Mal som to šťastie, že vo veku dospievania a teda v čase,
keď sa formuje vkus mladého človeka a to, čomu sa tak trochu nešikovne hovorí svetonázor, začali moje nevyzreté emócie rezonovať s rockom, harmóniou gitár a zhudobnenými textami skvelých slovenských básnikov v piesňach skupiny Prúdy.

Človek ani s vekom nezabúda na svoju mladosť a tak sa veľmi teším zo správy, priamo od Pavla Hammela, že skupina PRÚDY pripravuje na jún koncertnom turné v Pezinku na zámku v tejto zostave:
Pavol Hammel – spev, gitara,
František Griglák – gitara,
Anton Jaro – basgitara,
Igor Teo Skovay – bicie a
Peter Preložník – klávesy.

Bude to nezabudnuteľný koncert plný legendárnych hitov. Teším sa na výber toho najlepšieho čo skupina vytvorila a nahrala za celý čas svojej existencie. Zvoňte zvonky, Koče plné ruží, Medulienka, Princezná zlatovláska, Nepoviem ti dovidenia, Podnájom, Mladosť, Dnes už viem, Učiteľka tanca, Cirkus Leto, Kamalásky. Je starým klišé myšlienka, že človek rád spomína na minulosť len preto, že bol mladý a mal pred sebou veľa možností. No počas našej mladosti sme sa mali možnosť tešiť aj z dlhého obdobia mieru. Verím, že aj tento pocit bude vyžarovať pódium koncertu a aspoň na chvíľu nás oslobodí spod ťaživej reality.

Rád by som pri tejto príležitosti uviedol, že nielen v živote jednotlivých ľudí, ale aj v pôsobení hudobných skupín prichádzajú významné výročia, pri ktorých sa zvykne bilancovať, spomínať a oslavovať. Jednou z takýchto legiend je aj skupina Prúdy, ktorá tento rok oslavuje 63 rokov na hudobnej scéne. Rovnako aj náš Inštitút. Je to tak. História je svedectvom času, svetlom pravdy, život pamäti, učiteľka života, zvestovateľka dávnych dôb.

Malý psychologický zázrak je, že nám niektoré piesne udržujú pocit kontinuity s dávnymi časmi mladosti. „Mladosť – to nie je len bez vrások tvár…“
Mladosť je poklad – „zázrakov čas“. Mladý človek ešte nemá nič, čo by mohol nazvať svojim, ale má veľký, zatiaľ celoživotný, potenciál. Možno práve vďaka tejto piesni som si to uvedomil. Zázrak je schopnosť
premieňať potenciál na reálne hodnoty, skutky a výsledky.

Veru, mladosť, to nie je len bez vrások tvár. Kým človek cíti svoj potenciál a dokáže ho premieňať na niečo hodnotné je stále mladý. Vďaka, že sú speváci, ktorí cítia a púšťajú do sveta, že sú dôležitejšie veci ako peniaze.

Jednou z mojich obľúbených piesní je aj Čas malín, ktorej text začína takto. „Vôňa dotyk vánok ticho slová ktoré splynú s dychom, keď máme ústa od malín čas by mal plynúť pomaly a nie tak zradne rýchlo.“
Tento text ma nenechal ľahostajným, a preto si k nemu dovolím manifestovať myšlienku, že aj rýchlosť a zrýchľovanie, ktoré dnes prenikajú do všetkých sfér individuálneho i spoločenského života, musí naraziť na isté limity. Nie je možné nekonečné zrýchľovanie – ani produkcie (materiálnej, duchovnej), ani konzumácie. Ovocie aj myšlienky a postoje potrebujú na dozrievanie čas. Rýchlené nie sú kvalitné. Nazdávam sa preto, že v istom okamihu ľudských dejín sa pomalosť stane novo objavovanou hodnotou.

Tento koncert je moje jarné odporúčanie pre všetkých čitateľov, pretože harmónia hudby a textov Pavla Hammela a skupiny Prúdy vyvoláva autentický a plnohodnotný emocionálny zážitok. Jeho hudba jednoznačne patrí k otvoreným systémom, ktoré umožňujú poslucháčom slobodne vstúpiť a konfrontovať svoj emocionálny priestor a zároveň kognitívnym poznaním prebiehajúcich hudobných procesov aj intelektuálne dozrievať. Je úžasné, keď hudobníci vkladajú do svojich skladieb svoje srdce a dušu, čo umožňuje poslucháčom spojiť sa s ich najvnútornejšími myšlienkami a pocitmi.

PhDr. Dušan Piršel
Riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím

Starší článok

AK DÝCHAŠ IBA POLCESTOU

Novší článok

Večerní info z Blízkého Východu – 10. 3.


9 odpovedí na “Svieže prúdenie emócií od Pavla Hammela”
  1. st.hroch Avatar
    st.hroch

    Pavla Hammela si pamatuji ještě z dob jeho začátků s Beatmen (nemýlím-li se) a s potěšením jsem jeho písničky poslouchal. Nyní už, pohříchu méně, protože u nás v Čechách ho moc nehrají… Skvělý muzikant!

  2. blbíš Avatar
    blbíš

    Myslel jsem si, že Slováci jsou chytřejší, ale když mi UI napsala tohle:

    „Na Slovensku sice neexistuje pevný seznam jmen, ale matrika obvykle vyžaduje, aby jméno bylo reálně používané někde ve světě jako jméno. „Medulienka“ by tak s velkou pravděpodobností neprošlo jako oficiální křestní jméno,“

    tak jsem si řekl, že nejsou … bohužel … jejich chyba, protože neznám hezčí jméno, než Medulienka!

    1. Priateľu, AI v tejto veci zavádza. Na matrikách sú síce úradníci a ako takí mávajú šimlovské nároky, ale v reále som sa stretol s mnohými ľuďmi s neobvyklými menami. Mal som napríklad spolužiaka, čo sa volal Damas. Takže som presvedčený, že keby niekto chcel mať dcéru Medulienku, mal by ju.

      1. blbíš Avatar
        blbíš

        …budiž, příteli, vezmu tedy Slováky ještě na milost!

        Mám ale jiné starosti. Mám docela velký problém s jiným Slovákem, Hieronymusem Dučákem. Zatím si lížu rány, na víc nemám, ale až si v hlavě srovnám, co mi tenhle týpek vlasně provedl a co všechno v ní napáchal, ozvu se v plné palbě – tím si buďte oba jistí!

        Do té doby pozdravujte ženu a Vám blízké a taky kocoura (žije-li ještě… našemu knot života pomalu a jistě, bohužel, už dohořívá).

        Zdraví blbíš (nikoli Blbíš!)

        1. blbíš Avatar
          blbíš

          … a ještě maličká otázečka související s designem nových stránek Belobogu.sk. Jak je to s formátováním textu v komentářích?

        2. blbíš Avatar
          blbíš

          oprava: s Hieronymem Dučákem, vlastně

        3. Priateľu, blbíši, kocúr už nežije a je tam už viac ako 10 rokov. No ďakujeme za všetky pozdravy od nezdolného starca.

  3. Priateľu, blbíši, ešte sme neskončili.

    1. blbíš Avatar
      blbíš

      Ale řeknu Vám, příteli, stačí, abyste mi na chvíli (= Bavor) zmizel z očí, a už z toho roste chaos. Vy a Hieronymus Dučák budete zjevně familie k pohledání!

      Zatímco jeden si mírnix týrnix střihne třetí desku Zahrady pozemských rozkoší, tak druhý si tu s andělským klidem ladí design stránek Belobogu. A aby toho nebylo dost, ještě mě předhodí někomu, kdo mi s téměř chirurgickou přesností tou třetí deskou rozebere duši na prvočinitele a ještě s odzbrojující samozřejmostí utrousí, že: „Priateľu, blbíši, ešte sme neskončili“.

      Vy Slováci jste zvláštní úkaz. Naše společné dějiny očividně nestačily, náš nejlepší premiér na světě Fiala vám nezaťal tipec, jak jsem doufal!

      To si pište, že jsme neskončili — jen začínám mít takové neblahé tušení, kdo z nás dvou bude psát scénář.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *