Ilustračný obrázok: Pixabay
Deň za dňom vzbĺka
a zas pomíňa sa.
Veď čo sú stáročia?
Ako keď mraky letia.
Kedy sa sklenula
nad nami nebies krása
a koľko kvapiek potočných
sa v oceánoch stretá?
Vrkoče víly tiež už
osiveli, zdá sa -
spálil ich čas
striebristou inovaťou.
Do očú devy
vladár zadíva sa -
a chichot stáročí
zaburáca mu odpoveďou.
Zastaviť tak raz
šesť slnečných drakov,
o strom ich priviazať,
skade vždy slnce vstáva
a Veľkú medvedicu
znad hviezdnatých mrakov
opojným opiť vínom,
aby jej navždy klesla hlava!
Načo mne sláva? Zlato načo?
Plané trápenie.
Ja čas bych zastaviť chcel.
Len to. A iné nie.
Li Po, Syn Zorničky, staročínsky básnik 701 - 762
Zo zbierky Perly a ruže (1962) v preklade Ivana Kupca
Pridaj komentár