Zdroj: Wikipédia
„Asi sa zhodneme na tom, že parlament je to najsvätejšie miesto, kde by sa malo naozaj súťažiť len slovami, nemala by tam byť hystéria, prejavy, ktoré vidíme na ulici, demonštrácie, urážanie, hanenie, ale asi by to malo byť miesto, kde vznikajú tie najlepšie zákony, ktoré uľahčia, pomôžu, možno aj zabezpečia následne potrestanie tých ľudí, ktorí si to nezaslúžia.„
Tento výrok samotného A. Danka, použil Ing. Dušan Lukášik CSc. ako úvod svojho listu, ktorý napísal dňa 4. septembra 2019 a adresoval ho vtedajšiemu predsedovi NR SR, ktorým JUDr. A. Danko v tom čase bol.
List sa týkal novely zákona 543/2002 Z.z. – Zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorú v tom čase prerokovával parlament a týkala sa úpravy § 29, písmena d) tak, aby správca majetku nezodpovedal za škody na majetku, ktorý spravuje, ale nevlastní ho.
Na tento list p. A. Danko p. Lukášikovi neodpovedal, aj keď sa jednalo o mimoriadne závažný problém a p. Lukášik list doplnil prílohou, ktorá obsahovala závery, podstatné pre rozhodovanie sa poslancov pri hlasovaní.
Mňa však tento výrok A. Danka zaujal najmä kvôli jeho posledným slovám to cit: „asi by to malo byť miesto, kde vznikajú tie najlepšie zákony, ktoré uľahčia, pomôžu, možno aj zabezpečia následne potrestanie tých ľudí, ktorí si to nezaslúžia“.
Pri ich čítaní by si človek mohol pomyslieť, že p. A. Danko je majster na rôzne „brepty a výroky“.
Žiaľ, v tomto prípade má pravdu a v posledných rokoch je zrejmé, že NR SR je miestom, kde skutočne vznikajú zákony, ktoré trestajú najmä tých, ktorí si to nezaslúžia. Ignorovanie listu p. Lukášika a jeho odborných záverov svedčí o tom, že aj počas doby, keď bol p. Danko predsedom NR SR sa takéto zákony prijímali, čo malo za následok volebný prepad strany SNS v parlamentných voľbách v roku 2020, keď získala iba 3,16 % hlasov. Tento prepad bol však zapríčinený aj mnohými kauzami samotného predsedu SNS.
V nedávnych parlamentných voľbách sa SNS dostala znova do parlamentu a za týmto jej „volebným úspechom“ stoja aj nezávislí kandidáti platformy Mor ho! – Za našu vodu, pôdu, les! Preto ma prekvapilo vyjadrenie A. Danka po jeho opätovnom zvolení za predsedu SNS v sobotu 7. októbra v ktorom uviedol, že jeho strana podporí aj prípadnú menšinovú vládu Smeru s Hlasom a KDH.
To ma priviedlo k otázke, koho záujmy strana SNS háji? Jej vlastné stranícke a mocenské, alebo záujmy voličov, občanov a štátu. A zamyslela som nad tým, kedy a prečo táto najstaršia politická strana, ktorá bola jednou slovenskou politickou stranou na území Rakúska – Uhorska, vznikla. Akú úlohu mala a plnila táto strana slovenskej inteligencie počas medzivojnového obdobia, keď jej predsedom bol Martin Rázus.
Po obnovení v roku 1990 strana dlhodobo prechádzala rôznymi krízami a to najmä vo vedení strany a dokonca aj delením strany. Aj keď sa v rôznych volebných obdobiach podieľala na vládnutí, nemala a nemá takú podporu občanov, ako by národne orientovaná strana mala mať. Dokazuje to najmä súčasný volebný výsledok 5, 62% hlasov.
Žiaľ na Slovensku sa už stalo tradíciou, že mnohí politici a to najmä po prevalení sa ich závažných káuz a škandálov, nie sú schopní prevziať zodpovednosť za vlastné konanie a odísť zo svojich pozícií aspoň so zdaním osobnej cti. Nedovolia im to ich ambície, finančný profit, viera samých v seba, ale najmä strata sebaúcty. A ako môže mať práve takýto politik v úcte štát a jeho občanov, či dokonca vlastných voličov?
Ak by A. Danko toto všetko mal v úcte, tak by sa sám dobrovoľne vzdal postu predsedu strany už pred parlamentnými voľbami a podporoval zo všetkých strán jej obnovu. Vtedy by SNS mala podporu veľkého množstva národne orientovaných voličov, ktorí sa kvôli nemu zdráhali dať SNS svoj hlas vo voľbách, pretože už mesiac pred voľbami zazneli názory diskutujúcich, že táto podpora by bola prinajmenšom dvojnásobná. Žiaľ, neurobil to ani počas mimoriadneho snemu SNS, ktorý sa konal v sobotu 7. októbra 2023.
Slovensku by v tomto náročnom období veľmi prospelo, keby na jeho politickej scéne bola silná a stabilná pronárodná strana, ktorá by hájila záujmy štátu. Zabránilo by sa tak najmä vzniku jednorazových, účelovo založených politických strán ktoré slúžia ako výťah k moci zopár jedincov, ktorí by sa inak do parlamentu nedostali.
A vtedy by slová A. Danka, ktoré som citovala na začiatku článku nevyzneli ako nejaké „politické zjavenie“ s úplne bizarným významom. Ale parlament by sa stal skutočne miestom, kde by politických hochštaplerov nahradili odborníci s mravným kreditom a s profesijnými danosťami a znalosťami, ktorí by prijímali zákony v prospech občanov a štátu.
Devana
10. október 2023