V ostatnom čase vnímam u mnohých ľudí, hlavne politikov a iných „miláčikov médií“, silné ego. Čím je silnejšie, tým populárnejšie a často sa zdá, že ani nemá hranice.
A zvyčajne ani sebareflexiu.
Nechcem sa týmto dotknúť citlivých, príjemných a dobrých ľudí. Tým zvyčajne sebareflexia nechýba a veľmi často na seba vzťahujú kritiku, ktorá je cielená na iných. Spravidla potom dávajú zo seba ešte viac dobra a láskavosti, s rizikom, že vyhoria. Seba-obnovovanie vnútornej energie tiež nejde samé od seba donekonečna.
Vráťme sa však k samotnému pojmu ega. Na základe svojich profesionálnych skúseností vnímam Ego ako vedomie, ktoré je pevnou časťou našej mysle. Dáva nám pevný tvar, a miesto v myšlienkovom svete. Je teda pozitívnym stavebným prvkom našej osobnosti.
Ak je však ego príliš silné, nové myšlienky sú odmietané, a človek sa stáva obeťou vlastných predsudkov. Svoje názory považuje za najvyššiu pravdu, a akúkoľvek diskusiu odmieta. Naopak, ak je ego slabé, človek je prístupný každej novej myšlienke, a ostatní o ňom hovoria, že nemá vlastný názor.
Je dôležité si uvedomiť, že hnať sa za obrazom dokonalosti je nebezpečná cesta, ale lákadlá a materiálne výhody na nej sú veľmi silné. Tlak strachu a úzkosti prichádza totiž nečakane a rýchlo sa vymkne spod racionálnej kontroly.
Súčasťou mojich osobných skúseností je aj poznanie, že naša osobnosť nie je len z racionálneho rozumu a má zložky, ktoré akoby „žijú svojim životom“. Racionálny rozum a vôľa ich sú schopné utlmiť a umlčať, ale nie je to pre našu celostnú osobnosť dobré. Mali by sme vnímať signály z tých častí osobnosti, ktoré nevieme ovládať racionálnym rozumom.
Táto téma sa však nedá vyčerpať niekoľkými vetami.
V kontexte tejto témy ma zaujalo stanovisko jedného blogera, nech mi prepáči, že meno či prezývku si už nepamätám. Napísal toto:
„Ego je ako vaječná škrupina, ktorá chráni slepačí zárodok. Príde deň, kedy sa stane prebytočným a kuriatko ho samé rozbije. Dovtedy je ale dobré a užitočné. Držte sa ho a opatrujte si ho, ak sa s ním cítite lepšie. Ale skúste aspoň občas pouvažovať o tom, aké by to bolo bez neho.“
Je však potrebné si uvedomiť, že Ego nie je zamerané len samé na seba, nie je „sebestačné“. Normálne ego je schopné aj cítiť, rešpektovať a uznávať potreby druhých. Ego vie byť dobrý pomocník, avšak zlý pán. Keď sa ním necháte ovládnuť, môže byť deštruktívne.
Čím väčšie mám ego, tým sa menej sústredím na ostatných a viac na seba. Zameraním na seba a úspechy mi ostáva menej na vnímanie potrieb milovaných. V práci, v biznise, v politike je motiváciou napredovať za úspechom, ale podvečer je nutné sa zastaviť a nakŕmiť aj dušu.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka
Moje profesionálne skúsenosti plne potvrdzujú názor Dušana Piršela. Naviac, ego je výborný príklad sociálneho konštruktu. V tom zmysle, že mimo sociálnych vzťahov o ňom vôbec nemá zmysel hovoriť. Ego súvisí s výmenou sociálnej emočnej energie medzi členmi skupiny. Ako človeka so silným egom vnímame niekoho, kto má v bilancii vzájomnej emočnej energie vyšší príjem, resp. požiadavky, ako výdaj. Aj pri takejto interpretácii je ego do veľkej miery ochranou pred náročným sociálnym prostredím a je to skôr atribút „slabých“ osobností, ktoré možno ani nemajú čo do sociálnej výmeny ponúknuť.
