Prízemný mrázik ziabe prsty Také je jeho poslanie Zadrapí sa a nepopustí Skoro je myslieť na sane
e to tak jednoduché – spomaliť A svoje svedomie zanechať čisté Usmievať sa vždy, nemať v sebe zlosť Hnev nebude pánom, lež Tvoje srdce
Vychutnávam vôňu lipy z balkóna Ponorený do Božieho dychu Ku pokoju zvony z veže zazvonia Sála z kvetov nostalgie príchuť
Mala som milého, čo sa myší bál. Pre nešťastné myši k nám nechodieval.
Zavri okná, zavri dvere, počúvaj len ticho hrobové. Zavri okná, zavri ústa, mlčanie ti všetko dopovie.
Do Mykén vkročí. Ohlásia ho Kolene v druhom u strýka. Úmyslom s dobrým, ducha snahou Príkoriu má tu privykať.
Krátky okamih života Cesty vo veniec spletené Poľnými kvetmi, trávami No i ružami v záhrade
Spočiniem na rodnej hrude syra Nech sa nohám zamak uľaví Dosť je miesta – sadnúť môžu štyria Na kameň alebo do trávy
