Ilustračné foto: Marián Moravčík
Prikázal som zvolať vychovávateľov a povedal som im:
Vašou úlohou nie je zabíjať v ľudských mláďatách človeka, ani robiť z nich mravcov, aby žili v mravenisku. Nepovažujem za dôležité, či bude človek viac alebo menej spokojný. Dôležité je, či bude viac alebo menej človekom. Pre mňa nie je hlavnou otázka, či človek bude alebo nebude šťastný. A vôbec mi nezáleží na tučných bruchách lenivcov, ktorí sú ako dobytok v chlieve.
Nebudete do nich tlačiť prázdne formulky, ale obrazy, ktoré sú nositeľmi štruktúr.
Nebudete ich sýtiť prevažne mŕtvymi znalosťami. Ale ukujete im štýl, aby mohli veci uchopiť.
Nebudete ich spôsobilosť posudzovať podľa schopností, ktoré snáď prejavia v tom či onom smere. Lebo najďalej sa dostane a najúspešnejší bude ten, kto najviac zápasil sám so sebou. Budete preto prihliadať hlavne na lásku.
Nebudete zdôrazňovať úžitok. Ale ľudskú tvorbu, aby určitý človek hobľoval svoj trám poctivo a verne. A on ho potom ohobľuje lepšie.
Budete ich učiť úcte, lebo irónia je vecou darmožráčov a znamená, že sa nehľadí na tváre.
Budete bojovať proti putám, ktorými sa ľudia zväzujú s hmotnými statkami. Budete z ľudského mláďaťa vychovávať človeka, a to tak, že ho budete učiť hlavne výmene, lebo kde sa nič nevymieňa, nastáva skaza.
Budete ich učiť rozjímanie a modlitbu, lebo nimi sa duša stáva širšou. A láske. Lebo čo môže nahradiť lásku? A sebaláska je opak lásky.
Trestať budete hlavne lož a tiež udavačstvo, aj keď z oboch môže mať niekedy človek prospech a obec zdanlivo tiež. Ale silní sa rodia len z vernosti. A nie je možné byť verný na jednej strane a na druhej nie. Verný človek je verný vždy. A verný nie je ten, kto dokáže zradiť druha, s ktorým pracuje. Ja potrebujem silné mesto a nehodlám jeho silu opierať o ľudskú hnilobu.
Budete učiť zmyslu pre dokonalosť, lebo každé dielo je putovaním k Bohu a dokončené môže byť až smrťou.
Vo svojom učení nebudete klásť na prvé miesto milosrdenstvo ani odpustenie. Obe by sa mohli nesprávne pochopiť a stať sa len zmäkčilosťou pred urážkou a vredom. Namiesto toho budete učiť nádhernej spolupráci všetkých so všetkými a s každým jednotlivcom. Potom sa bude chirurg ponáhľať púšťou, aby dal do poriadku hoci len koleno prostého robotníka. Lebo dôležitý je tu prostriedok. A obidvoch potom bude viesť tá istá sila.
Vašou úlohou nie je zabíjať v ľudských mláďatách človeka, ani robiť z nich mravcov, aby žili v mravenisku. Nepovažujem za dôležité, či bude človek viac alebo menej spokojný. Dôležité je, či bude viac alebo menej človekom. Pre mňa nie je hlavnou otázka, či človek bude alebo nebude šťastný. A vôbec mi nezáleží na tučných bruchách lenivcov, ktorí sú ako dobytok v chlieve.
Nebudete do nich tlačiť prázdne formulky, ale obrazy, ktoré sú nositeľmi štruktúr.
Nebudete ich sýtiť prevažne mŕtvymi znalosťami. Ale ukujete im štýl, aby mohli veci uchopiť.
Nebudete ich spôsobilosť posudzovať podľa schopností, ktoré snáď prejavia v tom či onom smere. Lebo najďalej sa dostane a najúspešnejší bude ten, kto najviac zápasil sám so sebou. Budete preto prihliadať hlavne na lásku.
Nebudete zdôrazňovať úžitok. Ale ľudskú tvorbu, aby určitý človek hobľoval svoj trám poctivo a verne. A on ho potom ohobľuje lepšie.
Budete ich učiť úcte, lebo irónia je vecou darmožráčov a znamená, že sa nehľadí na tváre.
Budete bojovať proti putám, ktorými sa ľudia zväzujú s hmotnými statkami. Budete z ľudského mláďaťa vychovávať človeka, a to tak, že ho budete učiť hlavne výmene, lebo kde sa nič nevymieňa, nastáva skaza.
Budete ich učiť rozjímanie a modlitbu, lebo nimi sa duša stáva širšou. A láske. Lebo čo môže nahradiť lásku? A sebaláska je opak lásky.
Trestať budete hlavne lož a tiež udavačstvo, aj keď z oboch môže mať niekedy človek prospech a obec zdanlivo tiež. Ale silní sa rodia len z vernosti. A nie je možné byť verný na jednej strane a na druhej nie. Verný človek je verný vždy. A verný nie je ten, kto dokáže zradiť druha, s ktorým pracuje. Ja potrebujem silné mesto a nehodlám jeho silu opierať o ľudskú hnilobu.
Budete učiť zmyslu pre dokonalosť, lebo každé dielo je putovaním k Bohu a dokončené môže byť až smrťou.
Vo svojom učení nebudete klásť na prvé miesto milosrdenstvo ani odpustenie. Obe by sa mohli nesprávne pochopiť a stať sa len zmäkčilosťou pred urážkou a vredom. Namiesto toho budete učiť nádhernej spolupráci všetkých so všetkými a s každým jednotlivcom. Potom sa bude chirurg ponáhľať púšťou, aby dal do poriadku hoci len koleno prostého robotníka. Lebo dôležitý je tu prostriedok. A obidvoch potom bude viesť tá istá sila.
