kpt. Ján Nálepka – Repkin, brigádny generál in memoriam
Ilustračný obrázok: titulná strana knihy od Jozefa Nálepku Iní o kapitánovi Jánovi Nálepkovi, ISBN 80-9684
Vytvorenie Československého partizánskeho oddielu kpt. Repkina, 18. máj 1943
Československý partizánsky oddiel spojených partizánskych oddielov Žitomírskej oblasti bol vytvorený na základe Saburovovho rozkazu č. 49 z 18. mája 1943. Oddiel bol sformovaný a určený pre bojové operácie v priestore mesta Jeľsk. Veliteľ zväzku v rozkaze vyšiel v ústrety prianiu slovenských vojakov a dôstojníkov, ktorí prešli k partizánom a rozhodli sa bojovať proti fašizmu po ich boku. Gen.mjr. Saburov a komisár Z. A. Bogatyr tak na základe dohovoru vydali rozkaz o vytvorení 1. československého partizánskeho oddielu (odriadu) pod velením kpt. Jána Nálepku. Veliteľ Československého partizánskeho oddielu sa rozhodol viesť tento boj na území Sovietskeho zväzu po boku ukrajinských a bieloruských partizánov pod velením A. N. Saburova.[1]
Vydaniu tohto rozkazu predchádzalo jednanie Jána Nálepku s veliteľom zväzku už od vzájomného stretnutie v Remezy 15. mája, pokračovalo po presune do Karteniči, kde sídlil štáb Spojených partizánskych oddielov Žitomírskej oblasti (ďalej len SPOŽO – pozn. autorky). Slováci dostali možnosť vstúpiť do čs. vojenskej jednotky v ZSSR. Táto možnosť bola slovenskými vojakmi dočasne zamietnutá, nakoľko ich cieľom bolo priučiť sa partizánskemu spôsobu boja, poznatky, ktoré chceli neskôr využiť pri oslobodzovaní vlastnej krajiny spod hitlerovskej okupácie. Gen.mjr. Saburov prisľúbil formujúcej sa slovenskej jednotke svoju všestrannú pomoc. V rámci SPOŽO bola zahrnutá aj poľská jednotka – samostatný poľský oddiel pod velením R. J. Satanovského[2], čím sa spolupráca slovanských národov v spoločnom boji proti hitlerizmu stala ešte pevnejšou.
Podľa Denníka Československého partizánskeho oddielu kpt. Repkina slávnostné založenie oddielu sa v tento deň vykonalo za prítomnosti slovenských vojakov, ktorí prešli k partizánskym oddielom, alebo ktorí sa dostali do zajatia ruských partizánov a ostali bojovať v ich radoch.[3] V rozkaze sa písalo: ,,Vychádzam v ústrety želaniam a iniciatíve československých vojakov a dôstojníkov, aby bojovali proti nemeckým okupantom a nariaďujem: súdruhovi Repkinovi dnešným dňom plniť povinnosti veliteľa čs. oddielu a utvoriť tento oddiel, ktorý bude bezprostredne podriadený mne. Veliteľom partizánskych oddielov Žitomírskej oblasti nariaďujem: všetkých partizánov a veliteľov Čechoslovákov ihneď odveliť do štábu partizánskych oddielov Žitomírskej oblasti na doplnenie formujúceho sa čs. partizánskeho oddielu.“[4]
Podľa Šalgoviča, zásadu uvedenú v rozkaze, t. j. zorganizovať všetkých partizánov slovenskej národnosti v čs. partizánskom oddiele sa nepodarilo viac-menej uskutočniť predovšetkým z praktických dôvodov, nakoľko bývalí slovenskí vojaci prešli a bojovali väčšinou v roztrúsených miestnych partizánskych oddieloch, pričom nie všetky jednotky operujúce v tejto oblasti boli súčasťou Žitomírskych partizánskych oddielov, ktorým velil gen.mjr. Saburov. Navyše, miestne partizánske jednotky boli v neustálom pohybe a miesto a sústredenie týchto vojakov nebolo prakticky možné stanoviť. Ďalej – mnoho z bývalých príslušníkov slovenskej armády si navykli na oddiely a ich veliteľov, ku ktorým kedysi prebehli, a to bol tiež jeden z dôvodov, keď nebolo možné zoskupiť všetkých zbehnutých vojakov do novovzniknutého čs. partizánskeho oddielu.[5]
Npor. I. Lysák-Jacko do novovzniknutého oddielového denníka zapísal: ,,Úlohou oddielu je bojovať proti fašizmu ako nepriateľovi demokracie a slobody ľudstva a viesť boj proti okupačnej činnosti Nemcov a Maďarov, vinníkov a hlavných nepriateľov nášho ľudu. Veliteľ oddielu rozhodol viesť tento boj na území Sovietskeho zväzu, na strane ukrajinských partizánov, pod vedením generálmajora Saburova… Konať v duchu prísahy vernosti slobode a samostatnosti československých národov a bojovať síce v menšom počte, ale tým tvrdšie s nenávideným nepriateľom nášho a slovanského národa pod menom Československý oddiel kapitána Repkina.“[6]
Ukrajinskí a bieloruskí partizáni už mali skúsenosti so slovenskými spolubojovníkmi, pôsobiacimi roztrúsene a v malom počte v niekoľkých oddieloch, najmä od polovice roka 1942 (napr, vyššie spomínaný fragment frontového denníka O. Hovanca). Vojenské znalosti Slovákov, dobrá výzbroj, odvaha a obetavosť, znalosť pomerov v nepriateľských posádkach boli veľkým prínosom ako pre partizánske hnutie, tak aj pre Sovietsku armádu. Velenie SPOŽO vzalo pri formovaní oddielu i počas jeho existencie do úvahy aj samotný politický význam, čo mohlo trocha brzdiť možnosť vytvárať jednotlivé národné celky, o čom svedčí aj fakt, že oddiel nedosiahol ani raz počty ostatných sovietskych oddielov a už od začiatku bol doplňovaný sovietskymi špecialistami rôznych národností. V období jeho vzniku ho tvorilo 56 ľudí – 48 Slovákov, 3 Bielorusi, 2 Rusi, 1 Ukrajinec a dvaja inej národnosti.[7]
Novovzniknutý formujúci sa oddiel bol rýchlo vyzbrojený, gen.mjr. Saburov mu pridelil moderné sovietske samopaly, protitankové pušky a míny. K oddielu pridelili aj hospodárske družstvo, ktorému velil dôstojník Červenej armády N. N. Voronov. Ján Nálepka ako veliteľ Československého partizánskeho oddielu vypracoval organizačnú štruktúru jednotky, ktorá mala na začiatku takéto zloženie: štáb na čele s veliteľom kpt. Jánom Nálepkom, náčelníkom štábu bol vymenovaný npor. I. Lysák-Jacko a veliteľom bojovej skupiny bol por. M. Petro. Bola to dočasná organizácia, určená na plnenie prvej dôležitej bojovej úlohy, ktorú gen. mjr. Saburov stanovil takto: ,,Oddiel sa mal spojiť so slovenskými posádkami v Jeľsku, na križovatke v Bogutiči, na železničnej stanici Slovečno, v osade Kozinky a získať vojakov a dôstojníkov pre prechod k partizánom so zbraňami a muníciou do nového čs. partizánskeho oddielu.“[8]
Po slávnostnom založení Československého partizánskeho oddielu dostal Ján Nálepka rozkaz, aby začal plniť svoje úlohy, na ktorý hlasno odpovedal: ,,Začne plniť úlohy! Vykonám!“ Potom vybral z obalu prvý bojový rozkaz oddielu a prečítal ho. V tomto rozkaze sa objasňovala štruktúra oddielu a menovali sa velitelia oddielov a skupín. Potom si bližšie prezrel svojich mužov a začal sa s nimi oboznamovať, niektorých z nich už poznal osobne. Nasledovali dlhé besedy s každým jedným vojakom, vypytoval sa, odkiaľ pochádza, skade má rodinu, kedy a za akých okolností prešiel k partizánom. Až puntičkársky kontroloval zbrane…[9]
Po prehliadke mužstva pred nastúpenými vojakmi povedal stručný prejav, ktorý zakončil slovami: ,,Úlohou oddielu je boj proti fašizmu ako nepriateľovi demokracie a ľudskej slobody, boj proti votreleckej činnosti Nemcov, boj proti hlavnému nepriateľovi československej samostatnosti. Ako veliteľ som sa rozhodol viesť tento boj na území Sovietskeho zväzu, okupovanom teraz nacistami, po boku ukrajinských partizánov, pod velením a vedením generálmajora Saburova. Slováci – do boja!“ Oddiel odpovedal mohutným a jednohlasným ,,hurá!“ Opäť zazneli rozkazy, oddiel sa obrátil vľavo a dal sa na pochod, pričom začal spievať ruskú bojovú pieseň, ktorá sa zrodila v prvých dňoch napadnutia Sovietskeho zväzu Hitlerom – Svjiaščennaja vojna – Vstavaj strana ogromnaja… Tieto chvíle boli rovnako zdokumentované Vladimírom Frolenkom, neskorším trojnásobným nositeľom Stalinovej ceny, ktorý Jána Nálepku a jeho bojovú prácu v hlbokom tyle nepriateľa vysoko ocenil, a len vďaka jeho práci sa zachovali pre históriu živé obrazy Jána Nálepku a jeho bojových druhov. Takto sa zrodil Československý partizánsky oddiel kpt. Repkina, skrátene 1. čs. partizánsky oddiel.[10]
Pozbavenie funkcií a vykonávania právomocí kpt. Jána Nálepku a jeho druhov
Rozkaz veliteľstva 101. pešieho pluku ZD o zbavení funkcií kpt. Jána Nálepku a jeho druhov bol vydaný 18. mája 1943, v deň, keď už nebolo možné zbehnutie slovenských dôstojníkov pred posádkou a vyšším velením utajiť. Rozkaz bol odoslaný pod číslom 522/1943 podpísaný veliteľom útvaru pplk. Š. Čánim. V rozkaze sa udáva:
,,Dňom 15. mája 1943 pozbavil som funkcií týchto dôstojníkov p. pl. 101:
1/ stot. pech. Jána Nálepku, pom. roty, poboč. vel. pluku,
2/ npor. pech. Imricha Jacku Lysáka, pom. roty, obrann. dôst. p. pl. 101,
3/ por. pech. v zál. Michala Petru, pom. roty, zbroj. a materiálneho dôst.
Menovaným odobral som tým samým dňom právomoc podpisovať akékoľvek povolenia, spisy, priepustky a pod. a preto všetky nariadenia nimi podpísané sú po tomto termíne neplatné.
V prípade, keby sa dostal niektorý z menovaných do styku s voj. osobami akéhokoľvek stupňa a dával im rozkaz, upozorňujem, že nesmie byť uposlúchnutý, ale dotyčný nech je ihneď zadržaný a vel. pluku nech je o tom vyrozumené.
Akékoľvek snahy nadviazania styku s horeuvedenými menovaných s jednotlivcami slovenskej armády v poli, musia mi byť ihneď hlásené, ako aj spôsob pokusu nadviazania styku.“[11]
[1] Tamže, s. 56. Pôvodný zdroj: Archív komisie, fond 4, zväzok 6, listy 65 – 66.
[2] BALÁŽOVÁ, E. Vznik a činnosť 1. čs. partizánskeho oddielu kpt. Jána Nálepku. In Historie a vojenství. [Október 1983, ročník XXXII, č. 5, s. 31]. Pôvodný zdroj: USSSR v VOVSS. Zv. II. Kyjev 1975, s. 241.
[3] BERLINSKIJ, D. POGREBINSKIJ, M. 1952. Hrdina Sovietskeho zväzu Ján Nálepka Repkin. Praha: Naše vojsko, s. s. 56. Pôvodný zdroj: Archív komisie, fond 4, zväzok 6, listy 65 – 66.
[4] ŠALGOVIČ, V. 1976. Kapitán Repkin odchádza. Bratislava: Obzor, s. 177. Pôvodný zdroj: AÚML ÚV KSS, fond 8/9-15.
[5] ŠALGOVIČ, V. 1976. Kapitán Repkin odchádza. Bratislava: Obzor, s. 177 – 178. Pôvodný zdroj: AÚML ÚV KSS, fond 8/9-15.
[6] Tamže, s. 178.
[7] Deník činnosti čsl. partyzánskeho oddílu kapitána Jána Nálepky-Rjepkina. In Historie a vojenství. [September 1957, ročník VI, č. 3, s. 396].
[8] ŠALGOVIČ, V. 1976. Kapitán Repkin odchádza. Bratislava: Obzor, s. 178 – 179. Pôvodný zdroj: AÚML ÚV KSS, fond 8/9-15. (*V. Šalgovič spomína v dočasnej organizácii 43 príslušníkov čs. partizánskeho oddielu, avšak na základe výpisu z rôznych zbierok a literatúry sa dá zistiť 56 príslušníkov čs. oddielu.)
[9] SABUROV, A. N. 1963. Tajomný kapitán. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, s. 284 – 285.
[10] Tamže, s. 285 – 286.
[11] S tankem k sovětským partyzánům. In Československý voják. [26. máj 1956, ročník V, č. 11, s. 22].
Pridaj komentár