomí roh mu vydutý – ide o tzv. Roh hojnosti, taký roh mala aj koza Amaltheia, ktorá na Kréte poskytovala mlieko pre malého Dia,
Architelos – Héraklov priateľ, bližšie neurčený
D r a g o jeseň – zima 2012/2013
Pridaj komentár