Ilustračný obrázok: Voľba Herakla, autor: Annibale Carraci (1560-1609), zdroj: wikipedia
Eurystheus
Do Mykén vkročí. Ohlásia ho
Kolene v druhom u strýka.
Úmyslom s dobrým, ducha snahou
Príkoriu má tu privykať.
Uzrú ho Eurysthea oči
Závesu spoza na okne.
Levovej v koži obra zočí,
Studeným potom premokne.
Ozruta s kyjom v ruke tavon
Slobodne chodí po dvorci.
Nie vždy je smelosť vlastná kráľom,
Od toho sú tu – hovorci.
Koprea vyšle, hlásateľa
Návštevníkovi v ústrety,
Vznikla tu keby ´bodaj mela…
Kopreus nech s ním klebetí…
Hlásateľ plní príkaz kráľa:
-Héraklés je tu do služby!
S úlohami kráľ neotáľa,
(Je iba trochu pribrzdlý…)
Nepodá ruku Héraklovi,
Pohľadu vždy sa vyhýba,
Huba mu pozdrav nevysloví.
(Neučí kráľ sa na chybách…)
Dvanásť za rokov desať činov…
(Héra sa zhora usmieva…
Ona veď väzí za príčinou,
Trpí že syn jej manžela.)
Zatvára Zeus v smútku oči,
Osude na nič nezmení.
Spomenie láskyplné noci
S Alkménou… V Thébach… V posteli…
Boha syn slúžiť Euru bude,
Zmyť ak chce vinnú nevinu.
Bije mu v hrudi srdce hrdé –
Helladské srdce hrdinu.
Alkména – Héraklova matka,
Zeus – Héraklov božský otec,
Boha syn Euru slúžiť bude – rozumej: Eurystheovi. Inakšie by sa stratil rytmus básne.
D r a g o jeseň – zima 2012/2013
Pridaj komentár