Ilustračný obrázok: Martin Redlin Pixabay
Chceli sme zmenu.
Skutočne sme ju chceli, alebo nám to bolo tak dlho a intenzívne vtĺkané do hláv, že ju chceme, až sme nakoniec tento názor prijali ako fakt, že ju chceme my občania?
Skutočne to v našom štáte a vo všetkom bolo také zlé, že musela prísť zmena, ktorá ako vidieť nenechá kameň na kameni, alebo tak ako povedal pán premiér, že keď sa rúbe tak aj triesky lietajú?
Skutočne sme všetci tí, ktorí máme vlastný názor hlúpi a máme byť ticho a naše názory sú nepodstatné?
Áno, dokázali sme podľahnúť mediálnemu a politickému nátlaku v podobe pekných rečí o rozkrádačkách, korupcii, neschopnosti bývalých vlád. Dokázali sme uveriť, že to, čo sa bude diať po voľbách bude len a len pre naše dobro.
A odrazu vidíme, že akonáhle sa ľudia, ktorí nás presviedčali o nutnosti radikálnej zmeny v štáte, v politike a v spoločnosti dostali k moci, tak tá sľubovaná zmena vyzerá úplne inak, ako o nej hovorili. Koronakríza im prišla vhod, aby ňou mohli zakryť neovládateľnú túžbu po moci v podobe diktatúry, totality a tyranie. Bezočivo porušujú Ústavu SR, ľudské práva, obchádzajú a porušujú zákony, vraj pre naše dobro.
Nezmyselnými a kontraproduktívnymi zákazmi a príkazmi psychicky deptajú spoločnosť. Ukazujú občanom, čo to znamená mať moc a akí sú teraz občania voči ním maličkí. Začali vykonávať totalitné čistky. Pán premiér sa chvastá mediálnym zarezávaním a zberaním skalpov. Ukazuje ľuďom okolo seba, ale aj občanom, že on si to môže dovoliť a pre neho neplatia žiadne zákony.
Žiaľ, pre megalomana túžiaceho po absolútnej nadvláde nad ostatnými, nie je problém zahrať divadelné prestavenie o vlastnej citlivosti a empatii. Taký človek urobí pre to všetko. Bude hrať zo seba šaša, ukazovať smradľavé ponožky, či statusy z toalety, dokonca sa dokáže rozplakať keď to uzná za vhodné. A mnohí mu to divadlo uveria. Niektorí ho zbožňujú a vidia v ňom spasiteľa, takého toho z ľudu, ktorému ani to kakanie nie je cudzie, iní ho považujú za vyšinutého a robia si na jeho účet vtipy. Nie, takýto človek nie je ani empatický a ani labilný šašo. On presne vie čo robí.
Svojím správaním a trvalým nátlakom, ale aj dokazovaním vlastnej moci sa snaží nalomiť psychiku občanov, aby držali huby a krok. Znechutiť a zdeptať ich rôznymi opatreniami tak, aby ani nepomysleli na odpor. Človek, ktorý bojuje o vlastné prežitie vie, že to ako žije nie je normálne, ale nemá silu postaviť sa na odpor. Preto v našom štáte neprichádza sľubovaná pomoc, ktorá je bežná v iných štátoch.
Viem, ako veľmi ťažko ľudia znášajú stratu práce, stratu sociálnych istôt, budúcnosti. Pre mnohých je to obrovská rana a najmä vtedy, keď majú rodiny odkázané na ich príjem. Častokrát som videla, ako také niečo zamáva so psychikou silných chlapov, ktorí živili svoje rodiny. Keď sa k tomu pridajú zdravotné problémy, stavy depresií a beznádeje, človek nevidí východisko zo situácie a ani nie je schopný reálne riešiť problémy. A práve toto sa deje v našej spoločnosti. Tisíce ľudí prichádzajú o prácu, krachujú malé podniky, ľudia majú strach z budúcnosti a pomaly strácajú istoty, že bude zmena k lepšiemu. A práve to vyhovuje ľuďom túžiacim po moci. To je ich cieľom. Zdeptať a zlomiť ľudí tak, aby sa nedokázali brániť svojvôli tých, ktorých si sami zvolili…
Ľudská naivita a viera v dobro často nepozná hranice. Preto ľudia dokážu uveriť, že všetko to čo sa deje je len pre ich dobro. Obmedzovanie slobôd a ľudských práv je len pre ich dobro. Zneužívanie právomocí a porušovanie zákonov je len pre ich dobro. Devastácia ekonomiky a likvidácia sociálnych istôt je tiež len pre ich dobro. Zanedbávanie zdravotnej starostlivosti a školstva je tiež len pre ich dobro. Každý tyran a agresor, či už v rodine, alebo aj v štáte, svoje konanie ospravedlňuje tým, že to robí pre dobro iných. Opak je pravdou. Všetko robí pre ukojenie vlastnej túžby po moci a nadvláde nad ostatnými. A následky takýchto činov sú nedozierne. Okrem zničenej ekonomiky, sú zničené životy mnohých ľudí, ktorí sa často nedokážu postaviť na odpor.
Pred pár dňami stačilo ukázať náznak odporu a reakcia bola taká, aká sa dala očakávať. Každý verejný odpor sa stane trestným činom. Veď prijať zákony, ktorými sa budú ľudia zotročovať je veľmi jednoduché.
Žiaľ tí, ktorí by mohli a mali pomôcť sa žerú a rujú medzi sebou kvôli vidine vlastnej moci…
Čo sa nám to všetkým stalo?
Skutočne sme tak túžili po novodobej totalite, že sme si ju dobrovoľne odhlasovali?
Toto sme chceli? Prísť ešte aj o to málo čo nám ostalo?
Nedokázali sme sa poučiť z minulosti a vlastných chýb?
Devana
Slnovratovo 1. jún 2020
Dodatok autorky:
Tri roky po napísaní tohto článku je zrejmé, prečo musela na Slovensko prísť zmena. Prečo bývalý premiér Matovič „vyhral“ voľby a prečo sa dialo to čo sa dialo. Neuveriteľná likvidácia štátu po všetkých stránkach, ponižovanie a šikanovanie ľudí, psychoteror, oberanie ľudí o základné ľudské práva, slobodu a hlavne o ľudskú dôstojnosť.
Bývalý premiér Matovič poslúžil ako výťah k moci oveľa obludnejšiu systému, ktorý je úrovni diktátorských režimov Latinskej Ameriky či Afriky minulého storočia. Aj tie vládli najmä s podporou USA a dostávali sa k moci pomocou CIA, politických prevratov a fyzickej likvidácie politických oponentov.
Matovič poslúžil, Matovič môže ísť… Aj odíde, pretože už splnil svoju úlohu a ešte stále nechápe, že sa v tejto „vyššej hre“ stal iba handrou na jedno použitie.
Udalosti posledných dní ukázali, že na Slovensku je parlamentná demokracia iba prázdna fráza a ľudia už nemajú ani zdanlivo slobodnú vôľu výberu v „slobodných a demokratických voľbách“.
A dnes si znova kladiem otázku: „Čo sa nám to všetkým stalo?“
Ako je možné, že sme to na Slovensku nechali zájsť až takto ďaleko? Budeme čakať až dovtedy, kým nám budú miznúť príbuzní bez stopy, alebo naši mužovia a synovia budú zomierať za mocenské záujmy chamtivých elít?
Čo sa nám to všetkým stalo, keď nedokážeme brániť nielen vlastné životy a budúcnosť, ale ani nedokáže chrániť životy a budúcnosť vlastných detí?
