Vtáča

Ilustračný obrázok: Pixabay

Keď som ešte vtáčkom bol, 
sedel som na strome duší
a tam v snení listov búšil
život môj, tak jasný, hoj.

Sidra šumel. Zrazu zvážnie.
Po tieňohre jeho rias
biela socha ženy krásnej
odvíja si zlatý pás.

Socha zdvihne hore oči,
vo vtáčati zamrie dych,
voslep za ňou na zem skočí
z všepriestorov slnečných.

Háfiz, Slávik zo Šírázu ( 1300-1389)

Preklad Ivan Kupec, zo zbierky orientálnych veršov Perly a ruže (1962)