Ilustračné foto: bratislavskykraj.sk
Tridsaťtri rokov po Nežnej revolúcii sa otvorila na Slovensku nová koncová nemocnica.
Na bratislavských Boroch ju sprístupnila finančná skupina Penta.
Porovnanie tejto nemocnice s akoukoľvek štátnou nemocnicou je do oči bijúce zlyhanie všetkých doterajších vlád, podľa môjho názoru. Čo sa teda týka zdravotníctva, tak konečne na Slovensko dorazilo 21. storočie. To je super, škoda len, že sa nič také nepodarilo vybudovať štátu. V každom prípade pohľad na štruktúru, výzor, podmienky nemocnice Bory musí zjavne upútať. Otázka prečo je to tak, je jednoduchá.
Pacient je často v politike abstraktný pojem, ktorý sa píše na billboardy, ale v skutočnosti je reálny chorý človek v administratíve tohto štátu často na vedľajšej koľaji. Keby mnohí vrcholoví politici nemysleli len na seba a viac na pacientov už mohlo byť takých zariadení viac a to štátnych.
Podľa názoru môjho priateľa, profesora gynekológie, ktorý pracuje v zahraničí, Penta neurobila nič zázračné. Kúpili projekt holandskej nemocnice, dali tam funkčný Informačný systém a investovali peniaze. Táto nemocnica v pomerne krátkom čase možno preukáže, či súkromný sektor je aj v zdravotnom sektore podstatne lepší partner pre verejnosť.
Som smutný z toho, že táto republika je systematicky zanedbávaná vo všetkých oblastiach od 89 roku až po dnes. Ale všetci mali plán dobiehať západ. Pritom sa vždy starali v prvom rade sami o seba. Neustále dosadzovanie politických nominantov a presadzovanie politických riešení problémov namiesto odborníkov si vyberá svoju daň už dlhšiu dobu. Lenže mnohí naši politici majú veľa pekných rečí, v tom sú veľmajstri, ale akonáhle sa dostanú k moci, začnú zlyhávať.
Niekedy musí byť úlohou vlád robiť aj to, čo väčšina obyvateľstva neschvaľuje. Ale nech tak vlády robia z vlastného presvedčenia, že ide o správnu vec, a nie na základe klamstiev, strašenia alebo nátlaku zvonku, či snahy zapáčiť sa niekomu. Otázka pre občanov Slovenska je, prečo sú tak nekvalifikovaní a volia si strany a ľudí, ktorí nie sú schopní manažovať zdravotníctvo, školstvo k prosperite. Prečo sme na Slovensku tak nekompetentní, že nechceme za svoje dane kvalitu ktorú nám poskytne štát, ktorý živíme.
Keby bolo naše zdravotníctvo kvalifikovane manažované, tak tu máme omnoho pestrejšiu konkurenciu a táto nemocnica by bola jedna z mnohých, alebo by vôbec neexistovala. Takže ja sa teším, ale aj smútim, že sa napĺňa nielen môj predpoklad, že sa starostlivosť rozdelí na štátnu, biednu a súkromnú, skvelú a časom nie dostupnú pre každého.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
Bratislavská nemocnica Bory je od môjho mesta vzdialená asi 300 km a dúfam, že ju nikdy neuvidím zvnútra. Na vrub toho, že najlepšie nemocnice sú sústredené v Bratislave, sa napríklad Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši prepadla v kategorizácii na najnižšiu úroveň. Nepomohla petícia, nepomohla argumentácia nemocnice ani mesta. Ale vraj „hlavu hore“, nemocnica môže už o niekoľko mesiacov požiadať o prehodnotenie.
Táto „reforma“ je plná pokrytectva najhrubšieho zrna.
Vraj sa sieť nemocníc konštruovala tak, aby drvivá väčšina poistencov mala dobrú „geografickú dostupnosť“. Očakával by som teda, že hlavná nemocnica by mala byť niekde blízko populačného ťažiska Slovenska. Ale nie, zákon dostupnosť hlavnej nemocnice definuje pre 90 % poistencov s dojazdom do 300 minút. Takže Bratislava vyhovuje…
Ten náš Liptovský Mikuláš. Údajne nemusí byť regionálnou nemocnicou, lebo je dobrý prístup do Popradu aj Ružomberka. Lenže zákon definuje pre regionálne nemocnice dojazd do 45 minút pre 99 % poistencov. V praxi („efektívne“) sa toto dá dosiahnuť len cez štátny sviatok. Úsek od Ivachnovej do Ružomberka (10 km) dnes v pracovných dňoch trvá najmenej 20 minút.
A vôbec, tá „geografická dostupnosť“ je definovaná takto:
Geografická dostupnosť ústavnej starostlivosti je vzdialenosť z miesta prechodného pobytu poistenca, a ak ho poistenec nemá, tak z miesta jeho trvalého pobytu, do najbližšej nemocnice príslušnej úrovne vyjadrená časom dojazdu. Časom dojazdu sa na účely tohto zákona rozumie čas v minútach zaokrúhlený na dve desatinné miesta, ktorý zodpovedá efektívnej dostupnosti miesta poskytovania ústavnej starostlivosti minimálne pre 90 % populácie v spádovom území motorovým vozidlom rýchlosťou jazdy, ktorá je primeraná typu pozemnej komunikácie a je v súlade s osobitnými predpismi.
Ak teda komisia pracuje s teoretickou rýchlosťou jazdy 90 km/h na ceste, kde sa efektívne dosahuje maximálne 30 km/h, nehovorí to pozitívne o kvalite vyhodnocovania kritérií. (A podčiarknem, že Liptovský Mikuláš je oproti priateľom z východu, napríklad zo Sniny, ešte relatívne veľmi dobre.)
A pozastavím sa nad tým, prečo sa dostupnosť posudzuje „jazdou motorovým vozidlom“? Má vari 90 % poistencov (dôchodcov, ktorí najviac potrebujú prístup k nemocnici) k dispozícii motorové vozidlo? Podľa údajov polície napríklad v Bratislavskom kraji pripadá jedno osobné motorové vozidlo na 1,5 obyvateľa. Ale v celom zvyšku Slovenska je tento pomer vyšší ako 2, v Prešovskom a Košickom kraji sa blíži k hodnote 3.
Ale… škoda reči už…
