Pred chvíľou som začala počúvať jednu prednášku, v ktorej prednášateľ prirovnal vzťahy medzi mužmi a ženami ku hre. V tomto prípade ku tenisu, kde má každý svoju časť „hracieho poľa“, z ktorého túto hru môže hrať a nemá zasahovať a ani čo robiť v hracom poli toho druhého.
Osobne si myslím, že vzťahy, a to je jedno aké, nie sú hra.
Všetky vzťahy, ktoré máme, tvoria naše životy.
Preto považujem vzťahy za spoločné dielo ľudí, ktoré je potrebné vytvárať, formovať a pracovať na nich. Hľadať spoločné myšlienky, riešenia, navzájom sa podporovať, spoločne napredovať.
Vzťahy nie sú hra, v ktorých sú ľudia postavení do úlohy súperov, ktorí hrajú sami za seba, podľa určených pravidiel. Tam, kde sú ľudia postavení do pozície súperov, sú v skutočnosti prinútení proti sebe bojovať.
V takých vzťahoch sa stráca spoločná tvorivosť a práca na vzťahu. Stráca sa schopnosť počúvať jeden druhého a vnímať toho druhého ako partnera a to najmä vo vzťahu muža a ženy, čo má často fatálne následky.
Všetky vzťahy, ktoré máme, vytvárajú náš život.
A život, to nie je hra, v ktorej proti niekomu musíme neustále bojovať, či s niekým súperiť a hrať sa na niekoho, kým v skutočnosti nie sme.
Život, to je tvorivá práca na sebe samotnom, napredovanie v mnohých oblastiach, ale najmä tvorivá práca na všetkých našich vzťahoch.
Pretože podstata vzťahov, ktoré vytvárame a to ako ich vnímame, vytvára charakter celej spoločnosti.
Devana
Slnovratovo 18. marec 2024
