Ilustračný obrázok: Pixabay
Sledujem naše médiá, ako usilovne zabávajú Slovač rozličnými „dôležitými“ témami, ako sú covidománia, potratová politika, ale aj rôzne kauzy politikov, parlamentné divadielko či feministické prenasledovanie…
A dôležité informácie, ktoré sa týkajú našej budúcnosti, ale aj budúcnosti našich detí a vnukov ostávajú v úzadí.
Prečo?
Možno preto, aby si väčšina občanov ani len neuvedomila, čo sa skutočne deje v celej EÚ.
Pod zámienkou ozdravenia ekonomík Európy sa stanú aj z nás rukojemníci finančníkov a budeme veľmi tvrdo platiť za „zahladenie šrámov, ktoré spôsobila pandémia coronavírusu a ešte aj spôsobí“.
EÚ si chce na ozdravenie ekonomík a zmiernenie hospodárskej krízy požičať na finančných trhoch 750 miliárd eur, ktoré bude následne splácať od roku 2028 do roku 2058 z budúcich rozpočtov.
Mňa osobne zaujíma viac aspektov tejto „spoločnej finančnej investície do budúcnosti“, vďaka ktorej cit: „Peniaze priblížia Európu k jej ďalším cieľom, najmä k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality a digitalizácie. Časť pôjde na podporu zamestnanosti a časť na upevnenie pozície EÚ, ako silného globálneho hráča.“
Zaujíma ma, kto v skutočnosti tieto peniaze EÚ požičia, ale aj forma splácania. Správa, že táto požička, bude splácané z budúcich rozpočtov, je tiež veľmi nejasná.
Inou veľmi závažnou otázkou je tá, komu budú tieto peniaze poskytované? Čo sa v skutočnosti skrýva pod pojmom „podpora zamestnanosti“?
Podľa správ, ktoré som si prečítala, táto finančná pomoc bude smerovať na pomoc veľkokapitálu a podnikateľom, ktorí majú tak udržať zamestnanosť pracujúcej chudoby, ale aj vo forme grantov bude slúžiť na upevňovanie si moci tých, ktorí v skutočnosti vládnu.
O čom sa vôbec nehovorí, kto túto „spoločnú investíciu do budúcnosti EÚ“ zaplatí. Kto bude platiť za to, že sa naštartujú ekonomiky štátov tak, že tí, ktorí zdierajú občanov štátov EÚ, dostanú štedrú finančnú pomoc, aby si udržali svoje pozície a zisky?
Aj na Slovensku ide o veľa. Preto sa vôbec nečudujem tomu, čo sa deje na našej politickej scéne, ale aj v spoločnosti. Megarabovačka a následná totalita dlhového otroctva je to, čo sa snažia všetcí tí, ktorí pracujú na zábavnej show „Matovičova vláda“ zakryť. Majú to jednoduché. Slováci sa radi zabávajú a mnohí uveria, že veľkou zábavou bude aj reťaz na krku, v podobe obrovských dlhov štátu, ktorý budú povinní splácať vlastnou prácou a otročinou. Ktovie ako sa budú zabávať, keď zistia, že sú niečí majetok a ten, kto ich bude vlastniť bude rozhodovať o ich živote, o ich bytí, či nebytí.
Ktovie, či sa budú zabávať a smiať na tom, že nebudú mať žiadne práva a z ich detí a vnukov sa stanú len poslušné bábky v rukách tých, ktorí ich budú zdierať a zarábať na nich. Ale ktovie, ľudia sú zvláštne tvory, možno sa tomu nakoniec budú tešiť tak, ako sa tešili slobode a demokracii, ktoré si teraz užívajú plnými dúškami.
Ja však premýšľam o tom, že táto situácia dáva celkom iný pohľad na coronakrízu a celé sa to podobá na pyramídovú hru, kde zisky získajú len vyvolení. Pripomína mi to reklamu na fantastické úvery na čokoľvek od nebankoviek, ktoré ľuďom tvrdili, že si môžu tak kúpiť všetko čo budú chcieť a splácať len malé čiastky, hoci aj celý život, ale aj hypotekárne živorenie ľudí, ktorí chcú mať strechu nad hlavou… Aká je však realita vidíme bežne okolo seba.
Jarmo dlhového otroctva je veľmi ťažké a mnohí ho nevládzu niesť. Z mnohých robí neslobodných otrokov tých, ktorí zarábajú na všetkom, najmä na ľudskom utrpení a neslobode.
Najsmutnejšie na tom všetkom je, že kvôli chamtivosti pár ľudí, budú naše deti a vnuci žiť v totalite dlhového otroctva.
Pripravujeme im šťastnú budúcnosť…
Zdroj:Reštart ekonomík EÚ
Devana
Slnovratovo 7. júl 2020
Dodatok autora:
Po dvoch rokoch od napísania tohto článku máme možnosť vidieť, ako slovenská vláda nakladá s financiami na „obnovu ekonomiky nášho štátu“.
Je priam neuveriteľné, že stále nie sú peniaze pre kľúčové odvetvia ekonomiky štátu. Poľnohospodári a potravinári neustále prosia vládu o pomoc, ktorá im neprichádza. Nie sú peniaze na zdravotníctvo, na školstvo, ani na sociálne projekty.
Zato však vidíme, akú štedrú finančnú, materiálnu a vojenskú pomoc poskytuje slovenská vládá Zelenského režimu na Ukrajine a takisto utečencom, ktorí utekajú z krajiny, kde sa bojuje iba asi na 20-tich% územia.
Videli sme, koľko stálo „SNP 2 a Matovičova atómova bomba“ v jednom…
Len málokto si uvedomuje, kto a akým spôsobom toto všetko zaplatí keďže táto vláda bašuje spôsobom “ jeden deň hojno, druhý deň hov…“
Zatiaľ sa mnohí ešte stále zabávajú, možno aj preto, lebo si myslia, že kým sú plné obchody a fičí lacná zábava v médiách, tak je všetko v poriadku… Nie, už dávno nie je nič v poriadku… A čím dlhšie budú ľudia ticho, tým väčšie škody budú napáchané…
Dva roky väčšina Slovákov mlčí. Časť preto, lebo im to vyhovuje a veľká časť preto, lebo už teraz sú zviazaní reťazami dlhového otroctva a majú strach a obavy z budúcnosti. Ale akej budúcnosti?
Dlhového otroctva našich detí a vnukov?
Dodatok Mariána Moravčíka
V tomto článku je napísané vari všetko podstatné, no predsa som sa rozhodol doplniť krátky dodatok. Lebo nevidíme svetlo na konci tunela. Nevieme čo robiť a na čo čakať. Hlavný dôvod napísala autorka už v prvom odstavci. Naše mysle sú plne v područí médií a ich zástupných tém. Každý večer dostávame z obrazoviek extrakt ľudského utrpenia z celého sveta, takže sa nám zdá malicherné, že nevieme, ako sa postaráme o svojich starnúcich rodičov alebo čo štátne školstvo vychová z našich detí.
Kým sa neodstrihneme od umelých zástupných tém a neuvidíme svet v skutočných proporciách, neuvidíme svetlo na konci tunela, dokonca ani ten tunel, ktorým musíme k svetlu prejsť. Mnohí si zrejme povedia, že vedia o tom, že ide o zástupné témy a že sa nedajú obalamutiť. To je ilúzia. Kým tieto témy okupujú pozornosť človeka, kým kradnú jeho čas a energiu, dovtedy sa nemôže plne sústrediť na seba a svoje bytostné záujmy. Je treba odvyknúť si reflexívne zameriavať pozornosť na vnucované témy a sústrediť sa na témy, ktoré si vyberieme sami. (…a potom sa spravidla stane zázrak 😉
