kpt. Ján Nálepka – Repkin, brigádny generál in memoriam
Ilustračný obrázok: titulná strana knihy od Jozefa Nálepku Iní o kapitánovi Jánovi Nálepkovi, ISBN 80-968402-2-3
Formovanie Nálepkovho charakteru na pozadí politickej elégie v rokoch 1937 – 1938 (kultúrno-historický kontext, 1. časť)
Ľudovej strane veľmi záležalo na tom, aby sa ľud udržiaval v nespokojnosti a v zahraničnej politike otvorene sympatizovala s fašistickými diktatúrami, napriek skutočnosti, že to bol práve Hitler, ktorý viedol bezohľadný boj proti cirkvi a pápežovi, že práve vo fašistickom Nemecku bola katolícka cirkev potláčaná ako nikde inde na svete, zatiaľ čo v boľševickom Rusku sa boj proti náboženstvu zastavil. Aký následok malo toto nezodpovedné štvanie sa ukázalo čoskoro…
1937
Denná tlač Hlinkovej ľudovej strany neprinášala nič pozitívneho, ľudí otravovala, znepokojovala a demoralizovala. Kto čítal toho času len ľudácke plátky, ľahko nadobudol presvedčenie, že v Československej republike je všetko len zlé a nepoctivé (bol kritizovaný obilný monopol, československá vzájomnosť[1], nespomínalo sa zlepšenie hospodárstva[2], útočilo sa na štátne školy[3] a mladú slovenskú inteligenciu[4], silná obranyschopnosť štátu bola tabu[5]). Na dennej báze sa odohrávali negatívne útoky ľudákov na predstaviteľov československej vlády[6], naopak – živilo sa podhubie nového martýrstva v osobe uväzneného na Pankráci Vojtecha Tuku[7], silné palcové titulky prinášali pogrom komunistického ,,moru“ po celej Európe[8], pozitívny ohlas mali nacionalistické víťazstvá[9].
1938
20. februára 1938 po trojhodinovom prejave Adolfa Hitlera, v ktorom Nemecko už viac ,,nestrpí príkorie páchané na zahraničných Nemcoch“, sa začína písať nová kapitola sily nemeckého hákového kríža. Hlinkovci, nadšení jeho prejavom, kde Hitler ,,hovoril viac mierumilovne“ písali, že národný socializmus slúži ,,k stabilizácii faktického stavu a k utvrdeniu nemeckého národa“ a preto ,,všetko čo podniká, je v jeho záujme“.[10]
Politická tvárnosť Európy sa zmenila zo dňa na deň a Československo stálo uprostred tohto vlnobitia. Tento čas bol snáď najnevhodnejší na to, aby sa medzi sebou bili Slováci a Česi pre nevyriešený slovenský problém a aby podnety zo zahraničia v naratívoch ,Dajte Slovákom čo im patrí!ʻ[11], gradovali. Československo stálo na rozhraní časov a prežívalo svoje historické chvíle.
Andrej Hlinka ako hlavný iniciátor autonómie (a následného oslabenia Československa), aj vo svojom vysokom veku politicky aktívny, neskrýval radosť, lebo ,,sejba naša prináša dobrú úrodu“ a ,,myšlienka jednotného frontu všetkých autonomistov dozrela už natoľko, že sa k nám hlásia Nemci, Maďari i Rusíni. Konrád Henlein (*vodca sudetsko-nemeckej strany v ČSR, pozn. autorky) uznáva našu veľkú úlohu katolicizmu v boji proti boľševizmu, ktorý ohrozuje kresťanskú kultúru. Súhlasí s nami, čo sa týka otázky práv samobytných národov, ktorým sa má ako celku priznať právna osobnosť. Ján Esterházy (*aktívny maďarský iredentista, pozn. autorky) za Maďarov osvedčil sa, že uznáva vedúcu úlohu a vedúce postavenie Slovákov v prípade uskutočnenia autonómie. Takisto Ivan Plejščák (*pravidelná kooperácia s ľudáckymi poslancami, pozn. autorky) za Rusínov osvedčuje sa za autonómiu a práva Slovákov, tak aj Rusínov. My tieto osvedčenia vítame a podobne sa osvedčujeme, že sa budeme držať zásady – Každému, čo mu patrí! Len na tomto kresťanskom a spravodlivom základe bude možno skonsolidovať republiku a pomery, ktoré československé strany skonsolidovať nevedeli. Skonsolidujeme ich my!“[12]
V tomto pohnutom čase, keď sa dovŕšila nezávislosť Rakúska, ktoré bolo obsadené Hitlerom a začlenené do Tretej ríše, celý svet zostal zdesený nad fašistickou agresiou, okrem slovenských ľudákov, ktorí privítali tento krok s nadšením, lebo ,,za pokoj a poriadok v Rakúsku ručia Hitlerove vojská. Každý národ má právo, aby sa spravoval režimom, ktorý mu zabezpečuje istejšiu a krajšiu budúcnosť“.[13]
Istejšiu a krajšiu budúcnosť obsadeného Rakúska, ktoré zabezpečili hitlerovské vojská, opisuje anglický Times nasledovne: ,,Britská tlač jednomyseľne odsudzuje čo najostrejšie a najenergickejšie postup Nemecka. V celom Anglicku, nevynímajúc tentoraz ani tie kruhy, ktoré sa inokedy zasadzujú vždy za britsko-nemecké dorozumenie, zavládla ostrá protinemecká nálada.“[14] Československý rozhlas zahájil ranné vysielanie citátom z Daily Expressu: ,,Rakúsko už nejestvuje a stalo sa nemeckou provinciou“ a hlásateľ v rakúskom rozhlase v rovnakej rannej hodine: ,,Nacionálno-socialistické Rakúsko zdraví vodcu“, po ktorom zaznela pieseň Deutschland, Deutschland über alles.[15] Týmito hláseniami bola vystihnutá situácia.
Silné kresťanské cítenie hlinkovcov sa odzrkadlilo behom prvých 24 hodín vstupu SS do napadnutej krajiny a zatýkania, v prvom rade občanov a žurnalistov židovského pôvodu (cca 10 000 len vo Viedni), ďalej množstva kňazov a osôb na čiernych listinách. Za jeden deň prišlo o zamestnanie tisíce Židov (židovskí lekári, právnici, advokáti), ktorí boli doslova bez grajciara vyhodení na dlažbu zo všetkých verejných inštitúcii.[16] Ľudácky Slovák vyvinil tieto udalosti nasledovne: ,,Ako je známe, Viedeň bola doteraz práve takým eldorádom kadejakých boľševických deštruktívnych žurnalistov a agentov, akým sú, bohužiaľ, aj Praha, Brno, Bratislava. Títo sú teraz alebo v rukách Gestapo, alebo utiekli do ČSR. Podľa správ národno-socialistická polícia pozbierala doteraz 400 takých medzinárodných kaviarenských povaľačov a internovala ich. Desaťtisíce miest sa vyprázdňuje pre mladú kresťanskú rakúsku inteligenciu. Veľké obchodné domy prechádzajú do kresťanských rúk…“[17]
Ľudáci jasajú, keď nemecká armáda okupuje Rakúsko, pričom sa nadšene dívajú na obraz Pittsburskej dohody. Nemecko sa zjednocuje, predvádza centralizáciu štátu aká nemá v histórii obdoby a katolícke kruhy v Rakúsku čakajú s neistotou, čo bude ďalej nasledovať (Vatikán zatiaľ mlčal[18]). Katolícka cirkev na Slovensku však nie je jediná, ktorá mlčí pred pošliapavaním základných ľudských práv, či hromadnými samovraždami (niekedy i celých rodín[19]) zo zúfalstva a strachu z nového režimu. Viedenský kardinál, arcibiskup Innitzer zablahoželal Hitlerovi k ,,nekrvavému uskutočneniu prevratu“ a ubezpečil ho, že rakúski katolíci chcú súčinne spolupracovať na výstavbe svojho nového štátu.[20] Vernosť cirkvi k veľkonemeckej ríši bola vyvinená ako križiacka výprava proti nevercom s božím požehnaním, a to doslova.“[21]
[1] Vzdali sme sa všetkých nádejí. In Slovák. [16. marec 1937, ročník XIX, č. 61, s. 1].
[2] Agrárny teror. In Slovák. [14. marec 1937, ročník XIX, č. 60, s. 1].
[3] Jozef Sivák: Starosti s ľudovými univerzitami. In Slovák. [18. marec 1937, ročník XIX, č. 63, s. 1].
[4] Karol Sidor: Problém inteligencie. In Slovák. [19. marec 1937, ročník XIX, č. 64, s. 1].
[5] Obrana štátu nie je len vecou vojenskou. In Slovák. [14. marec 1937, ročník XIX, č. 60, s. 2].
[6] Expozé ministra zemedelstva neuspokojuje Slovákov. In Slovák. [7. marec 1937, ročník XIX, č. 54, s. 3].
[7] Cesta k amnestovaniu univerzitného profesora dr, Tuku. In Slovák. [16. marec 1937, ročník XIX, č. 61, s. 1].
[8] Krvavé demonštrácie boľševikov v Paríži. In Slovák. [18. marec 1937, ročník XIX, č. 63, s. 1].
[9] Franco na madridskom fronte. In Slovák. [17. marec 1937, ročník XIX, č. 62, s. 1].
[10] Hitler hovoril viac mierumilovne. In Ľudová politika. [22. február 1938. ročník XIV, č. 43, s. 1].
[11] Memento zo zahraničia. In Slovák. [23. február 1938, ročník XX, č. 44, s. 1].
[12] Hlinka o bloku autonomistov. In Slovák. [1. marec 1938, ročník XX, č. 49, s. 1].
[13] Slovensko hraničí s Veľkonemeckom. In Slovák. [13. marec 1938, ročník XX, č. 60. s. 1].
[14] Times: Rakúska vláda bola povalená násilím. In Slovenský denník. [13. marec 1938, ročník XXI, č. 61, s. 1 ].
[15] Finis Austriae. In Slovenský denník. [13. marec 1938, ročník XXI, č. 61, s. 1 – 2].
[16] Himmler pripravil triumfálny vjazd Hitlerovi. In Robotnícke noviny. [16. marec 1938, ročník XXXV, č. 62, s. 1].
[17] Pohroma pre židovských žurnalistov. In Slovák. [16. marec 1938, ročník XX, č. 62, s. 2].
[18] Adolf Hitler a Vatikán. In Slovák. [17. marec 1938, ročník XX, č. 63, s. 1].
[19] Séria samovrážd bývalých vodcov Rakúska. In Slovák. [17. marec 1938, ročník XX, č. 63, s. 3].
[20] Katolíci v Rakúsku a nový režim. In Slovák. [17. marec 1938, ročník XX, č. 63, s. 3].
[21] Cirkev nebude ľutovať svoju vernosť k veľkonemeckému štátu! In Slovák. [22. marec 1938, ročník XX, č. 67, s. 1].