Obrázok od Grégory ROOSE z Pixabay
Ľudstvo sa už dostalo na pokraj možností exponenciálneho vývoja. Ďalší neobmedzený rast už nie je možný a začína byť problémom, ako si udržať súčasnú životnú úroveň a pri tom nezničiť životné prostredie. Doslova, neodpíliť si konár, na ktorom sedíme a je nám zatiaľ dobre.
Inak my a planéta… my sme možno schopní ju zničiť tak, že ju atómovými výbuchmi roztrháme na kusy. Chcem veriť tomu, že chmúrnosť popisu súčasného stavu je skôr odrazom ľudskej psychiky ako fungovania sveta.
Zelená energia je do určitej miery u mnohých politikov marketingový slogan a tak trochu slúži firmám sa tváriť pokrokovo. Z hľadiska energie si myslím, že je dobrý nápad snažiť sa existovať v prirodzenom cykle a využívať zdroje, ktoré sa periodicky obnovujú.
Často čítam názory, že napríklad jadrová energia, fúzia by riešila všetko. Z relatívne malého množstva hmoty sa takto dá získať obrovské množstvo energie. Podľa niektorých odborníkov jediné riešenie vidia v jadrovej energetike. Tam by sa mali venovať peniaze a mozgové kapacity. Urobiť ju efektívnejšou a bezpečnejšou.
Aj náš významný slovenský klimatológ preferuje novú (IV.) generáciu jadrových reaktorov ako jedno z hlavných riešení. Pod pojmom zelená energia rozumie také komerčné využitie energie, pri ktorom je bilancia emisie a záchytu skleníkových plynov nulová. Samozrejme, nie je to celkom presná definícia, ktorú radi používajú najmä klimatickí aktivisti a politici.
Ako hovorí slovenský klimatológ. Aj pri produkcii zelenej energie sa používa technológia, stroje a zariadenia, pri výrobe ktorých vznikla emisia skleníkových plynov. Skôr by som to definoval tak, že v prípade zelenej energie, vietor, slnko, voda, geotermálna, biomasa, morský príliv a odliv ide o podstatne menšiu emisiu skleníkových plynov ako pri výrobe energie z fosílnych palív. V žiadnom prípade nie som za zľahčovanie klimatického problému. Ten existuje a naozaj je čiastočne spôsobený ľudskou činnosťou. A treba ho riešiť, ak chceme prežiť v akom takom komforte. Otázka je, či naozaj cesta akou sa odporúča ísť je tá správna a jediná.
Samozrejme, obnoviteľné zdroje energie majú veľa rôznych nedostatkov, no treba to formulovať na základe odborných poznatkov a nie subjektívnych pocitov. Pri formulovaní záverov je dôležité sa opierať o fakty podporené číslami. Najväčší problém je dosiahnuť stav, aby jedinec prijal svoju zodpovednosť za svet. Čo je extrémny problém, keďže ľudia odmietajú prevziať zodpovednosť sami za seba. Čo tam po nejakom svete.
Možno by tiež pomohlo zorganizovať verejnú debatu napr. s ekologickými aktivistami, ktorí sa prilepujú o asfalt alebo oblievajú umelecké diela kečupom s racionálnymi ekológmi, ktorí si uvedomujú aj závažnosť ťažby lítia pre životné prostredie a nie celkom doriešenú recykláciu batérií.
Dušan Piršel
Dodatok Mariána Moravčíka:
Myšlienka rovnováhy ľudstva so svetom nie je nová. Spoločenstvá ľudí v obmedzených ekosystémoch sa s týmto problémom museli vyrovnať už v podmienkach doby kamennej (písali sme o tom napríklad tu) a to nemali ani tušenia o pojme „skleníkové plyny“.
Vo veciach zelenej agendy neverím politikom. Západní politici nás klamú skoro vo všetkom. Prečo by táto zelená energia mala byť výnimkou? Oni sa totiž z veľmi komplexného problému sústreďujú len na malú časť – zato tú riešia veľmi militantne. Je ekologický prístup ten, že napríklad v Bratislave je zrejme viac automobilov ako ľudí, ktorí majú oprávnenie ich riadiť? Že často sa človek v Bratislave dostane do práce skôr pešo (na kolobežke), než autom v dopravnej špičke? Je riešením to, že sa všetky tieto automobily zmenia na elektro a ich prevádzka nebude tvoriť žiadnu „uhlíkovú stopu“?
V detských pionierskych časoch sme trávili veľa času v prírode, nezriedka aj so spánkom „pod širákom“. Vedúci nás však motivovali k tomu, aby sme za sebou nenechávali žiadne stopy. Ani po ohnisku, ani po improvizovaných prístreškoch, ani po nevyhnutných toaletách. Nebolo to vždy jednoduché a bolo by to ešte ťažšie, keby sme do toho šli nepripravení. Keby sme už počas prípravy ohniska nemysleli na to, že ho ráno budeme musieť upratať a zakryť tak, aby po ňom nezostala žiadna stopa, a keby sme pri každej takej zastávke nezačínali jamkou na toaletu, lebo toto keď sa nepodchytí na začiatku, tak sa to už po kríkoch nedozbiera.
Dnešná generácia politikov túto skúsenosť nemá a je to vidieť.
