Ilustračný obrázok: Tomáš Vlčko
s dodatkom Mariána Moravčíka
Úvod autora:
Keď som pred takmer dvoma rokmi písala tento článok, netušila som, že budovanie nového Slovenska, spoločnosti a sveta bude nutnosťou a nevyhnutnosťou. Už vtedy bolo zrejmé, že svet ako ho poznáme končí. Končí pre bezbrehú túžbu mocenských a vládnucich elít po moci a bohatstve. Elít, ktoré svojím konaním vytvorili parazitický systém obludných rozmerov. Elít, neuvedomujúcich si vo svojej bohorovnosti a sebastrednosti fakt, že keď parazit svojou pahltnosťou zničí a zabije svojho hostiteľa, v skutočnosti zničí a zabije aj sám seba.
Áno, svet, spoločnosť a aj náš malý štát sa dostali do situácie, keď ide o záchranu nielen ľudstva a štátov, ale celej planéty…
Pokúsime sa o záchranu Zeme sa samých seba?
A čo tak skúsiť vybudovať nové Slovensko, spoločnosť, svet...
Túto myšlienku mám v hlave odvtedy, keď som si prečítala jeden z článkov od známeho slovenského politológa.
Áno skutočne potrebujeme vybudovať nové Slovensko, spoločnosť, svet, ale bez nánosov politickej špiny.
Bez ideológií, ktoré slúžia politikom a mocným sveta len na rozdeľovanie ľudí. Medzi názorovými a politickými ideológiami v dnešnom svete už niet rozdielu, či sú to ľavicové či pravicové, liberálne, náboženské, alebo akékoľvek iné. Všetky slúžia len na ovládanie ľudí, na získavanie ich poslušnej otrockosti. Cez ideológie politici zneužívajú svoju moc na vlastné obohacovanie sa a zdieranie občanov štátov.
Nie, nepíšem o anarchizme, ale o spoločnosti, ktorá by bola založená na jednoduchých, ale pevných základoch.
Na etických princípoch, morálnych zásadách, múdrosti, ľudskosti a láske nielen človeka k človeku, ale aj k prírode a Zemi samotnej.
Nič viac spoločnosť k svojmu správnemu fungovaniu nepotrebuje.
Pri zachovávaní týchto jednoduchých pravidiel, by moc nebola v rukách šialencov, ktorí sa ju snažia zachovať najmä nemorálnymi postupmi.
Všetky tie zákony, príkazy a zákazy mocných, neslúžia pre obyčajných ľudí, ale práve na zachovanie si moci tých, ktorí nám vládnu.
Veď ani v našom štáte sme si v posledných voľbách nevolili ľudí s neobmedzenou mocou, ktorí pohŕdajú Ústavou SR, zákonmi, ale aj občanmi vlastného štátu a správajú sa ku nim ako ku spodine, ktorá musí poslúchať ich zvrátené rozkazy.
Čo je slobodné a demokratické na ich vládnutí, keď používajú praktiky, ktoré si nedovolia používať voči vlastným občanom ani diktátori niekde v Afrike?
Čo je slobodné a demokratické na stredovekých inkvizičných praktikách, keď vás môžu značkovať ako dobytok, alebo ako otrokári otrokov a trestať len kvôli tomu že máte vlastný názor a slobodnú vôľu?
Čo je slobodné a demokratické na tom, že predstavitelia EÚ mlčia, keď sú svedkami takýchto praktík v členskom štáte únie, ale kritizujú iné štáty za oveľa menšie prehrešky a uvaľujú na ne sankcie?
A nie je takéto zaobchádzanie občanmi v „demokratickom štáte“ nebezpečné aj pre občanov ostatných členských štátov EÚ.
Pretože to, čo sa deje teraz tu u nás na Slovensku, sa môže stať nebezpečným precedensom na zavedenie nielen totality, ale priamo diktatúry v celej Európe.
A presne takéto praktiky na zavedenie diktatúry sa začali diať v tridsiatych rokoch minulého storočia.
Ešte stále máme čas spamätať sa. Lebo to, čo sa v súčasnosti deje, je zánik tejto civilizácie, ktorá kvôli nemorálnosti a chamtivosti napáchala doteraz najväčšie škody na ľuďoch, ale aj planéte, ako ktorákoľvek pred ňou.
To sa jedného dňa chceme skutočne ocitnúť vo svete, ktorý poznáme z tých divných katastrofických filmov, ktorými nás kŕmia ako pomyjami?
To skutočne chceme žiť ako stáda túlajúce sa vyprahnutými pustatinami a zabíjať sa navzájom pre trochu jedla?
Ešte stále máme možnosť na troskách tejto civilizácie vybudovať niečo úplné iné. Niečo, čo bude mať zmysel a budúcnosť.
Ešte stále máme možnosť zachrániť seba aj planétu.
Ešte stále máme možnosť vybudovať nové Slovensko, spoločnosť, svet…
Stačí sa zastaviť a zamyslieť sa, či vôbec chceme žiť, ako chceme žiť, či chceme mať budúcnosť a čo pre to chceme každý z nás urobiť.
Devana
Slnovratovo 6. november 2020
Dodatok Mariána Moravčíka
Nemám žiadne pochybnosti, že treba vytvoriť nové Slovensko, spoločnosť a fakticky prebudovať našu západnú civilizáciu. Mám však obavy, že táto nevyhnutnosť pôsobí na mnoho ľudí skľučujúco, cítia sa pred takouto úlohou malí, bezmocní, bezvýznamní a radšej teda budú pomáhať davu podobných chrobáčikov kotúľať guličku dolu kopcom, než by vzali na seba riziko tvorenia niečoho nového.
Preto by som chcel k tomuto článku dodať, že nie je nutné, aby si človek bral na plecia viac, ako unesie. Všimnite si, že prakticky všetky médiá sa k nám obyčajným ľuďom správajú, ako keby na nás vôbec nezáležalo a práve ony nám do hláv sugerujú pocit bezvýznamnosti a menejcennosti. Práve toto môže (a mal by) zmeniť každý z nás. Pre každého je najviac dôležitý vlastný život a vlastný mikrosvet, v ktorom trávime najviac času. Prečo by sme mali venovať čas celebritám a politikom, ktorým patrí väčšina mediálneho priestoru, keď oni všetci nemajú ani tušenia, že existujeme?
Venujme čas a pozornosť sebe a svojim najbližším. Už táto zdanlivo jednoduchá maličkosť dramaticky zmení naše vnímanie sveta. Doslova tým vybudujeme svoj nový mikrosvet.
Viem aj o tom, že bez pozornosti médií už dnes existuje veľa ľudí, ktorí nezávisle na sebe už začali tvoriť svoj nový mikrosvet. Aj kvôli nim existuje Belobog. Človeka povzbudí, keď vie, že na veľkú sizyfovskú úlohu nie je sám.
Okrem toho, myslím, že vybudovanie nového Slovenska sa nám môže podariť skôr vtedy, keď bude existovať veľmi veľa takých nových mikrosvetov a potom ich nejako skĺbime dohromady, než by sme namiesto toho najskôr dlhý čas venovali rokovaniam o tom, ako má to nové Slovensko vyzerať, a s rizikom, že nám zas vypáli rybník nejaká mediálna superstar.
