Nespím, bdiem, verše nedajú mi spať.
Deň nebol dobrý, noc je po ňom zlá.
Obskakuje ma utrápená mať,
a nevie, ako by mi pomohla.
A mať len vzdychá, vôkol obchádza,
trápi sa, žiali – veľmi dobre vidím,
a obáva sa, že mi zavadzia
už aj tým svojím dobrom starostlivým.
Odchádza mlčky, nič už nevraví.
Oblokom hľadí do môjho a vzdychá –
do rána horí v ňom svit sliepňavý
a počuť tlkot napnutého ticha.
Viem, ani ona nebude dnes spať,
hoci ju prosím čoraz úpornejšie.
Dobre to poznám. Veď aj ja som mať.
A nespím – v noci dcére píšem verše.
Náhlivo píšem. Nočnú tmu už svit
východnej zory purpurovo čerí.
Dve matky nespia – a pre tretiu žiť
začínajú tu verše na papieri.
(preložil Ján Majerník)
Deň nebol dobrý, noc je po ňom zlá.
Obskakuje ma utrápená mať,
a nevie, ako by mi pomohla.
A mať len vzdychá, vôkol obchádza,
trápi sa, žiali – veľmi dobre vidím,
a obáva sa, že mi zavadzia
už aj tým svojím dobrom starostlivým.
Odchádza mlčky, nič už nevraví.
Oblokom hľadí do môjho a vzdychá –
do rána horí v ňom svit sliepňavý
a počuť tlkot napnutého ticha.
Viem, ani ona nebude dnes spať,
hoci ju prosím čoraz úpornejšie.
Dobre to poznám. Veď aj ja som mať.
A nespím – v noci dcére píšem verše.
Náhlivo píšem. Nočnú tmu už svit
východnej zory purpurovo čerí.
Dve matky nespia – a pre tretiu žiť
začínajú tu verše na papieri.
(preložil Ján Majerník)
Pridaj komentár