Bezprostredným impulzom k napísaniu tohto príspevku bolo vyjadrenie ÚPN z 5. 9. 2025 proti udeleniu štátnej ceny Alexandra Dubčeka spisovateľovi Jozefovi Banášovi.
ÚPN bol zriadený Zákonom č. 553/2002 Z.z. (Zákon o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa)). V preambule a kontexte zákona sa píše, že hlavným cieľom zákonodarcu bolo pripomínať minulé protiprávne konanie štátu proti svojim občanom „v obdobiach neslobody“, hlavne preto, aby sa už nikdy neopakovalo.
V tomto príspevku zatiaľ nebudem podrobne písať o tom, že raz aj obdobie, v ktorom žijeme, sa bude nazývať obdobím neslobody, kedy štát zatváral ľudí za názor, pod vymyslenými zámienkami a bez zákonného dôvodu ich dlhodobo držal vo väzení, aj ich neoprávnene sledoval a zabraňoval im venovať sa svojej profesii len preto, že bezpodmienečne nepodporovali žiadúcu ideológiu. Zatiaľ teda pomlčím o tom, že ÚPN v minulých rokoch totálne zlyhal vo svojom hlavnom poslaní a aj dnes sa vo vyjadrení proti Jozefovi Banášovi neprejavuje ako „úplný a nestranný hodnotiteľ“, čo mu vyplýva zo zákona, ale ako ideologická zbraň proti nepohodlnému autorovi. Zatiaľ o tom pomlčím, lebo sa nájde veľa užitočných idiotov, ktorí stanovisku ÚPN zatlieskajú, a s ktorými spoločne zdieľame tie isté demokratické inštitúcie.
Chcel by som však týmto užitočným idiotom pripomenúť, že ÚPN zriadila NR SR zákonom a teda z podľa Ústavy SR je ÚPN štátnym orgánom a podľa čl. 2 ods. (2) môže „konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Žiadne ustanovenie Ústavy a žiadny zákon neumožňuje štátnym orgánom, aby vydávali verejné vyhlásenia proti iným orgánom štátu. A zvlášť takým panovačným a dehonestujúcim spôsobom, ako ÚPN: „apeluje na Úrad vlády Slovenskej republiky a Kanceláriu Národnej rady Slovenskej republiky, aby v procese posudzovania návrhov na udelenie štátnych cien dôsledne dbali aj na…“, vari v zmysle – čo si to Úrad vlády a NR SR dovoľuje, že nedbá na veto ÚPN?! So zaklincovaním, nech si títo berú príklad z Kancelárie prezidenta, tá si od ÚPN rozkazovať dá…
Také konanie je príznakom rozkladu štátnych inštitúcií. Je to ďalší príznak v rade podobných, ako keď SAV torpéduje prácu splnomocnenca vlády, keď zamestnanci STVR podkopávajú prácu ministrov, keď jedna zložka orgánov činných v trestnom konaní bojuje s inou a pod. Užitoční idioti si zrejme neuvedomujú, že rozložené inštitúcie sa neopravia voľbami ani nástupom novej garnitúry a rozbehnutý rozklad štátu už ani nemusí byť možné zastaviť.
Inštitúcie, ktoré prestali vnímať, že sú zriadené štátom a sú zo zákona „verejnoprávne“, ak nedokážu slúžiť občanom v medziach zákona, treba ich zrušiť a zriadiť nanovo.
Záverom sa ešte pozastavím nad tým, akým absurdným spôsobom sa na Slovensku dodnes, 36 rokov od prevratu, používa kyjak „zväzkov ŠTB“. Veď aj denacifikácia Nemecka po druhej svetovej vojne sa oficiálne skončila zákonom Konrada Adenauera v roku 1951 a do roku 1957 sa v Nemecku aj Rakúsku prestali uplatňovať všetky obmedzenia, ktoré sa uplatňovali proti bývalým nacistom a ľuďom ktorí sa podieľali na prenasledovaní svojich spoluobčanov a na holocauste. Som presvedčený, že prenasledovanie spoluobčanov za socializmu sa ani zlomkom nepriblížilo rozsahom a surovosťou nacizmu. A nie je primerané, aby samotné zápisy do zväzkov ŠTB, o ktorých aj tak vieme, že sú neúplné a nedoložené konkrétnymi dôkazmi, boli podkladom pre diskrimináciu, ktorá je hlbšia a časovo dlhšia ako denacifikácia.
Je príznakom morálne spustnutej doby, keď velebí nepochybných odsúdených zločincov a kydá špinu na svojich najlepších spisovateľov.
Dopředu upozorňuji, že mi do věci nic není, neboť jsem občanem sousedního státečku s nepříliš vábným politickým vedením. Nicméně si (anebo vám, kteří máte k problematice blíže) musím položit otázku, cože je té obskurní instituci s nepříliš vábnou minulostí do toho, komu udělí Stát cenu? Jak si mohou tito pochybní tvorové se zašpičatělými hlavami vůbec dovolit mistrovat Úřad vlády suverénního státu a Kancelář jeho parlamentu? Jinak pro sebe konstatuji, že: „Je to hnus, velebnosti!“
Priateľu, presne ste to vystihli. V podstate jeden z aspektov, prečo je to hnus. Na priblíženie kontextu, tá narážka ÚPN, že si treba brať príklad z Kancelárie prezidenta zrejme poukazuje na prax prezidentovania Andreja Kisku a Zuzany Čaputovej, možno aj niektorých predchádzajúcich prezidentov, ktorí si nechávali niektorých ľudí, navrhnutých na štátne vyznamenanie, prelustrovať na ÚPN, a ak sa tam niečo kompromitujúce našlo, tak to použili ako zdôvodnenie neocenenia. Samozrejme, ten proces bol interný a skrytý, lebo Kancelária prezidenta nie je povinná nikoho informovať o tom, kto bol na vyznamenanie navrhnutý a koho sa prezident rozhodol neodmeniť. Vedel to len dotyčný človek, lebo potenciálni vyznamenaní informovaní sú. Tým sa to celé stáva vlastne ponížením ľudí, ktorí by si to ocenenie pravdepodobne zaslúžili.