Politická hviezda Henryho Kissingera prudko vystúpila ešte pred jeho štyridsiatkou, na prelome 50-tych a 60-tych rokov, keď hlavnou medzinárodnou témou bolo potenciálne vzájomné zničenie vtedajších superveľmocí – USA a ZSSR. K jeho cti treba pripísať pravdepodobne významný príspevok, že aj jeho zásluhou počas jeho života k nukleárnemu armagedonu nedošlo.
Máloktorá z nedávnych udalostí na mňa zapôsobila svojim potenciálom a vnútorným nábojom viac, ako zistenie, že Henry Kissinger sa ako storočný, s dvomi špičkovými spoluautormi, pustil do písania knihy o umelej inteligencii. Knihy, ktorá vychádza posmrtne a bezpochyby sa stane jedným z najväčších bestsellerov roka 2025.
Názov Genesis symbolizuje príchod niečoho kvalitatívne nového vo fenoméne umelej inteligencie, niečoho, čo má potenciál úplne zmeniť ľudskú spoločnosť, podobne ako nukleárne zbrane pred 70 rokmi úplne zmenili pohľad veľmocí na vojny a na spôsoby riešenia medzinárodných konfliktov. Umelá inteligencia nie je úplná novinka, no vďaka digitálnym gigantom sa nám cez sociálne siete a aplikácie v smartfónoch práve v uplynulom roku dostala všetkým na dosah. Málokto z nás ju už vyskúšal a málokto si vie predstaviť, ako umelá inteligencia môže zmeniť naše životy. Či a kedy sa ocitneme v podobnej situácii ako anglickí robotníci na prahu priemyselnej revolúcie, keď pochopili, že továrnik si zaobstaral mocné stroje nie preto, aby im uľahčil prácu, ale aby ich prácu vôbec nepotreboval.
Storočný autor Kissinger čitateľa nesklame. Knižka je dostatočne útla (niečo málo cez 200 strán), aby sa čitateľ nezľakol, a pritom nenesie žiadne znaky senility. Vedie čitateľa priamo do zákulisia, k podstatným veciam, nezahlcuje ho množstvom informácií a Kissingerovsky jasne a stručne, bez fráz a ilúzií, ho stavia pred holú skutočnosť – umelá inteligencia je nová výzva ľudstva a dnes nikto nevie, ako ju ľudstvo zvládne.
Podtitul knihy znie „Umelá inteligencia, nádej a ľudský duch“ a to dáva tušiť, že autori sa nevyžívajú v lacnom bulvárnom strašení neznámym, ale snažia sa aj poukázať na kvalitatívne odlišnosti medzi ľudskou a umelou inteligenciou. Vyzdvihnúť potenciál ľudstva, ktorý sa práve vďaka umelej inteligencii môže predrať do popredia a optimisticky vyznieva myšlienka v závere, že umelá inteligencia, ak ju ľudstvo zvládne, by mohla ľudstvu otvoriť bránu nového vývoja – genézy.
