Zoznámte sa… Nayib Bukele

Mainstream deformuje obraz sveta už len tým, že neprimerane veľa pozornosti venuje stále tým istým ľuďom, denne opakujú rovnakým spôsobom tie isté informácie… a nevenujú žiadnu pozornosť udalostiam a ľuďom, ktorí by človeka zaujímali podstatne viac. Za pozornosť stojí napríklad aj Nayib Bukele.

Podľa mena a výzoru by málokto hádal, že ide o prezidenta malej stredoamerickej krajiny El Salvador. So 6,5 milióna obyvateľmi je to krajina porovnateľná so Slovenskom. Bukele pôvodne vyšiel z ľavicového Národno-oslobodzovacieho frontu Farabunda Martího a vo svojej politickej histórii má veľa atribútov ktorými si vyslúžil nenávisť žurnalistov, mimovládnych aktivistov aj proamerických politikov. Všeobecne ho kritizujú ako populistu, autokrata a diktátora. Napríklad pri presadzovaní zvýšenia rozpočtu na boj so zločinom nemal zábrany ani použiť armádu a tlačiť na zákonodarcov priamo v budove parlamentu. Podobne ako Donald Trump a náš Fico dlhodobo zápasil s nepriazňou médií. Pred tým, než aktívne vstúpil do politiky, však získal veľa skúseností v politickom marketingu a získal veľa popularity ako primátor hlavného mesta.

V súťaži o prezidentské kreslo v roku 2019 preukázal veľa politickej pružnosti, keď napriek vylúčeniu z materskej strany FMNL a súdnym obštrukciám bol schopný získať kandidatúru a napokon vyhral voľby s výsledkom cez 53 %. Hlavným motívom jeho kampane a volebným sľubom bolo zníženie kriminality a zlomenie moci zločineckých gangov. El Salvador bol v miere zločinnosti jednou z najnebezpečnejších krajín sveta, s ročným počtom vrážd 83 na 100 000 obyvateľov (2019). Pre porovnanie – Slovensko má 1-2 vraždy na 100 000 obyvateľov ročne. Bukele dokázal za štyri roky znížiť toto číslo na 2,4 / 100 000, čo mu umožňuje sebavedomo vyhlasovať, že El Salvador je dnes bezpečnejší ako USA a na západnej pologuli je druhým najbezpečnejším štátom po Kanade.

Cena však bola vysoká. Bukele povedal Tuckerovi Carlsonovi, že na boj so zločinom nechal zdvojnásobiť a vycvičiť armádu a zväčšil kapacitu väzníc o niekoľko desiatok tisíc miest. Za 4 roky do nich pribudlo viac ako 80 000 nových väzňov.
„Mier je základná podmienka, aby sme mohli čokoľvek nové tvoriť“, hovorí Bukele, „My v El Salvadore sme boli v trvalej vojne s gangami. Mier pre nás znamenalo ukončiť túto vojnu a zlomiť moc gangov.“
Spočiatku to šlo podľa plánu, ale začiatkom roka 2022 začali gangy protiofenzívu s terorom a v priebehu niekoľkých dní zabili viac ako 80 ľudí. Bukele hovorí, že v tom momente museli začať improvizovať a robili všetko z plánu, čo bolo treba, prakticky súčasne. Cena znovu bola vysoká, Bukele vyhlásil výnimočný stav, ktorým drasticky obmedzil občianske práva a pohodlie uväznených podozrivých členov gangov sa stalo veľmi nízkou prioritou. Vyslúžil si neľútostnú kritiku aktivistov, žurnalistov i medzinárodných organizácií, no prezidentské voľby, ktoré sa konali v roku 2024, len pred niekoľkými mesiacmi, plne potvrdili, že ľud jeho kroky schvaľuje. Získal asi 85 % hlasov a začiatkom júna bol inaugurovaný na nové obdobie.

Svet nie je čiernobiely a nedá sa všade okolo pozerať pohľadom našej bezprostrednej reality. Nie všetky Bukeleho postoje by nám boli sympatické, nie všetky by sme odsudzovali. Bukele napríklad aj rovnako razantne „lockdownoval“ počas pandémie, v zahraničnej politike sa snaží hrať na všetky strany, podporuje mnohé progresívne trendy, napríklad vybudoval štátny podnik, ktorý vo veľkom „ťaží bitcoin“, má svojrázny prístup k migrácii, napríklad Trump ho kedysi obvinil, že sa zbavil zločincov tým, že ich prinútil emigrovať do USA…
No varujem pred tým, aby sme prevzali kritériá z tlače, ktorej cieľom je deformovať náš pohľad na svet. Hlavnou otázkou je to, či nie je skutočná demokracia to, čo realizuje záujmy väčšiny občanov, hoci to nevyhovie kritériám aktivistov.